Výstavba bytov a vznik nových obytných štvrtí na periférii miest, pandémia Covid-19, rast cien energií prehlbuje problém s potravinovými púšťami.
Čo sú to potravinové púšte?
Ide o územnú oblasť, ktorá má obmedzený prístup k cenovo dostupným a výživným potravinám. Ich opakom sú potravinové oázy, ktoré predstavujú oblasti s vyššou dostupnosťou supermarketov alebo obchodov so zeleninou a čerstvými potravinami. Ich prehlbovanie na území Slovenska súvisia s internacionalizáciou v 90tych rokoch a príchodom supermarketov a hypermarketov. To malo za následok proces koncentrácie maloobchodu v rámci, ktorého sa počet prevádzok znížil, ale nákupná plocha sa zväčšila. Hustá sieť malometrážnych obchodov do 50 štvorcových metrov, ktoré boli v tom období výrazne zastúpené, sa dramaticky znížila v prospech väčších ekonomicky výhodnejších predajní.
Potravinové púšte pribúdajú
Z prieskumu, ktorý publikovalo v roku 2020 Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vyplýva, že na našom území bolo identifikovaných 102 reálnych potravinových púští z kategórie malých obcí (do 500 obyvateľov). Až 62 % týchto obcí patrí do veľkostnej kategórie do 250 obyvateľov. Ide o obce lokalizované prevažne na východe Slovenska. Hoci v Bratislavskom, Trnavskom a Trenčianskom kraji neboli identifikované reálne potravinové púšte v kategórii malých obcí, aj na tomto území sú obce, respektíve lazy, v ktorých obyvatelia nemajú prístup ku kúpe základných potravín. Dá sa predpokladať, že počet potravinových púští je na Slovensku väčší, keďže neexistuje databáza obcí, v ktorých sa (ne)nachádzajú predajne potravín. ŠÚ SR ukončil takúto evidenciu Mestskej a obecnej štatistiky v roku 2013. V analýze neboli zohľadnené malé obce bez predajní potravín, z ktorých je veľkometrážna predajňa potravín dostupná do stanovenej vzdialenosti. Avšak obyvatelia musia pre nákup základných potravín cestovať, čiže vynaložiť finančné prostriedky.
Čo to spôsobuje?
Obyvatelia žijúci v potravinových púšťach majú často podpriemerné ročné príjmy, čiže sú sociálno-ekonomicky znevýhodnení pri nákupe potravín. Okrem toho, že majú zvýšené náklady na cestovanie, tak najmä staršia časť populácie je aj vo väčšine prípadov odkázaná na pomoc druhých. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že potraviny, ktoré sa nachádzajú v dostupnej vzdialenosti, majú vo väčšine prípadov vyššie ceny, nakoľko predajcovia musia kompenzovať vyššie náklady na dopravu. V sieti maloobchodných predajní, ktoré prevádzkujú viacero formátov sa tento cenový rozdiel odborne nazýva stratégia cenovej diferenciácie podľa miesta. Druhý nemenej dôležitý aspekt je uhlíková stopa. Cestovanie za potravinami zvyšuje uhlíkovú stopu v dobe, keď sa spoločnosť snaží uplatňovať maximálne ekologický princíp. Príkladom môže byť developerský projekt, resp. nová obytná štvrť na periférii mesta bez priameho napojenia na mestskú hromadnú dopravu, kde jediný spôsob nákupu je využitie online nákupu, resp. vlastného spôsobu dopravy, napr. auta.
Trendy v rozširovaní maloobchodnej siete predajní potravín
V podmienkach Slovenska možno pozorovať dva trendy. Kým domáca spoločnosť COOP Jednota Slovensko s najhustejšou sieťou predajní potravín postupne znižuje ich počet modernizáciou a premenou najmenších formátov na väčšie predajné formáty, tak zahraničné reťazce neustále rozširujú svoje prevádzky. Tento stav vyplýva aj zo skutočnosti, že kým spoločnosť COOP Jednota Slovensko prevádzkuje často svoje predajne v existujúcich, resp. zdedených priestoroch, tak zahraničné reťazce idú cestou budovania nových prevádzok. Najmä na miestach s významným nákupným spádom. Príkladom môže byť aj rozširovanie predajných konceptov. A to v podobe malej predajne miniBilla v obci Valaská pri Brezne, resp. partnerstvo spoločnosti Billa a čerpacích staníc OMV, kde si môžu zákazníci natankovať a rýchlo vybaviť svoje nákupy na jednom mieste.
Vývoj predajných formátov spoločnosti COOP Jednota Slovensko v období 2013 – 2021
Zdroj: Výročné správy spoločnosti COOP Jednota Slovensko
Aké je riešenie?
Potravinové púšte predstavujú významný problém, o ktorom sa veľmi nehovorí. Okrem toho, že často trpia tí, ktorí sú najzraniteľnejší a ekonomicky najslabší, vzniká tu aj dosť významný ekologický problém. Riešením môže byť rozširovanie hustoty obchodnej siete potravín, ktorá môže v čase rekordnej inflácie prispieť aj k znižovaniu cien. A to cez zdravú konkurenciu, s čím sa stotožňuje aj Slovenská aliancia moderného obchodu. Prevádzkovanie malých predajní v oblastiach, ktoré sú pre retailerov neefektívne však vyžaduje zásah štátu, resp. vyčlenenie zdrojov z plánu odolnosti a obnovy. Ak sa chceme tváriť ako ekologická krajina, nemôžeme si zakrývať oči pred individuálnou mobilitou spojenou s nákupom potravín, ktorá predstavuje zvýšenú uhlíkovú stopu. To znásobuje potrebu hľadania udržateľných riešení aj v tejto oblasti.
