Obchod sa ešte nestihol spamätať z pandémie a už čelí ďalšej kríze – energetickej. Obchodníkov sa táto kríza dotýka rovnako ako celého podnikateľského sektora na Slovensku. Najväčšie režijné náklady pre maloobchodné prevádzky predstavujú náklady na chladenie, kúrenie a osvetlenie. V súčasnom období nastáva situácia v podobe skokových nárastov cien energií, ktoré nie je možné bez dodatočných opatrení absorbovať.
Už v súčasnosti niektorí obchodníci idú za spotové ceny, iným zas končí fixácia koncom tohto roka. Obchodníci budú preto nútení pristupovať k dodatočným opatreniam na šetrenie energie a celkovo aj k šetreniu všetkých nákladov. Opatrenia budú individuálne, podľa možností každého obchodníka ako napríklad koordinovaný home office na centrále, zníženie teploty v obchode, stlmenie nočného svetla alebo reklamných bannerov a podobne.
Energetická kríza a jej dôvody
V súčasnosti sú prevádzky nútené kupovať plyn a elektrinu za spotové, teda burzové, denne sa meniace ceny. Ako príklad môžeme uviesť plyn, ktorý stál pred rokom 36 eur za megawatthodinu, v súčasnosti je spotová cena viac ako 300 eur, čiže nárast o viac ako 800 percent. Ceny elektriny prekročili za posledné obdobie tisíc eur za MWh, ktorá takto pred rokom stála okolo 80 eur, a teda nárast je o viac ako
1 200 percent. V tejto súvislosti dodávatelia energií odmietajú uzatvárať dlhodobé kontrakty.
Ide o situáciu, ktorá nemá obdobu. Množstvo výrobných podnikov nebude schopných zabezpečiť si energie na výrobu. Je potrebné si uvedomiť, že tento rast cien energií sa týka celého dodávateľského reťazca. Príkladom môžu byť potraviny – pekárenské výrobky, kde sa enormný nárast cien energií na strane pekárov, prepravcov, ale aj samotných predajcov prejaví na koncových spotrebiteľských cenách.
Za rastom cien energií nie je len vojna na Ukrajine či sucho (atómové elektrárne vo Francúzsku počas leta išli na 50 percent výkonu pre nedostatok vody na chladenie), ale aj prechod na zelené energie. Ešte pred vojnou na Ukrajine malo na rast cien elektrickej energie vplyv postupné zatvárenie atómových elektrárni v Nemecku a prechod na zelené energie. Problém zelených energií z takzvaných obnoviteľných zdrojov je ich účinnosť.
Zelené riešenia sú potrebné, ale sú udržateľné?
Ako príklad uvediem nikdy nespustenú atómovú elektráreň Zwentendorf v Rakúsku 133 km od Bratislavy. Funkčná elektráreň s výkonom 723 MW nikdy nebola uvedená do ostrej prevádzky (nenavezené jadrové palivo). Rozhodli o tom obyvatelia Rakúska v referende rozdielom 0,5 percenta.
V televízii bola v čase referenda dokonca nasadená aj televízna reklama, ktorá mala podporiť/presvedčiť obyvateľstvo komunikovaním benefitov elektrárne. Žiaľ, neúspešne. Dôvodom boli obavy z rádioaktivity napriek tomu, že tento typ elektrární patrí k tým najčistejším a najbezpečnejším na svete. Výpadok v sieti bol v Rakúsku nahradený výstavbou dvoch uholných elektrární, ktoré spaľujú koks a do prostredia vypúšťajú množstvo škodlivín. Logiku nech posúdi každý sám.
Do areálu nikdy nespustenej elektrárne, ktorá sa dnes využíva na cvičenia, ale aj ako miesto pre exkurzie, boli nainštalované solárne články. Tie sú rozmiestnené po celom areály elektrárne a za jeden rok vyrobia toľko energie, ako by vyrobil reaktor za 15 minút prevádzky bez akéhokoľvek znečistenia ovzdušia. Treba si tiež uvedomiť, že pri výrobe fotovoltaických článkov, ktoré majú obmedzenú životnosť a časom degradujú, sa používa kremík, ktorého zahrievaním sa uvoľňujú do ovzdušia taktiež škodlivé látky. Preto je potrebné konštatovať, že zelené riešenia sú potrebné, ale je ich nutné robiť racionálne a uvážene.
Ako šetriť v čase energetickej krízy?
Obchodné reťazce šetria energie už dlhodobo. Za hlavnú zmenu z hľadiska šetrenia energií možno považovať uzatvorenie chladiarenských vitrín (pôvodne otvorené, čo bolo pre zákazníka komfortnejšie) či zavedenie LED osvetlenia. Niektorí maloobchodní predajcovia sú dokonca ďalej. Napríklad Lidl využíva spätné získavanie tepla z chladiarenských a mraziarenských zariadení (rekuperácia).
Koncept supermarketov Fresh, ktorý prevádzkuje firma Labaš, má napríklad chladiacu technológiou talianskej značky Costan so zodpovedným prístupom k životnému prostrediu. Teplo z vitrín sa rekuperuje a prevádzka ním ohrieva úžitkovú vodu. Coop Jednota, podobne ako český Albert, implementovala komplexný monitoring chladiacich zariadení. Monitoring je založený na internete vecí (IoT), teda na senzoroch-meračoch, ktoré v dohodnutých intervaloch odosielajú namerané dáta do platformy, čo umožňuje efektívne riadenie aj z hľadiska spotreby energií.
Za ďalšie možnosti, ako ušetriť, možno považovať zavedenie svetelných senzorov do menej frekventovaných predajných oddelení. Ak sa v priestore nenachádzajú zákazníci, svetlá môžu byť vypnuté. Ušetriť sa dá aj na akcentnom (doplnkovom) osvetlení počas neprítomnosti zákazníkov. Ak to je možné, je potrebné využiť prirodzené osvetlenie a tiež prehodnotiť prevádzkové hodiny vo vzťahu k energiám a tržbám. Ušetriť sa dá aj na osvetlení v priestoroch, ktoré nie sú určené pre zákazníkov, napríklad v skladoch.
Keďže náklady na kúrenie/chladenie predstavujú značnú položku, pravidelným čistením a znížením chladenia (klimatizácie) o jeden stupeň je možné ušetriť štyri až päť percent spotreby energie. Prehodnotiť sa dá aj používanie všetkých zariadení, ktoré spotrebúvajú energiu a nie sú nevyhnutné pre prevádzku, napríklad vendingové automaty, ktoré obsahujú nechladené produkty. Dôležite je tiež zapojenie zamestnancov do iniciatívy na úsporu energie, napríklad aby neplytvali, zhasínali, ak nie je potrebné svietiť a podobne.
