Zoznam pozitív regionálnych potravín je dlhý. Určite sa naň dá zapísať čerstvosť, podpora lokálnej ekonomiky, znalosť chutí miestnych spotrebiteľov či nižšia uhlíková stopa logistiky. Zoznam negatív je kratší, ale na jeho vrchole tróni silný faktor – vyššia cena. Práve tá dokáže zákazníkov odradiť. Hoci sú schopní akceptovať fakt, že regionálne potraviny sú o čosi drahšie, všetko má svoju mieru.

Regionálne chute nie sú výmysel. Hoci by sa mohlo zdať, že globalizovaný svet zjednotil aj chute spotrebiteľov, stačí si spomenúť, aký chlieb chutí najlepšie. Ten, na ktorý je zákazník zvyknutý zo svojho domova. Ak ho obchodník prestane predávať, spotrebiteľ si ho nájde v inom obchode. V podobnej situácii ako pečivo sú napríklad aj mliečne či mäsové výrobky, ktoré sa v každom regióne vyrábajú a chutia trošku inak.

Kým kedysi boli malí výrobcovia v ponuke nanajvýš niekoľkých lokálnych obchodov, dnes sa nachádzajú aj na pultoch veľkých reťazcov. Posledné desaťročie totiž prinieslo viacero pozitívnych zmien. Začalo sa nielen viac hovoriť o regionálnych potravinách, ale aj konkrétne konať. Záujem vzrástol na strane spotrebiteľov, predajcov, ale aj štátu.

V roku 2017 sa regionálni výrobcovia dostali do pozornosti, keď sa vtedajšia ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná dohodla s reťazcami na špeciálnych regáloch, kde dostali lokálne potraviny priestor. Producenti získali zjednodušené zmluvné podmienky, skrátené lehoty splatnosti faktúr aj ďalšie výhody. Dostať sa do veľkej siete totiž pre malého výrobcu nebolo jednoduché. Veľakrát nespĺňal legislatívne požiadavky na balenie či označenie potravín, nezvládal logistiku či pravidelnosť a objem stanovených dodávok. Obchodníci odstránili vstupné bariéry a poskytli im podporu.

Dnes sú regionálne potraviny bežnou súčasťou mnohých sietí. O priazeň zákazníkov bojujú so svetovými výrobcami a mnohým sa darí obstáť v tvrdej konkurencii. Ich jedinou a veľkou nevýhodou však môže byť cena. Keďže sa nevyrábajú vo veľkom, prirodzene nedokážu vždy konkurovať známym značkám.

„Zákazníci majú záujem o regionálne potraviny vtedy, ak sú v dobrej kvalite a zároveň aj vo vyhovujúcej cene. To, že je produkt z regiónu, je preň plus, ale zároveň musí spĺňať aj ostatné kritériá, ktoré spotrebiteľ berie do úvahy pri nákupe,“ hovorí obchodný riaditeľ spoločnosti Labaš Martin Labaš. Ako pokračuje, pri výbere je pre nich najdôležitejší pomer viacerých faktorov, a to pôvodu, zloženia aj ceny. „Pri slovenských, prípadne regionálnych potravinách je zákazník ochotný zaplatiť viac, ale primerane. Pokiaľ ide o regionálne potraviny, takisto sú zákazníci viac zameraní na zloženie, pretože regionálne potraviny, keďže sú vo všeobecnosti drahšie, by mali mať aj kvalitnejšie zloženie,“ konštatuje Martin Labaš.

Tam, kde lokálne potraviny nedokážu preukázať, že priplatiť si za ne sa oplatí, ostáva popularita regionálnych výrobkov hlavne na papieri. „Záujem slovenských domácností o domáce či regionálne potraviny je deklarovaný skôr v odpovediach v anketách než pri reálnom rozhodovaní sa v supermarketoch. Zákazníčky a zákazníci na Slovensku sú už dlhodobo senzitívnejší na cenu a viac sa rozhodujú pre lacnejšie potraviny či potraviny v akcii,“ vysvetľuje hovorca spoločnosti Billa Slovensko Marek Kravjar.

Inú skúsenosť má sieť Yeme, ktorá má vybudovanú základňu nakupujúcich ochotných priplatiť si za lokálnosť. „Záujem zákazníkov je dlhodobo veľmi silný. Od začiatku sa ich snažíme edukovať, že lokálne potraviny sú našou dôležitou súčasťou. V podstate tvoria gro nášho predaja celoročne – ešte silnejšie to je počas rôznych sezón,“ uvádza partner a obchodný riaditeľ Yeme Jakub Huba. Zároveň konštatuje, že viac ako polovica ich tržieb je z ich vlastných výrobkov, do ktorých ale tiež vyhľadávajú práve čo najlokálnejšie vstupné suroviny v čo najvyššej možnej kvalite.

„Podiel predaja regionálnych slovenských potravín nám každým rokom rastie. Pod záštitou Yeme organizujeme na túto tému dokonca súťaž Zlaté slnko, kde takýchto lokálnych slovenských výrobcov odmeňujeme. A niekoľko z nich sa stalo po výhre alebo umiestnení našimi stabilnými dodávateľmi,“ tvrdí Jakub Huba.

Pôvod nie je prioritou pre všetkých

Pôvod potravín zohráva pre časť slovenských domácností dôležitú úlohu. Podľa výsledkov prieskumu YouGov Shopper panel štyri z desiatich domácností odmietajú tvrdenie, že im je jedno, odkiaľ potraviny pochádzajú. „Na druhej strane, viac ako štvrtina spotrebiteľov priznáva, že krajina pôvodu pre nich nie je rozhodujúca, a ďalšia tretina opýtaných zostáva v tomto postoji neutrálna,“ hovorí senior konzultant spoločnosti YouGov Milan Horňák. Rozdiely sa podľa neho ukazujú najmä medzi generáciami. Preferencia domácich potravín je výraznejšia u starších spotrebiteľov, zatiaľ čo mladšie vekové skupiny pristupujú k pôvodu potravín voľnejšie.

Šesť z desiatich domácností považuje potraviny zo Slovenska za najkvalitnejšie. Tento postoj sa zároveň premieta aj do nákupného správania – až dve tretiny domácností deklarujú, že ak majú možnosť, uprednostnia slovenské potraviny. Z pohľadu generácií je tento vzťah ešte výraznejší u starších spotrebiteľov. Súhlas s kvalitou aj preferenciou domácich potravín je podľa prieskumu najvyšší u najstarších generácií a postupne klesá smerom k mladším.

„Zvýšenú pozornosť potravinám zo svojho regiónu venujú takmer dve pätiny domácností. O niečo väčšia časť domácností zostáva v tomto postoji neutrálna a dve domácnosti z desiatich regionálny pôvod nezohľadňujú,“ vysvetľuje Milan Horňák.

Dôležitú úlohu pritom zohráva aj spôsob, akým ľudia pristupujú k stravovaniu. Tí, ktorí si dávajú záležať na tom, čo jedia, zaujímajú sa o zloženie a kvalitu, siahajú po regionálnych produktoch vo väčšej miere. Naopak, tí, ktorí sa orientujú najmä na praktickosť či cenu, venujú pôvodu potravín menšiu pozornosť.

„Keď majú slovenské domácnosti na výber, viac ako polovica z nich súhlasí s tým, že uprednostnia potraviny zo svojho regiónu. Aj tu vidno rozdiely medzi generáciami. Kým medzi staršími spotrebiteľmi približne šesť z desiatich deklaruje preferenciu regionálnych potravín, medzi najmladšími je to len asi tretina,“ konštatuje Milan Horňák

Mliečne výrobky aj pečivo

Medzi najobľúbenejšie regionálne výrobky patria hlavne mliečne výrobky a pečivo. „Sú to skutočne špecifické, tradičné potraviny ako bryndza, syrové korbáčiky a nite či pekárenské výrobky,“ hovorí o preferenciách v Bille Marek Kravjar.

„Najviac sa predávajú regionálne mliečne výrobky, keďže na Slovensku je dlhoročná tradícia mliekarenskej výroby a existuje tu množstvo menších mliekarní, ktoré produkujú od mlieka cez maslo, jogurty, syry z kravského, ovčieho alebo kozieho mlieka,“ tvrdí Martin Labaš. Pri týchto produktoch sa podľa jeho slov dokážu menšie mliekarne cenami viac priblížiť bežným mliekarenským produktom od väčších výrobcov, preto sú to zákazníci ochotní akceptovať.

V Yeme sú z hľadiska objemu najpopulárnejšie čerstvé slovenské výrobky – mliečne, hovädzie a bravčové mäso, sezónne ovocie a zelenina.

Hoci sa o regionálnych potravinách hovorí viac než v minulosti, aj špeciálna komunikácia v obchode dokáže pritiahnuť pozornosť spotrebiteľov. Niektoré reťazce zvolili umiestnenie v samostatných regáloch, iní ich umiestnili spolu s ostatnými výrobkami na pultoch podľa kategórií a ďalším sa osvedčila kombinácia týchto prístupov.

„Roky sa snažíme docieliť to, aby takéto potraviny boli u nás štandardom. Používame špeciálne označenia a aj komunikáciu, ale je to prirodzenou súčasťou našich oddelení v bežných regáloch. Počas rôznych sezón tieto výrobky často podporujeme ešte väčším vystavením a silnejšou komunikáciou,“ uvádza Jakub Huba.

Marek Kravjar hovorí, že každá forma kvalitného a zrozumiteľného marketingu môže pozitívne ovplyvniť nákupné rozhodovanie. Označenie regionálneho pôvodu určite patrí medzi faktory, ktoré si nakupujúci všímajú. Pomáha im rýchlejšie sa zorientovať a vedome podporiť lokálnych výrobcov. V Bille nájdu zákazníčky a zákazníci domáce potraviny aj pod privátnou značkou Chute Slovenska.

„Z pohľadu vystavenia sa nám dlhodobo osvedčuje kombinácia prístupov – produkty prirodzene zaraďujeme do štandardných kategórií, kde sú tovary očakávané, a zároveň ich vhodne zvýrazňujeme špeciálnym označením či tematickými prezentáciami. Takto vieme zabezpečiť dobrú dostupnosť aj viditeľnosť a zároveň maximalizovať ich predajný potenciál,“ konštatuje Marek Kravjar.

Podľa Martina Labaša je najdôležitejšie zreteľné označenie na obale, prípadne v názve produktu. „V našej sieti máme mliečne regionálne produkty v samostatnom vystavení, pretože je tam dostatočný počet produktov. Pri iných kategóriách sú regionálne produkty zaradené medzi ostatnými bežnými výrobkami, pretože majú menší podiel počtu položiek v porovnaní s celou kategóriou,“ tvrdí.

Nie vždy sa to dá

Siete sa prirodzene snažia navýšiť počet regionálnych dodávateľov. Aj vďaka nim sa dokážu odlíšiť od konkurencie a spestriť konvenčnú ponuku známych značiek. Billa aktívne vyhľadáva nových regionálnych výrobcov a snaží sa rozširovať portfólio takýchto produktov. Marek Kravjar však priznáva, že realita prináša viacero výziev – často ide o kapacitné možnosti producentov, ich schopnosť zabezpečiť stabilné dodávky.

„Veľkým problémom sú vysoké náklady, a teda aj ceny slovenských producentov, ktorí nedokážu byť konkurencieschopní. Rovnako zásadným faktorom je pre nás aj kvalita. Naše štandardy sú nastavené tak, aby garantovali jej konzistentnú úroveň za prijateľnú cenu,“ vysvetľuje a pokračuje, že preto každé nové partnerstvo posudzujú veľmi dôsledne. „Tam, kde vieme nájsť prienik medzi kvalitou, cenou a spoľahlivosťou dodávok, dávame regionálnym výrobcom priestor a dlhodobo ich podporujeme,“ konštatuje Marek Kravjar.

„Títo výrobcovia sú často súčasťou regionálnych trhov, kde sa každý s každým pozná. Ak má jeden z nich dobrú skúsenosť so spoluprácou s nami, tak určite odporučí aj ostatným predaj v našich obchodoch. Často nás teda takto producenti prirodzene oslovujú,“ opisuje skúsenosti zo siete Yeme Jakub Huba. Zároveň priznáva, že neraz sami pátrali po nejakej pôvodnej regionálnej potravine, ako napríklad Klenovecký syrec CHZO. „Sme radi, že nielen ten dnes môžeme na pulty priniesť práve v našich obchodoch,“ dodáva Jakub Huba.

Martin Labaš hovorí, že regionálnych výrobcov je dostatok, no oni sa snažia prinášať produkty pre každého zákazníka, takže sortiment vyberajú rozumne. „Máme široký sortiment cenovo najdostupnejších produktov, značkových produktov v strednej cenovej hladine, prémiové produkty, BIO produkty, produkty pre špeciálnu výživu (bezlepkové, bezlaktózové a podobne) a takisto regionálne. Preto v našom prípade počet, respektíve ponuka výrobcov regionálnych potravín prevyšuje to, čo aktuálne potrebujeme,“ uzatvára Martin Labaš.

Rozdiely vo výrobkoch

Regionálny poľnohospodársky produkt je produkt, ktorý bol vypestovaný alebo zberaný v danom regióne uvedenom na označení alebo cielene získaný v danom regióne od zvierat znáškou, zo zabitých chovaných zvierat alebo z voľne žijúcich zvierat lovom alebo z farmového chovu zveri.

Regionálna potravina je potravina, ktorá obsahuje základnú zložku pochádzajúcu z daného regiónu a pri jej výrobe sa využívajú postupy a metódy charakteristické a typické pre daný región.

Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Dáta

¼ spotrebiteľov priznáva, že krajina pôvodu pre nich nie je rozhodujúca.

2/3 domácností deklarujú, že ak majú možnosť, uprednostnia slovenské potraviny.

2/5 domácností venujú zvýšenú pozornosť potravinám zo svojho regiónu.

3/5 domácností považujú potraviny zo Slovenska za najkvalitnejšie.

Zdroj: YouGov Shopper panel

Názor odborníka

„Cena musí byť primeraná.“

Pri slovenských, prípadne regionálnych potravinách je zákazník ochotný zaplatiť viac, ale primerane. Pokiaľ ide o regionálne potraviny, takisto sú zákazníci viac zameraní na zloženie, pretože regionálne potraviny, keďže sú vo všeobecnosti drahšie, by mali mať aj kvalitnejšie zloženie.

Martin Labaš, obchodný riaditeľ, Labaš

Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk

Článok vyšiel i v časopise Tovar&Predaj 5 – 6/2026.