Kategória mliečnych výrobkov patrí dlhodobo medzi piliere slovenského potravinového trhu. Napriek tomu, že ide o jednu z najtradičnejších potravinových kategórií, v posledných rokoch prechádza výraznou transformáciou. Spotrebitelia sa už nerozhodujú iba podľa ceny či obľúbenej značky. Čoraz väčší význam získavajú nutričná hodnota, funkčné benefity, transparentnosť zloženia a schopnosť výrobku podporovať zdravý životný štýl. Najvýraznejším fenoménom súčasnosti sa stali produkty s vyšším obsahom bielkovín.
Po náročných rokoch energetickej krízy a rastúcej inflácie v roku 2025 slovenská ekonomika nečelila takým výrazným cenovým výkyvom a do určitej miery umožnila stabilizáciu odbytu a cien potravín. V kombinácii s historicky najvyššou výkupnou cenou surového kravského mlieka v hodnote 0,48 eura za kilogram preto považuje Slovenský mliekarenský zväz minulý rok za stabilný. Dobrou správou pre spotrebiteľa taktiež bolo, že situácia na trhu v druhej polovici roka 2025 tlačila ceny masla a trvanlivého mlieka výrazne nadol.
Nepriamo sa dá zlepšenie spotrebiteľskej nálady pozorovať aj na dátach spoločnosti NIQ za 52 týždňov do marca 2026, z ktorých vyplýva, že tržby mliekarenského sektora narástli o 4,4 %, pričom objem predaja medziročne narástol o 2,3 %. „Najväčší nárast významu je viditeľný pri syroch, ktoré získali 1,0 percentuálneho bodu oproti minulému roku. Táto kategória mala najväčší pozitívny vplyv na rast mliečnych výrobkov a priniesla 32,2 milióna eur z celkových 57 miliónov eur rastu mliečnych výrobkov oproti minulému roku,“ uvádza Lucia Jurenková, senior konzultantka spoločnosti NIQ.
Najväčšou kategóriou mliečneho segmentu sú syry, ktoré dosiahli tržby vyše 461 miliónov eur. Syry rástli hodnotovo o 7,5 %, pričom rast bol ťahaný najmä vyšším objemom predaja. Silnú dynamiku vykazovali najmä cottage syry, ktoré zaznamenali nárast o 28,1 % v hodnote. O 4,9 % v objeme narástli medziročne taktiež jogurty, pričom cena v tejto kategórii rástla iba mierne.
„Kategória mlieka dosiahla tržby 193 miliónov eur a rástla hodnotovo o dve percentá. Napriek stabilnému výkonu je tempo rastu mlieka pomalšie v porovnaní s inými mliečnymi kategóriami. Naopak, maslá a margaríny boli jednou z mála kategórií, ktoré zaznamenali pokles hodnoty predaja, aj keď sa objem predaja zvýšil o štyri percentá. Prudký pokles priemernej ceny o 7,9 percenta spôsobil celkové oslabenie hodnoty,“ vysvetľuje Lucia Jurenková.
Domácnosti sa osmelili
Za posledných 12 mesiacov si niektorý z produktov z kategórie mlieka a mliečnych výrobkov zakúpila každá slovenská domácnosť. Pri jednom nákupe minuli domácnosti v priemere päť eur a nakupovali ich v priemere každé tri dni. Vyplýva to z údajov Shopper panelu spoločnosti YouGov, ktorá zbierala údaje medzi marcom 2025 a februárom 2026.
„Takmer každé druhé euro z rozpočtu domácností na mlieko a mliečne výrobky smerovalo na nákupy v akciovej cene. Privátne značky reťazcov sa podieľali na dvoch pätinách výdavkov domácností v tejto kategórii. Supermarkety a hypermarkety zachytávajú viac než polovicu všetkých výdavkov na nákup mliečnych produktov. Tri najčastejšie nakupované mliečne produkty sú syry, jogurty a mlieko,“ približuje konzultantka spoločnosti YouGov Tatiana Valachová.
Syry sa vyznačujú nielen vysokou frekvenciou nákupu, ale sú aj najvýznamnejšou kategóriou z pohľadu výdavkov v rámci mliečnych výrobkov. Domácnosti ich do nákupného košíka vkladajú v priemere každých šesť dní. Počas roka minie priemerná domácnosť na syry približne 240 eur, pričom 45 % výdavkov smeruje do akciových nákupov. Najpopulárnejšie medzi syrmi sú kravské, ktoré si za posledné obdobie kúpila takmer každá slovenská domácnosť, na druhom mieste sa umiestnil ovčí syr, ktorý si kúpilo takmer 8 z 10 slovenských domácností.
„Jogurty si za posledných 12 mesiacov priniesla z nákupu domov takmer každá domácnosť. Do košíka si jogurty vložila v priemere raz za desať dní, pričom na jeden nákup pripadalo o niečo viac ako 600 gramov. Celkové ročné výdavky na jogurty predstavovali približne 70 eur na domácnosť. Každé druhé euro z výdavkov na jogurty smerovalo na nákup v akcii. Najpopulárnejší je neochutený jogurt a z príchutí jahodová, kúpilo si ich zhruba 8 z 10 domácností,“ hovorí Tatiana Valachová.
Mlieko, ako tretia najčastejšie nakupovaná mliečna kategória, je z objemového hľadiska tou najdôležitejšou. Priemerná domácnosť za posledných 12 mesiacov nakupovala mlieko každých 11 až 12 dní a spolu si odniesla z nákupu domov cca 100 litrov mlieka. Pri jednom nákupe si domácnosti odniesli v priemere viac ako tri litre. Takmer 5 z 10 nakúpených litrov mlieka pripadá na privátne značky reťazcov, ich dôležitosť medziročne klesla.
Maslo si za posledných 12 mesiacov kúpilo viac než 90 % domácností, ročne naň jedna minie v priemere 68 eur. „Medziročný pokles priemernej nákupnej ceny spôsobil, že domácnosti maslo nakupovali častejšie a vo väčších množstvách. Priemerná domácnosť maslo nakúpila 17-krát a do košíka si pri jednom nákupe vložila zhruba 480 gramov. Akciové nákupy sú v tejto kategórii naďalej nadpriemerné oproti ostatným mliečnym produktom. Zhruba 7 z 10 eur minutých na maslo ide na nákup v akcii,“ dodáva Tatiana Valachová.
Bielkoviny sú mainstream
Ak by malo jedno slovo vystihnúť, čím v poslednom roku žil mliečny trh, bol by to bezpochyby proteín. Rastúci záujem o proteínové výrobky však nie je iba módnym trendom. Výskumy v oblasti výživy dlhodobo poukazujú na význam bielkovín pri budovaní a udržiavaní svalovej hmoty, regulácii telesnej hmotnosti či podpore zdravého starnutia. Zákazníci si tieto informácie čoraz viac osvojujú a prenášajú ich do svojich nákupných rozhodnutí.
„Spotrebitelia momentálne vyhľadávajú produkty s označením proteín, pretože ich preferencie sa posunuli už ďalej. Nechcú len niečo chutné, ale chcú aj niečo prospešné pre svoje zdravie,“ hovorí Juraj Korman, obchodný riaditeľ spoločnosti Agro Tami. Podobný vývoj potvrdzuje aj Martin Jiruška, head of yoghurts & desserts spoločnosti Müller ČR/SR. „Penetrácia výrobkov s proteínom rastie a prejavuje sa to aj na raste počtu predaných kusov. Slovensko je trhom, kde sa proteínu dlhodobo darí.“
Podľa odborníkov pritom nejde len o rast predaja samotných proteínových produktov. Mení sa celkové vnímanie potravín. Spotrebitelia od nich očakávajú konkrétny benefit a sú pripravení zaplatiť viac za výrobok, ktorý dokáže jasne komunikovať svoju pridanú hodnotu. Na rozdiel od mnohých iných kategórií nemusia mliekarne vytvárať proteínový trend umelo. Mlieko, jogurty, syry či tvaroh patria prirodzene medzi najkvalitnejšie zdroje plnohodnotných bielkovín.
„Možno to veľa ľudí nevie, ale proteín je len iný názov pre bielkoviny a tie sú základnou stavebnou látkou ľudského tela. Mlieko a najmä tvaroh obsahujú prirodzené bielkoviny, nejde o žiadne syntetické alebo telu neprirodzené látky,“ vysvetľuje Juraj Korman. Práve táto prirodzenosť predstavuje pre výrobcov významnú konkurenčnú výhodu. Kým pri niektorých potravinách je potrebné bielkoviny pridávať alebo fortifikovať, mliečne výrobky môžu stavať na vlastnej prirodzenej výživovej hodnote.
Zároveň sa ukazuje, že komunikácia obsahu bielkovín je pre zákazníkov jednoduchým a zrozumiteľným orientačným bodom. Podobne ako kedysi označenia „light“, „bez cukru“ alebo „nízky obsah tuku“, dnes spotrebiteľ často hľadá práve označenie „high protein“ či „zdroj bielkovín“. „Spotrebitelia sa stále viac orientujú podľa informácií uvedených na obaloch. Sledujú zloženie a zároveň vyhľadávajú pozitívne benefity. Vyšší obsah proteínu im dáva zmysel, pretože bielkoviny bývajú v bežnej strave často nedostatkovou zložkou,“ dopĺňa Martin Jiruška.
Funkčné benefity sú novým bojiskom značiek
Trend proteínov je súčasťou širšej transformácie trhu smerom k funkčným potravinám. Zákazník dnes čoraz častejšie očakáva, že výrobok bude okrem zasýtenia prinášať aj ďalší úžitok. „Spotrebitelia vyhľadávajú produkty s benefitom. Nechcú už len základnú ponuku, ale hľadajú pridanú hodnotu. Tá súvisí so zdravou kondíciou, fyzickou pohodou a celkovým životným štýlom,“ konštatuje Juraj Korman.
Rastúci význam funkčných benefitov potvrdzuje pre časopis Zboží&Prodej aj Jakub Špiller, head of commercial development CEE spoločnosti Danone. „Súčasne rastie význam funkčných benefitov, predovšetkým produktov s vyšším obsahom bielkovín. Spotrebitelia si viac vyberajú produkty s nižším kalorickým profilom a jasne komunikovaným prínosom pre zdravie a vitalitu. Segment high-protein jogurtov a dezertov patrí medzi najdynamickejšie časti trhu,“ uvádza.
Do popredia sa dostávajú najmä produkty podporujúce trávenie a zdravie črevného mikrobiómu. Rastúci záujem o kefíry, fermentované nápoje a probiotické výrobky patrí medzi najvýraznejšie trendy posledných rokov. „Spotrebiteľ chce pri konzumácii mliečneho výrobku zažiť skvelú chuť, ale zároveň mať istotu, že robí niečo dobré pre svoje telo. Aj preto sa darí produktom podporujúcim zdravý mikrobióm a trávenie. Vidíme to napríklad pri kefíroch,“ hovorí Martin Jiruška.
Cenová citlivosť nezmizla
Aj keď rastie význam zdravia a funkčnosti, slovenský zákazník zostáva veľmi citlivý na cenu. Po inflačných rokoch si domácnosti dôkladnejšie strážia rozpočty a pri nákupe viac zvažujú pomer medzi cenou a hodnotou. „Jedným z hlavných trendov v kategórii mliečnych výrobkov je silná cenová senzitivita, ktorá je dôsledkom dlhodobého inflačného tlaku. Spotrebitelia častejšie siahajú po privátnych značkách, väčších baleniach a viac zvažujú pomer ceny a hodnoty,“ upozorňuje Jakub Špiller.
Práve preto možno na trhu sledovať zaujímavý paradox. Na jednej strane zákazníci vyhľadávajú cenovo dostupné riešenia, na druhej strane rastie ochota investovať do výrobkov s jasne komunikovaným benefitom. „Vidíme určitú polarizáciu trhu. Na jednej strane tlak na dostupnosť a cenu, na druhej strane rastúci dopyt po kvalite, chuti a udržateľnom prístupe,“ dodáva Špiller.
Pre obchodníkov to znamená potrebu citlivo pracovať s cenovou architektúrou kategórie a ponúkať zákazníkom jasne odlíšené úrovne hodnoty. Výrobcovia preto reagujú na meniace sa preferencie intenzívnymi inováciami. Základnou témou zostáva proteín, no čoraz väčší dôraz sa kladie aj na pohodlie pri konzumácii, nové formáty a atraktívne chuťové kombinácie.
Či už ide o nové výrobky spoločnosti Agro Tami kombinujúce tvaroh a jogurt s vysokým obsahom bielkovín, alebo o odtučnený roztierateľný tvaroh, ktorý spája vysoký obsah bielkovín s praktickým využitím v studenej aj teplej kuchyni, zameranie inovácií je na prvý pohľad zrejmé. Müller stavil na rozširovanie ponuky proteínových produktov v rámci značiek Müllermilch a Riso. Spotrebiteľom priniesol aj proteínové pudingy Proteico z Talianska.
„Za jednu z najzaujímavejších noviniek považujem nápoj Ayran. Má veľmi jednoduché zloženie – mlieko, vodu a soľ –, no ponúka osvieženie a odlišný chuťový zážitok,“ približuje Martin Jiruška. Danone pokračuje v rozširovaní proteínového portfólia pod značkou YoPro a tento rok prináša na trh aj kefír Activia, ktorý reaguje na rastúci záujem o aktívny životný štýl a zdravie tráviaceho systému. „Naše inovácie vychádzajú z kombinácie troch faktorov – potreby zdravších produktov, dôrazu na chuť a snahy o väčšie pohodlie pri konzumácii,“ vysvetľuje Jakub Špiller.
Kam sa pohne kategória
Odborníci sa zhodujú, že rast mliečnej kategórie bude v najbližších rokoch závisieť menej od objemu a viac od schopnosti vytvárať pridanú hodnotu. Napriek rastúcemu významu výživových benefitov sa však výrobcovia zhodujú, že úspech produktu stále stojí predovšetkým na chuti. Spotrebiteľ síce očakáva vyšší obsah bielkovín, menej cukru alebo probiotický účinok, ale ak produkt nesplní jeho chuťové očakávania, k opakovanému nákupu nedôjde.
Najväčší potenciál majú produkty s funkčnými benefitmi, vyšším obsahom bielkovín, podporou zdravého trávenia a jednoduchým zložením. Zároveň bude pokračovať tlak privátnych značiek a cenová citlivosť spotrebiteľov. Úspešné budú tie značky, ktoré dokážu spojiť tri základné atribúty – dôveryhodnú kvalitu, výbornú chuť a jasne komunikovaný zdravotný benefit.
Mliečne výrobky tak prechádzajú z pozície tradičnej potraviny do roly funkčného produktu podporujúceho životný štýl. A práve v tom spočíva najväčšia zmena, ktorú dnes slovenský trh zažíva. Spotrebiteľ už nehľadá iba jogurt, kefír či tvaroh. Hľadá výrobok, ktorý mu pomôže cítiť sa lepšie, žiť aktívnejšie a zároveň si na ňom pochutnať.
Dáta:
5 eur minie priemerná domácnosť v jednom nákupe na mlieko a mliečne výrobky.
90 % domácností si aspoň raz za rok kúpi maslo.
Zdroj: YouGov Shopper panel, MAT február 2026 vs. MAT február 2025
33,6 % hodnoty predaja v kategórii tvoria syry.
1,4 % nárast predaného objemu zaznamenalo mlieko.
Zdroj: NIQ, 52 týždňov do konca marca 2026
Názor odborníka:
„Bielkoviny majú množstvo zdravotných benefitov.“
Proteíny sa tešia veľkej obľube, a to nielen u športovcov. Mlieko, hlavne tvaroh, má prirodzený obsah proteínov. Možno to veľa ľudí nevie, ale proteín je len iný názov pre bielkoviny a tie sú základnou stavebnou látkou tela a majú množstvo priamych zdravotných benefitov. Bielkoviny opravujú poškodené svalové vlákna a podporujú ich rast, preto sú dôležité pri športe, fyzickej práci aj pri chudnutí. Jedlá bohaté na bielkoviny zasýtia na dlhší čas.
Juraj Korman, obchodný riaditeľ, Agro Tami
Peter Kapitán, peter.kapitan@atoz.sk
Článok vyšiel i v časopise Tovar&Predaj 5 – 6/2026.