Obchod východu symbolizujú cukríky

9. júna 2026

Profily 0

369

Ak by mal človek vybrať len jednu charakteristiku ľudí pochádzajúcich spoza východnej hranice Slovenska, určite by sa veľmi vysoko v rebríčku umiestnila vášeň pre cukríky najrôznejších druhov. Napríklad na Ukrajine nie je vôbec nezvyčajné, že pri nákupe v obchode predavačka namiesto drobných mincí spotrebiteľovi vydá za hrsť cukríkov. Sladkosti v rôznofarebných obaloch sú taktiež obľúbeným suvenírom, darčekom alebo jednoduchou dennou radosťou. A práve kultúru cukríkov v Bratislave popularizuje útulný obchod Náš produkt, na ktorého čele stojí Valentina Voyevodina.

V pondelok podvečer je v malom obchodíku neďaleko Obchodnej ulice v Bratislave poriadne rušno. Prišiel nový tovar, ľudia vracajúci sa z práce dopĺňajú zásoby a do toho všetkého sa majitelia potravín Náš produkt chystajú na návštevu reportéra časopisu Tova&Predaj. Predajňa sa nachádza na polceste do suterénu, pri vstupe dnu treba zísť po zopár schodoch. Po ľavej ruke sa nachádza pokladničná zóna a hneď za ňou majiteľka vo víre povinností rozdáva príkazy, alebo lepšie povedané, dobre mienené rady.

Hneď za ňou sa nachádza dominanta predajne, rohový regál preplnený všakovakými druhmi rôznofarebných, na Slovensku nie úplne známych, cukríkov. Práve cukríky sú okamžitou odpoveďou na otázku, čo je najobľúbenejšou majiteľkinou položkou v obchode a zároveň, čo bolo prvotný impulz, pre ktorý sa spoločne s manželom rozhodli na Slovensku otvoriť potraviny, ktoré sa sústredia na produkty z krajín bývalého Sovietskeho zväzu.

„Na Slovensko sme prišli pred desiatimi rokmi, išli sme priamo za biznisom. Vy tu totiž nemáte také potraviny ako u nás, ani takéto cukríky nikde nezoženiete. Napríklad keď sme boli v Prahe, manžel si chcel kúpiť zmrzlinu, ale takú pravú, smotanovú, na akú sme zvyknutí, sme nenašli,“ objasňuje svoju motiváciu Valentina Voyevodina, ktorá pochádza z Kazachstanu. Dodáva, že Slovensko jej učarovalo aj vďaka krásnej prírode, veľmi sa jej páčilo na výlete vo Vysokých Tatrách a aj kvôli tomu sa napokon rozhodli pre Slovensko. „Aj v Bratislave je v porovnaní s Karagandou, odkiaľ pochádzame, veľmi čistý vzduch. A navyše, je tu všetko veľmi blízko,“ smeje sa.

Obchod im nebol cudzí

Majiteľka obchodu pred svojím príchodom na Slovensko pracovala v banke, no jej manžel Alexander sa retailu venoval už aj doma. V rámci svojej veľkoobchodnej firmy dovážal tovar viacerým menším prevádzkam, a tak pri príchode na Slovensko už boli obaja celkom slušne zorientovaní nielen v tom, aké produkty chcú priniesť, ale aj v tom, ako to pri distribúcii a objednávaní tovaru funguje. Prirodzene, produkty nakupujú z veľkoobchodu z Nemecka, nateraz sú príliš malí na to, aby ich objednávali priamo od výrobcov.

„Máme tu rôzny tovar z Arménska, Gruzínska, Litvy, Lotyšska aj z ďalších krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Položky vyberáme vždy spolu, ale na začiatku sme veľa testovali a ochutnávali. Ani v Nemecku totiž neponúkajú všetky položky top kvalitu, človek si musí vyberať. Dnes už viem, čo aj koľko asi predám, takže sa podľa toho viem zariadiť,“ rozpráva majiteľka obchodu zatiaľ čo jej manžel sa v zázemí venuje administratíve.

Na začiatku sa predajňa volala jednoducho Ruský obchod, no dnes by si týmto názvom prirodzene odohnali veľkú časť spotrebiteľov z Ukrajiny, ktorí tvoria približne 70 % všetkých nakupujúcich. Počet zákazníkov z Ukrajiny sa zvýšil najmä po vypuknutí vojny, čomu majitelia postupne prispôsobili aj svoju ponuku, keďže utečenci žiadali viac produktov z ich domovskej krajiny. Dnes sú mnohí z nich stálymi zákazníkmi, ktorí chvália chuť aj kvalitu výrobkov. Medzi veľmi obľúbené pochúťky patrí napríklad tradičná cukrovinka chalva.

„Máme zalistovaných približne 2 000 položiek. Vtesnať to všetko na 70 metrov štvorcových je pomerne náročné, a preto má každá položka v regáli vyhradené len jedno miesto,“ vysvetľuje Valentina Voyevodina. Predajňa na Vysokej ulici bola ich prvá, no dnes manželia Voyevodinovci prevádzkujú aj dve franšízové predajne Mixmarkt. Spolupráca vznikla prirodzene, najskôr z Mixmarktu z Nemecka nakupovali pravidelne tovar a neskôr im sama firma ponúkla, že môžu takto spoločne svoj biznis rozšíriť.

Postsovietske špeciality

Pri prechádzke po predajnej ploche človek rýchlo nadobudne ten správny pocit, ktorý dýcha predovšetkým v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Popri najrôznejších cukríkoch, ako napríklad Alenka, chalve, slivkách v čokoláde či vtáčom mlieku sa v regáloch zjaví aj prémiová čokoláda s Kazašskou vlajkou, o ktorej majitelia tvrdia, že je oveľa lepšia ako švajčiarska Lindt. Okrem cukroviniek však významnú časť tovaru tvoria aj ryby a rybie produkty.

„Máme tu rôzne konzervované rybičky, šproty, makrely, veľmi dobré výrobky berieme od spoločnosti Riga Gold, či už sú to ryby v paradajkovej omáčke alebo treščia pečeň. Najväčší rozdiel oproti bežným je v tom, že tieto až tak nesmrdia po rybine a napríklad, keď si dáte na chlieb sardinku, nerozpadne sa okamžite na blato,“ vysvetľuje Valentina Voyevodina. Pevnou súčasťou sú taktiež mrazené produkty ako vareniky, peľmene či chinkali.

Posledné menované sú pevne zviazané predovšetkým s gruzínskou kuchyňou, ktorá si do našich končín začala cestu nachádzať až relatívne nedávno, no zato vo veľkom. Kým pred desiatimi rokmi by ste v Bratislave gruzínsku reštauráciu hľadali márne, dnes ich je na výber hneď niekoľko, a Náš produkt do viacerých dodáva špeciality, ktoré sa bežne na Slovensku zohnať nedajú. Prísady z tohto obchodu napríklad nájde zákazník v mnohých bratislavských chačapuri.

„Nesmie chýbať ani zmrzlina, ktorá tak chýbala môjmu manželovi. V chladničke nájdete rôzne druhy kaviáru, čierny aj červený. Veľkým rozdielom oproti bežným potravinám sú naše údené ryby, ktoré sú údené za studena, kým tie v slovenských obchodoch sú údené za tepla. Je tam veľký rozdiel v chuti,“ pokračuje majiteľka. V chladničke sa dajú nájsť aj morské riasy, ktoré obsahujú veľa jódu a špecialitou sú mliečne produkty, ktoré v bežnom obchode nedostať. K dispozícii je napríklad 22- aj 30 % kyslá smotana, ktorá vraj chutí úplne rovnako, ako domáca.

V neposlednom rade sa na stojane pri chladničke dajú nájsť aj sušené rybičky, kalamáre, treska alebo ančovičky. Prekvapením je, že napríklad sušené kalamáre kupujú aj slovenskí zákazníci, ktorí ich jedia ako drobný snack namiesto čipsov. V regáloch nesmie chýbať ani ruská vodka, ale v ponuke je napríklad aj kazašské alebo bieloruské pivo.

V Bratislave nekončia

Jeden vlastný obchod na Vysokej a dve franšízy pre manželov Voyevodinovcov neznamenajú konečnú. V pláne majú expanziu, obzerajú sa po možnostiach aj v okolí Bratislavy, napríklad v Trnave alebo Nitre. „Máme aj e-shop, ktorý funguje veľmi dobre, pravidelne nám chodia objednávky a posielame tovar na celé Slovensko. Fungujeme cez Slovenskú poštu, cez ktorú vieme na druhý deň objednaný tovar doručiť,“ opisuje Valentina Voyevodina s tým, že na predajnej ploche sa striedajú dve predavačky.

Karaganda, z ktorej pred desiatimi rokmi s manželom odišli, jej vôbec nechýba. „Tu už je môj domov, cítim sa tu veľmi dobre. V Karagande to nebolo dobré, mala som aj zdravotné ťažkosti, mala som astmu, pretože je tam ťažký vzduch. Neďaleko od nás je totiž Bajkonur a je to v ovzduší dosť cítiť. Veľmi radi chodíme do Tatier a vo všeobecnosti je tu dobré počasie, pretože u nás je v lete +30 a v zime – 30. To mi veľmi nepasuje,“ dodáva s úsmevom na záver.