Napriek tomu, že spotrebiteľom klesá disponibilný príjem a retail očakáva ešte väčší záujem o akciové ceny a privátne značky, reťazce naplánovanú expanziu nebrzdia. Najväčšia sláva predajní na okrajoch miest pominula a obchodníci sa snažia čo najviac priblížiť k svojim zákazníkom. Navyše najlepšie lokality vo veľkých mestách sú už viac-menej dobre pokryté, a preto sa mnohí pri svojom rozširovaní pozerajú aj na miesta, ktoré by ešte pred pár rokmi na svoju mapu predajní nezaradili.
Ak by ste dostali pred seba slepú mapu, kde by ste zakreslili Giraltovce? Malé mestečko, ktoré má približne štyritisíc obyvateľov, leží na východe Slovenska v okrese Svidník. Doposiaľ si miestni spotrebitelia mohli nakúpiť potraviny hlavne v predajniach značiek Makos, Milk-Agro a Coop Jednota. Tento rok ich však čaká príchod nadnárodného reťazca. Expandovať sa tam rozhodol Lidl.
Diskont ešte len nedávno otváral filiálku v obci Zákamenné na Hornej Orave. Podobne aj ďalší veľkí hráči čoraz častejšie poškuľujú po miestach, ktoré boli doposiaľ doménou lokálnych predajcov. Lidl vidí priestor na ďalší rast vo veľkých a okresných mestách, ale aj v menších sídlach. „Výhodou menších sídel je, že dokážeme priniesť predajňu naozaj čo najbližšie k našim zákazníkom, čím pre nich zjednodušíme dostupnosť našich služieb. Na druhej strane ale aktuálne nemáme v pláne obsadiť každé malé mesto/väčšiu obec na Slovensku,“ vysvetľuje Matúš Šutka, vedúci regionálnych expanzií Lidl Slovenská republika.
Rok šetrenia a akcií
Decembrové čísla Štatistického úradu SR odhalili, že slovenskí spotrebitelia si nedopriali také štedré Vianoce ako rok predtým. Tržby v maloobchode sa totiž prepadli o 5 %. Najviac sa pod to podpísal slabší výkon e-shopov, ale aj hyper- a supermarkety posledný mesiac utŕžili o 2,5 % menej. Spotrebitelia odkladali napríklad vianočné nákupy potravín do poslednej chvíle a nakupovali až týždeň pred Vianocami, čo znamenalo, že predajne nedokázali utŕžiť toľko čo vlani.
Slovenský maloobchod odštartoval aj nový rok poklesom tržieb o takmer 4 %. Opäť sa menej darilo hlavne zásielkovému predaju, ale medziročný pokles tržieb v januári evidovali tiež viaceré špecializované predajne, a to napríklad drogérie, lekárne, predajte textilu, obuvi, predajne s tovarom pre domácnosť, čerpacie stanice a taktiež predajne špecializované na potraviny, nápoje a tabak. Naopak, rástli predajne s PC zariadeniami, kníhkupectvá, hračkárstva či športové potreby, ktoré si však z celkového koláča tržieb odkrajujú malý kus. V januári iba mierne lepší výsledok ako vlani (0,5 %) dosiahli nešpecializované predajne hyper- a supermarketov, ktoré dlhodobo generujú približne 40 % maloobchodných tržieb. Obchodníci sa zhodujú, že spotrebitelia sú citlivejší na ceny a konsolidačné opatrenia vlády spôsobili, že majú v peňaženkách reálne menej peňazí.
Nákupný pesimizmus potvrdzuje aj indikátor spotrebiteľskej dôvery, ktorý podľa Štatistického úradu v januári medzimesačne poklesol a dosiahol najnižšiu hodnotu od marca 2023. Podľa metodiky Európskej komisie sa Slovensko na začiatku roka zaradilo medzi tri najpesimistickejšie naladené krajiny Európskej únie. Horšie sa cítia už iba spotrebitelia v Rumunsku a Grécku.
„Od januára majú ľudia v súvislosti s ďalšími konsolidačnými opatreniami menej disponibilného príjmu, čo ešte viac zvyšuje ich cenovú citlivosť. To môže priniesť menej impulzívnych nákupov, časť výdavkov zákazníci odložia alebo sa presunú k lacnejším alternatívam, priemerná hodnota nákupného košíka môže klesnúť,“ vysvetľuje František Somor, manažér expanzie spoločnosti dm drogerie markt. Zároveň pokračuje, že všeobecne sa očakáva silnejší tlak na cenotvorbu, propagačné aktivity či zvýšenie využívania zákazníckych programov.
„V roku 2026 očakávame tiež silnejší tlak na zvyšovanie dodávateľských cien než vlani. Kým v roku 2025 vedeli viacerí výrobcovia/dodávatelia časť rastúcich nákladov ešte absorbovať, alebo dočasne vykryť internými úsporami, optimalizáciou marží či odkladom cenových úprav, od tohto roku sa tento priestor výraznej zužuje,“ konštatuje František Somor.
Opatrnejšie spotrebiteľské správanie očakáva aj sieť predajní s nábytkom a bytovými doplnkami Jysk. „Domácnosti ešte viac zvažujú svoje výdavky a prirodzene uprednostňujú nákupy každodenných potrieb pred napríklad bytovým zariadením, ktoré je možné odložiť na neskôr. Preto pracujeme s cenami a pravidelne pripravujeme výhodné ponuky, aby bolo nakupovanie u nás aj naďalej dostupné pre každého,“ hovorí komunikačná manažérka spoločnosti Jysk Česká republika a Slovensko Zuzana Rafajlovič.
Potraviny majú síce výhodu v tom, že s ich nákupom sa nedá čakať na lepšie časy, ale aj pri nich platí šetriaci režim spotrebiteľov. „Zákazníci sú čoraz senzitívnejší na cenu, očakávajú však aj kvalitu. Pri svojich uváženejších nákupoch tak budú pravdepodobne preferovať nákup tovarov v akcii, uprednostnia privátne značky a rodinné – ekonomické balenia,“ predpokladá hovorca Billa Slovensko Marek Kravjar. Sieť zároveň pozorne sleduje trendy zákazníckeho správania, aj preto bude naďalej rozširovať portfólio svojich privátnych značiek.
Cesta k spotrebiteľom
Napriek tomu, že ekonomické ukazovatele nepôsobia optimisticky, obchodníci sa zatiaľ držia svojich plánov. „Stratégia expanzie je pre náročné povoľovacie procesy, výstavbu či kolaudáciu s ďalšími povoľovacími procesmi daná na niekoľko rokov dopredu. Aby sme zvyšovali komfort a služby pre našich zákazníkov, spoločnosť Billa postupne expanduje a rekonštruuje svoje predajne po celom Slovensku,“ vysvetľuje Marek Kravjar s tým, že sieť Billa so svojimi 187 predajňami (stav k 4/2026) je dlhodobým lídrom medzi supermarketmi.
Billa vlani otvorila deväť nových predajní. Tento rok bol plán pridať ďalších 13, ale bude to pravdepodobne až 15 predajní, pretože sa dve otvorenia presunuli z lanského roka. Asi dve desiatky predajní sieť tento rok zrekonštruuje „Najbližšie privítame zákazníčky a zákazníkov v úplne nových supermarketoch vo Veľkých Kostoľanoch, v Sliači, Piešťanoch a Stropkove,“ vymenúva Marek Kravjar.
Lidl má v rámci expanzií taktiež dlhodobú stratégiu a k tomu aj nastavené plány v súvislosti s otváraním predajní. „Samozrejme, každoročne tieto plány vyhodnocujeme a v prípade potreby upravujeme, ale aktuálne môžeme hovoriť o stabilnom pláne, ktorého cieľom je, aby sme boli k našim zákazníkom čo najbližšie a aby sme im umožnili pohodlné nakupovanie v rámci našich predajní,“ hovorí Matúš Šutka. Ako pokračuje, v budúcnosti pribudnú predajne Lidl naprieč Slovenskom, a to aj v menších mestách a obciach. Nové obchody čoskoro otvoria okrem Giraltoviec aj v Rajci, Bratislave, Žiline či Kolárove.
Súčasná situácia nevplýva ani na expanziu siete Jysk. „Otvárame a modernizujeme naše predajne podľa plánu. Ak nás niečo brzdí, tak vhodnosť lokality,“ hovorí Zuzana Rafajlovič. Značka má v súčasnosti na Slovensku 54 predajní a jej cieľ sa pohybuje okolo 65 prevádzok. „V aktuálnom finančnom roku plánujeme celkovo desať stavebných projektov – otvorili sme nové predajne, renovujeme alebo aj presúvame prevádzky na nové miesta. Tieto investície sa ročne pohybujú do dvoch miliónov eur,“ približuje Zuzana Rafajlovič.
Zároveň dodáva, že pre Jysk je z pohľadu expanzie zaujímavé akékoľvek sídlo, pretože chcú byť zákazníkom čo najbližšie. „Hovoríme, že chceme byť potravinami v bytovom zariadení. Ale limity nám dáva ekonomika – v zmysle profitability danej prevádzky. Už sme v podstate dobre lokálne zastúpení, preto o ďalšej expanzii rozmýšľame nielen z hľadiska nových lokalít, ale napríklad aj pridaním ďalších pobočiek v miestach, kde pôsobíme,“ konštatuje Zuzana Rafajlovič.
Sieť drogérií dm organicky rastie už tri dekády a neočakáva zmenu tohto trendu, ktorý bude podporený modernizáciou a optimalizáciou predajnej siete, rastom trhových podielov a v neposlednom rade aj rastom online shopu a zavádzaním nových služieb pre zákazníkov.
„V súčasnosti má dm svojimi 169 predajňami pokryté všetky regióny a zostáva našou ambíciou byť zákazníkom čo najbližšie. Predajnú sieť optimalizujeme s dôrazom na produktivitu a efektivitu. Našim zákazníkom chceme prinášať zvýšený nákupný komfort – teda väčšiu a modernú predajnú plochu, nové služby, intuitívnejšie usporiadanie tovarov a optimalizáciu produktov, nové elementy v predajniach a podobne,“ tvrdí František Somor.
Na rozvoj siete predajní dm sú na obchodný rok 2025/2026 plánované investície vo výške 14,2 milióna eur. Pri výbere lokality odhadujú spádovú oblasť projektu na približne 15-tisíc obyvateľov v závislosti od indexu kúpnej sily a prednosť pri rozhodovaní majú satelity veľkých miest ako väčšie obce.
Brzda pokroku
Napriek tomu, že siete svoju dlhodobú expanznú stratégiu nezabrzdili, neznamená to, že sa šetrenie nemôže dotknúť iných investícií. Vlaňajší rok nebol pre maloobchod ľahký, lebo musel čeliť zmene nákupného správania, rastu mzdových nákladov, vyšším nákladom na bezpečnosť, transakčnej dani, ale aj vyššiemu mýtu, ale dokázal byť stabilný.
„Aj v čase rastúcich nákladov a silného konkurenčného boja sa ukázalo, že moderný maloobchod vie byť stabilný, zodpovedný a investične aktívny. Obchodné siete nielen udržali tlak na ceny pod kontrolou, ale zároveň pokračovali v investíciách, inováciách a podpore slovenských dodávateľov,“ hovorí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič. Inovácie a modernizácia smerovali k vyššiemu komfortu zákazníka a efektívnejšej prevádzke, a to od samoobslužných pokladníc a digitálnych riešení až po rozvoj logistiky a personalizovaných ponúk.
„Expanzia sa nedeje z roka na rok, sú to dlhodobé plány, lebo povoľovacie procesy na Slovensku nie sú flexibilné. Keď chce obchodná sieť otvoriť novú prevádzku, tak od kúpy pozemku je niekoľkoročná cesta, kým sa to podarí. Nepredpokladám zníženie tempa expanzie, skôr sa dá predpokladať, že bude stúpať,“ vysvetľuje Martin Krajčovič. Pomáha tomu napríklad aj nová sieť Biedronka, ktorá rozvírila vody v rámci konkurenčného prostredia, čo zatraktívňuje aj ostatných obchodníkov.
Navyše vznikajú nové koncepty s čerpacími stanicami, predajne 24/7 či iné hybridy, ktoré pomáhajú tomu, že dostupnosť potravín v regiónoch by sa mohla zvyšovať. „Kde vidíme obmedzenia, sú investície s vysokou pridanou hodnotou, ktoré zlepšujú zákaznícky komfort. Ide o nové technológie a IT riešenia, ktoré možno na prvý pohľad nie je vidieť, ale výrazne zlepšujú zákaznícky servis, zvyšujú dostupnosť produktov a z dlhodobého hľadiska tiež znižujú cenu, pretože pôsobia pozitívne na nákladovú zložku obchodníkov. Keď príde k prehodnocovaniu, tak skôr v týchto investíciách,“ dodáva Martin Krajčovič.
Názor odborníka:
„Tento rok otvoríme pätnásť predajní.“
Pracujeme s konceptami predajní, ktoré sa od seba líšia metrážou a na to naviazanými službami. Pri výbere sa preto vždy zaoberáme populačnou, socioekonomickou a infraštruktúrnou radiálou, ktorá určí vhodnosť a formát lokácie.
Marek Kravjar, hovorca, Billa Slovensko
Štruktúra tržieb maloobchodu v SR v roku 2025
Hyper- a supermarkety: 41,1 %
Špecializované predajne (napr. textilu, lekárne, drogérie): 22,0 %
Predaj mimo predajní a stánkov (napr. e-shopy): 12,6 %
Čerpacie stanice: 9,6 %
Hobymarkety, predajne nábytku, elektroniky: 6,9 %
Predajne potravín, nápojov a tabaku: 3,3 %
Predajne s PC a IKT technológiami: 2,6 %
Kníhkupectvá, predajne športových potrieb a hračiek: 1,8 %
Predaj v stánkoch a na trhoch: 0,1 %
Zdroj: ŠÚ SR
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk
Článok vyšiel i v časopise Tovar&Predaj 3 – 4/2026.
