Rozhodnutie nemeckej spoločnosti Nordzucker Group ukončiť výrobu cukru v cukrovare v Trenčianskej Teplej považuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora za veľmi vážny zásah do potravinovej sebestačnosti Slovenska. „Naši pestovatelia tým boli zaskočení. Považský cukrovar mal stabilnú pestovateľskú základňu a veľmi dobrý agronomický rok. Správa o zatvorení prišla navyše v čase, keď už mali poľnohospodári výrazne obmedzené možnosti, ako zmeniť plán jarných plodín,“ uvádza Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Zatvorenie cukrovaru bude mať podľa komory dopad aj na zamestnanosť a regionálnu ekonomiku, keďže zanikne takmer 10-tisíc hektárov špeciálnej rastlinnej výroby a prácu stratí nielen približne 90 zamestnancov cukrovaru, ale aj stovky ľudí v nadväzujúcich sektoroch. Dlhodobo môže krok zvýšiť aj dovoz cukru a prehĺbiť obchodný deficit Slovenska.
Ako komora hodnotí rozhodnutie spoločnosti Nordzucker Group ukončiť výrobu cukru v cukrovare v Trenčianskej Teplej?
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora hodnotí toto rozhodnutie ako veľmi kritické pre potravinovú sebestačnosť Slovenska. Dôsledky skončenia produkcie cukru budú závažné. Strata sebestačnosti v poslednej potravine, ktorú Slovensko dokáže vyrobiť pre plnú potrebu svojich obyvateľov, a prepúšťanie v regióne nie sú jediné dôsledky, ktoré môžeme po skončení výroby cukru na Považí očakávať. Pestovatelia budú požadovať od nemeckej spoločnosti kompenzácie.
Považujete argumenty o dlhodobej nerentabilnosti, klimatických zmenách a znižujúcej sa kvalite cukrovej repy za opodstatnené, alebo podľa vás tieto dôvody nezodpovedajú realite posledných rokov?
Naši pestovatelia boli týmito argumentmi zaskočení. Považský cukrovar mal kvalitnú pestovateľskú základňu, výborný agronomický rok 2025/2026 s úrodou 73,2 tony na hektár, cukornatosť 15,7 percenta, dobrú ochranu trhu zo strany štátu a taktiež dobrú dotačnú podporu cukrovej repy.
Zástupcovia pestovateľov viedli od septembra 2025 rokovania s vedením cukrovaru a boli rozhodne pripravení dohodnúť podmienky pestovania repy v roku 2026. Dostávali však iba ubezpečenie, že sa bude pokračovať, ale nič konkrétne sa im nepredložilo. Správa o uzatvorení cukrovaru prišla neférovo až s končiacou sa zimou a poľnohospodári majú už významne obmedzený sortiment jarných plodín.
Aký konkrétny dopad bude mať zatvorenie cukrovaru na slovenské cukrovarníctvo, zamestnanosť na vidieku a celkovú potravinovú sebestačnosť krajiny?
Slovensko príde o 9 500 – 10 000 hektárov špeciálnej rastlinnej výroby. O prácu príde 90 ľudí v cukrovare a niekoľko stovák v satelitnej sfére. Štátny rozpočet príde asi o 21 miliónov eur, ktoré prichádzajú v podobe štvornásobného zisku voči podporám zo strany štátu. Obchodný deficit zahraničného obchodu sa zvýši až o 50 miliónov eur.
Čo očakávame? Ceny cukru z počiatku zostanú vyrovnané, neskôr budú asi vyššie, pretože to, čo sa doma nevyrába, je vždy drahšie. Asi 3 200 kamiónov importujúcich cukor bude ničiť naše cesty a vytvárať hlbokú uhlíkovú stopu. Ťažkou správou pre rezort je aj to, že z cukrovaru so 125-ročnou tradíciou sa stane veľkoobchod s cukrom.
Prečo je pestovanie cukrovej repy na Slovensku tak dôležité z hľadiska ekonomiky, životného prostredia a potravinovej sebestačnosti krajiny?
Pestovanie cukrovej repy na Slovensku je pre ekonomiku, pôdu a životné prostredie zásadné. Aj preto cukrová repa patrí medzi špeciálne plodiny, keďže poskytuje množstvo benefitov: Zabezpečuje sebestačnosť a „cukrovú bezpečnosť“ pri výrobe cukru a následne aj potravín s obsahom cukru. Zlepšuje štruktúru pôdy a fyzikálne vlastnosti pôdy, ako je prehlbovanie pôdneho profilu, nakoľko má viac než meter hlboký koreňový systém a v osevnom postupe tým vyvažuje pestovanie plytko koreniacich plodín. Je výbornou predplodinou najmä pre sladovnícky jačmeň. Má preto neoceniteľný význam aj v nadväznosti na pestovanie následných plodín a teda celého osevného postupu v regiónoch, kde sa pestuje. Veľmi dobre hospodári s vodou a znižuje zaburinenie pôdy. Poskytuje vedľajšie produkty v podobe bioetanolu a rezkov (skrojkov), čo je po úprave veľmi dobre stráviteľné krmivo s vysokým obsahom stráviteľnej vlákniny a energie pre hovädzí dobytok, kone či ošípané. Z energetického hľadiska je to najproduktívnejšia plodina na ornej pôde. Hektár cukrovej repy generuje viac kyslíka, ako hektár lesa.
Do akej miery je reálne, aby časť pestovateľov a hektárov prevzali Slovenské cukrovary so závodom v Seredi? Dokáže to zmierniť straty v sektore?
Seredský cukrovar sa už vyjadril, že rokuje s niektorými doterajšími pestovateľmi pre Považský cukor o tom, aby repu pestovali práve pre Sereď. V rokovaniach bol s 36 poľnohospodárskymi podnikmi, ktoré predstavujú výmeru približne 2 300 až 2 500 hektárov. Hovorí sa o navýšení kapacít o 20 až 30 percent. Ak sa to podarí, tak sa trochu zmierni prvotne odhadovaný výpadok, no aj tak už Slovensko nebude krajinou potravinovo sebestačnou v produkcii cukru, akou bolo doteraz.
Aké kroky by malo podniknúť Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, aby stabilizovalo situáciu a podporilo pestovateľov cukrovej repy?
Naši pestovatelia budú určite rokovať s rezortným ministerstvom o vyššej podpore, o možnosti ešte určitého zvýšenia takzvaných viazaných platieb pre cukrovú repu už pre rok 2026 a tiež pre rok 2027. A tiež budú rokovať o možnosti navýšenia zelenej nafty, viac ako sto eur na hektár. V záujme udržania posledného cukrovaru na Slovensku dúfajú pestovatelia, že nájdu podporu aj pre budúce programovacie obdobie 2028 – 2034.
