Pre niekoho je to odpad, ktorý patrí do koša, pre iného ekologický, ekonomický, ale aj etický problém. Na nezjedené jedlo sa dá nazerať rôzne. Pravdou však ostáva, že potraviny sa na skládkach nerozkladajú, práve naopak, produkujú metán, ktorý zväčšuje uhlíkovú stopu. Niekto ich musel vyrobiť, predať a kúpiť, takže minúť na ne nemalé finančné zdroje. Navyše, plytvať jedlom nie je morálne obhájiteľné v zlých, ale ani v dobrých ekonomických časoch.
Keď sa vedci zamýšľajú nad tým, ako zasýtiť budúce generácie, na tanier im chystajú jedlý hmyz či mikroriasy. Sú nutrične vysoko výživné, ľahko stráviteľné a ich chov je omnoho efektívnejší, než je to v prípade tradičných hospodárskych zvierat. Už dnes trpia podvýživou či hladom milióny ľudí, a keďže počet obyvateľov Zeme neustále rastie, otázka dostupnosti potravín bude čoraz naliehavejšia.
Hoci súčasníci majú k dispozícii podstatne vábivejšie a chutnejšie alternatívy, ktoré si môžu dať na tanier, nezdá sa, že by túto výhodu dokázali oceniť. Kým kedysi sa jedlo jednoducho nevyhadzovalo, dnes je z plytvania potravinami smutná štatistika. Celosvetovo sa vyhodí asi tretina vyrobených potravín, ktoré by dokázali zasýtiť až tri miliardy ľudí. Podľa odhadov organizácie WWF a Tesca ide dokonca až o 40 % potravinového odpadu, ktorý je zodpovedný za desatinu celkových globálnych emisií skleníkových plynov.
Vyhodené potraviny sú tiež finančnou stratou. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo už v roku 2014 vyčíslila, že priame finančné straty spojené s potravinovým odpadom dosahujú 1 bilión dolárov ročne. Ak rátame aj nepriame ekonomické straty, ako napríklad eróziu pôdy, úbytok biodiverzity, znehodnotenie vody a iné podobné škody, suma sa šplhá na 1,7 až 1,9 bilióna dolárov.
Na Slovensku sa vyhodí viac ako pol milióna ton potravín ročne, čo predstavuje takmer sto kilogramov zahodeného jedla na jedného obyvateľa. Z dostupných štatistík Eurostatu z roku 2023 vyplýva, že v koláči vyhodených potravín majú prvovýroba a reštaurácie na svedomí približne desatinu, výroba potravín necelú pätinu, retail a distribúcia iba osem percent. To je dovedna necelých 50 percent. Tú väčšiu polovicu, a teda najväčší podiel na plytvaní potravinami, si pripisujú domácnosti. Môže za to zlé plánovanie nákupov, nesprávne skladovanie, ako aj neznalosť rozdielu medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby.
Vyhodené peniaze
Reprezentatívny prieskum agentúry Ipsos z marca minulého roka pre spoločnosť Munch ukázal, že väčšina (81,7 %) slovenských spotrebiteľov mesačne vyhodí potraviny v hodnote približne do 30 eur. „Suma okolo 30 eur mesačne sa často stratí v sérii drobných, nenápadných výdavkov – neotvorený jogurt, zabudnuté zvyšky, nákup ,pre istotu‘. Takéto drobnosti si priebežne nesčítavame, a preto nám často unikajú celkové náklady. Svoje urobia aj emócie a akciové ponuky v reťazcoch – keď je niečo ,výhodné‘, nakupujeme impulzívne,“ vysvetľuje Barbora Ostrožovičová, sociologička a client director agentúry Ipsos. Sumu 31 až 50 eur mesačne premrhá na jedle 14 % opýtaných. O viac než 50 eur prichádza 4,4 % spotrebiteľov. Najnižšiu skúmanú sumu, približne päť eur, vyhodením potravín stratí 25 % nakupujúcich.
Hoci retail sa na plytvaní potravín v celom reťazci podieľa najmenšou mierou, aj preň znamenajú zbytočné odpisy nepredaných potravín finančné straty. Sieť Tesco už od finančného roka 2016/2017 pravidelne meria a zverejňuje dáta o svojom potravinovom odpade. Celkový objem potravinových prebytkov, teda nepredaných potravín, znížila v porovnaní s východiskovým finančným rokom z 10 131 na 9 317 ton, čo predstavuje pokles o 8 %. Kým počas prvého meraného roka z toho potravinový odpad dosahoval 1,71 %, vo finančnom roku 2024/2025 dosahuje už iba 0,37 % podiel. Najväčšou mierou sa na zlepšení podieľalo darovanie potravín.
„Ak sa potraviny blížia k dátumu spotreby alebo minimálnej trvanlivosti, predávame ich za zníženú cenu. Potraviny, ktoré sa nám predať nepodarí, ale sú stále vhodné na ľudskú konzumáciu, darujeme Potravinovej banke Slovenska a jej lokálnym partnerom, ktorí pomáhajú distribuovať potraviny ľuďom v núdzi. Potraviny, ktoré už nie sú vhodné na ľudskú spotrebu, darujeme ako krmivo pre zvieratá alebo na ekologické zhodnotenie,“ píše sieť vo svojej Správe o potravinovom odpade.
Plánovať pomáhajú moderné technológie
Spoločnosti Labaš, ktorá stojí za sieťou supermarketov Fresh Plus, pomáhajú znižovať potravinové prebytky moderné technológie a umelá inteligencia. Využívajú ich pri objednávaní tovaru – a to nielen pri suchom sortimente, ale aj pri čerstvých kategóriách, ako sú mäso, ovocie a zelenina či pečivo. „Zároveň sa dlhodobo zameriavame na edukáciu zamestnancov, aby vedeli efektívne pracovať najmä na čerstvých úsekoch, kde je riziko nepredaného tovaru najvyššie,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ spoločnosti Martin Kozák.
Zamestnanci firmy majú k dispozícii rôzne pokročilé nástroje, ktoré im pomáhajú v každodennej praxi – napríklad mobilnú aplikáciu na kontrolu záruk, ktorá včas upozorňuje na blížiaci sa koniec doby spotreby. Vďaka tomu vedia reagovať rýchlo a operatívne, napríklad preceňovaním vybraných položiek tak, aby boli pre zákazníkov atraktívne a zároveň sa minimalizovali odpisy. „Vďaka systematickej práci sa nám medziročne podarilo znížiť odpisy približne o 15 percent. V praxi vidíme, že kombinácia investície do ľudí a moderných nástrojov prináša reálne výsledky,“ vyčísľuje Martin Kozák a dodáva, že medziročne sa im podarilo znížiť hodnotu nepredaného tovaru v pomere k tržbám o 0,2 %.
Sieť Yeme si posledných približne osem rokov vyvíja automatický systém objednávok a výrobných plánov, ktorý si interne kultivuje presne do podoby, v ktorej ho potrebuje na svoje konkrétne účely. „Pomerovo predáme obrovský podiel práve tovarov s veľmi citlivými zárukami. Patria sem aj pečivo a čerstvé výrobky v bistre, kde pracujeme s čerstvosťou v hodinách. Do týchto výpočtov vstupujú výrobní a obchodní manažéri minimálne – drvivá väčšina všetkých objednávok a výroby už funguje na automatike,“ opisuje partner a obchodný riaditeľ spoločnosti Jakub Huba.
Yeme sa pritom pri čerstvosti riadi prísnejšími pravidlami, ako sú dátumy minimálnej trvanlivosti a dátumy spotreby. „Nevypredávame tovar s končiacou sa zárukou. Snažíme sa nemať pokiaľ možno žiadny tovar v predaji, ak už je čo i len jeden deň pred zárukou. Sú aj čerstvé kategórie, kde kvôli maximálnej čerstvosti sťahujeme tovar aj o pár dní skôr, ako by záruka dovolila, napríklad čerstvé ryby či čerstvé mäso,“ vysvetľuje Jakub Huba. Zároveň pokračuje, že v každom obchode už majú bistro a výrobu, kde vedia v prípade potreby zodpovedne využiť tovar s kratšími zárukami, ale aj to len niekoľko dní pred končiacou sa zárukou.
Čerstvosť má svoju cenu
Každý zákazník má rád plné regály čerstvo napečeného pečiva, obslužný úsek plný šuniek či šalátov a pulty prehýbajúce sa pod ťarchou krásnej a farebnej zeleniny a ovocia. Práve takýto imidž predajní priťahuje pozornosť zákazníkov, ktorý si nákup vychutnávajú a majú tendenciu aj viac nakúpiť. Takýto prístup má však aj svoju cenu. Na konci otváracích hodín môže s fotogenického obrázka ostať aj kopa nepredaných potravín. Práve čerstvé kategórie sa podieľajú na potravinovom odpade najväčšou mierou. Tesco vo svojej správe uvádza, že u nich na prvom mieste stoja ovocie a zelenina, nasledované výrobkami ready-to-eat a mliečnymi výrobkami.
„Čerstvý tovar je náchylnejší napríklad na zmenu teplotného reťazca, rovnako tovar označený dátumom spotreby má kratšiu lehotu na konzumáciu ako tovar označený dátumom minimálnej trvanlivosti. Z tohto pohľadu ide o tovary, ktoré sú ohrozenejšie stať sa potenciálnym potravinovým odpadom, preto je dôležité mu predchádzať napríklad včasným zlacňovaním výrobkov a ich umiestňovaním do označeného výpredajového regála, na ktorý sú už zákazníci zvyknutí,“ konštatuje hovorkyňa spoločnosti Kaufland Slovenská republika Nikoleta Lörincová.
Obchod ako trendsetter
Je prirodzené, že každý obchodník má radosť, ak svojich zákazníkov vidí odchádzať s plnými nákupnými vozíkmi. Znamená to, že svoju prácu robí dobre. K plytvaniu potravinami však dochádza aj preto, že nakupujúci nevedia odhadnúť, koľko toho doma reálne zjedia. Prispievajú k tomu aj akcie typu „dve za cenu jedného“ či výhodné rodinné balenia, za ktoré zákazník síce zaplatí menej, ale nemusí ich stihnúť skonzumovať. Obchodník sa takto sám vyhne potravinovým prebytkom, no toto bremeno sa prenesie do domácností spotrebiteľov. Aj preto sa niektoré reťazce snažia edukovať zákazníkov, aby nakúpili len toľko, koľko potrebujú, prípadne vedeli, ako potraviny správne skladovať či spracovať.
„Našich zákazníkov sa snažíme v tejto téme kontinuálne vzdelávať a v minulosti sme realizovali viacero kampaní, ako napríklad podporu predaja single banánov,“ hovorí Nikoleta Lörincová. Zákazníci totiž často uprednostňujú kúpu celého trsu banánov pred samostatnými kusmi. Takzvané „single“ banány sú pritom rovnako dobré ako tie, ktoré sú súčasťou väčšieho trsu. Špeciálnym vystavením „single“ banánov Kaufland podporoval ich predaj, súčasne bránil zbytočnému plytvaniu a vyhadzovaniu nepredaných „single“ banánov do odpadu.
Lidl predáva dvojkilogramové balíčky ovocia a zeleniny, ktoré by kvôli drobným nedostatkom alebo roztrhnutému obalu inak skončili ako odpad za symbolické jedno euro. Najnovšie zmenil obal balíčkov a namiesto kartónových prepraviek si ich zákazníci odnesú v papierových taškách. Kým doteraz si spotrebitelia mohli debničky vyzdvihnúť až pri pokladniciach, po novom nájdu stojany s papierovými taškami priamo na predajnej ploche. „Naším cieľom je, aby sa záchrana potravín stala prirodzenou súčasťou bežného nákupu. Veríme, že vďaka presunu stojanov priamo na predajnú plochu to bude pre zákazníkov ešte jednoduchšie a komfortnejšie,“ uvádza Zuzana Sobotová, vedúca CSR oddelenia Lidl Slovenská republika. Každá taška je originál a ukrýva iný mix – nachádzajú sa v nich jablká, zemiaky, citróny, mrkvu či cesnak. V v roku 2025 si zákazníci Lidla kúpili vyše 230-tisíc balíčkov, čím zachránili viac ako 460-tisíc kilogramov ovocia a zeleniny.
„Mali sme viacero kampaní na túto tému, aby si zákazníci radšej nakúpili menej, ale kvalitnejšie. Je pre nás veľmi dôležité zákazníkov v tomto smere edukovať,“ hovorí Jakub Huba. Martin Kozák dodáva, že vzdelávať spotrebiteľov v tomto smere by malo byť vo veľkej miere úlohou štátu, ktorý má možnosti oslovovať široké publikum systematicky a dlhodobo.
Ak totiž zákazníci nebudú nakupovať zbytočne veľa, nielenže ušetria životné prostredie, ale môžu zistiť aj to, že potraviny im z rodinného rozpočtu odkrajujú menej. Vyhnú sa tak potravinovému odpadu a usporené peniaze môžu investovať do prémiovejších a kvalitnejších potravín, ktoré sa im predtým zdali cenovo nedostupné.
Názor odborníka:
„Tovar by mal byť uložený podľa dátumu záruky.“
K znižovaniu miery plytvania potravinami pristupujeme komplexne v rámci zapojenia všetkých relevantných oddelení – od nákupu cez logistiku až po naše predajne. Dlhodobo máme napríklad nastavený automatizovaný systém objednávania tovaru, ktorý vyhodnocuje dáta minulých období. Umožňuje nám to takmer s presnosťou objednávať tovar tak, aby nevznikali zbytočné prebytky. Ďalším opatrením je ukladanie zásoby daného produktu do regálu na základe metódy First-in, First-Out.
Nikoleta Lörincová, hovorkyňa, Kaufland Slovenská republika
Čísla
58 miliónov ton potravinového odpadu sa každý rok vyprodukuje v Európskej únii. To je 130 kilogramov na jedného obyvateľa.
42 miliónov obyvateľov Európskej únie si nemôže dovoliť kvalitné jedlo každý druhý deň.
0,53 milióna ton jedla sa na Slovensku vyhodí za rok. To je skoro 100 kilogramov na jedného obyvateľa.
Zdroj: Eurostat
Producenti potravinového odpadu v EÚ
Prvovýroba 10 %
Výroba potravín 19 %
Reštaurácie 11 %
Retail a distribúcia 8 %
Domácnosti 53 %
Zdroj: Eurostat, 2025
Ako môže obchod vyhadzovať menej
Retail má v celom potravinovom reťazci na svedomí najmenší podiel na plytvaní potravinami. Napriek tomu sa môže stále zlepšovať. Spoločnosť LS Retail, popredný dodávateľ softvérových riešení pre maloobchod, má pre obchodníkov šesť odporúčaní, ako zlepšiť v tomto smere efektivitu predajní:
1. Dátum spotreby a cenotvorba
Nesprávne interpretované dátumy minimálnej trvanlivosti a dátumy spotreby vedú k predčasnej likvidácii bezpečných produktov, a to na oboch stranách, u zákazníkov aj personálu. Pomôže jasná komunikácia rozdielu medzi týmito dátumami, ako aj dynamická cenotvorba produktov s končiacou sa zárukou.
2. Využitie dát
Napriek dostupnosti moderných technológií sa mnoho obchodov spolieha na sledovanie papierových záznamov, čo znižuje možnosť rýchlo reagovať, predpovedať dopyt a znižovať straty. Analytické systémy pomôžu odhaliť, kde sa objednáva veľa a kde málo.
3. Moderné chladiace a monitorovacie systémy
Staršie chladiace systémy spotrebujú veľa elektrickej energie a akákoľvek porucha môže ohroziť chladené produkty. Moderné zariadenia udržiavajú stabilnú teplotu a znižujú kazenie potravín v dôsledku nekonzistentného chladenia. Zariadenia vybavené internetom vecí (IoT) vedia upozorniť zamestnancov na kolísanie teploty alebo hroziacu poruchu.
4. Lepšia manipulácia a školenia
Nesprávna manipulácia pri skladovaní alebo preprave je častým zdrojom potravinového odpadu. Jedna rozpučená čučoriedka vie znehodnotiť celé balenie. Mnoho čerstvých potravín je citlivých na chladiaci reťazec a aj niekoľkominútové prerušenie môže viesť k znehodnoteniu tovaru. Pomôcť vedia zamestnanci, ktorí sú si vedomí nástrah a vedia im dôsledne predchádzať.
5. Miesto pre nedokonalosť
Veľká časť ovocia a zeleniny nekončí v nákupných košíkoch pre svoj nedokonalý vzhľad. Zmena ich prezentácie v samostatnom úseku s priaznivejšou cenou dokáže presvedčiť zákazníkov o tom, že krivá mrkva chutí rovnako ako jej rovná kolegyňa.
6. Darovanie potravinových prebytkov
Aj pri najlepšom systéme objednávania a kontroly nie je možné vyhnúť sa potravinovým prebytkom. Výbornou možnosťou, ako im dať druhý život a pomôcť ľuďom v núdzi, je ich darovanie.
Záchrana cez mobil
Možnosti, ako zachrániť potravinové prebytky, rozširuje aj mobilná aplikácia Munch. V spolupráci s reštauráciami, kaviarňami či pekárňami ponúka nepredané potraviny za zvýhodnené ceny.
Nedávno rozšírila zoznam svojich partnerov o čerpacie stanice Orlen. Zákazníci si môžu na vybraných prevádzkach rezervovať balíčky z ponuky občerstvenia Stop Cafe. Obsah balíčkov sa mení podľa denných prebytkov, vždy však obsahuje čerstvé potraviny, ktoré by inak ostali nevyužité. Rezervácia aj platba prebieha cez aplikáciu Munch, zákazník si príde vyzdvihnúť balíček sám.
„Vďaka spolupráci s aplikáciou Munch sa nám darí znižovať množstvo potenciálne vyhodených potravín a zároveň ponúkať atraktívnu formu výhodného nákupu. S podobnými udržateľnými konceptmi v maloobchode máme skúsenosť už z iných krajín a mám radosť, že sa momentálne rozšíri aj o Slovensko,“ uvádza Agnieszka Bobrukiewicz, členka predstavenstva skupiny Orlen Unipetrol zodpovedná za maloobchod v Česku, Maďarsku a na Slovensku.
Agentúra Ipsos vlani realizovala na Slovensku exkluzívny prieskum pre spoločnosť Munch, ktorý ukázal, že každý tretí človek vyhadzuje jedlo aspoň raz do týždňa a takmer dve tretiny minimálne raz do mesiaca. A najviac to vidno u mladých – vo veku 18 až 35 rokov je to takmer polovica.
Problém má pritom aj konkrétny rozmer, ktorý sa dá vyčísliť v eurách. Väčšina (takmer 82 %) ľudí odhaduje, že mesačne vyhodí potraviny do 30 eur, ďalších 14 % priznáva 31 až 50 eur. Keď sa zrátajú náklady na celú cestu potraviny od výroby až po jej vyhodenie, ide o ešte omnoho významnejšie finančné straty a zbytočný fyzický odpad, ktorý má negatívny vplyv na životné prostredie.
„Práve preto má zmysel mať po ruke aj jednoduché riešenie. Aplikácia Munch prepája prevádzky s ľuďmi, ktorí vedia využiť kvalitné nepredané jedlo za veľmi výhodnú cenu. Partnerstvá, ako je spolupráca so sieťou Orlen, robia zo záchrany jedla prirodzenú súčasť bežného dňa – každý zachránený balíček znamená menej odpadu, ušetrené peniaze a nižšiu uhlíkovú stopu,“ uzatvára Adriana Samek, country sales lead spoločnosti Munch.
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk
Text vyšiel aj v časopise Tovar&Predaj 1 – 2/2026.