Slovenské maloobchodné siete sa nepridali k iniciatíve zahraničných reťazcov ukončiť predaj vajec pochádzajúcich z obohateného klietkového chovu od 1. januára 2026. Podľa Zväzu obchodu SR tak prejavujú voči domácim producentom vajec vyššiu mieru ústretovosti vzhľadom na ich reálne investičné možnosti postupne modernizovať chovy nosníc.
Slováci si pri kúpe vajec podľa vyjadrenia Zväzu obchodu SR všímajú krajinu pôvodu a jasne preferujú domácu produkciu. Slovenské obchodné siete združené vo zväze Coop Jednota, CBA a Labaš tak aj naďalej uprednostňujú slovenské vajíčka zo všetkých foriem chovov, ktoré budú v ich ponuke dostupné na pultoch aj po 1. januári 2026.
Platná európska ani slovenská legislatíva chov nosníc v obohatených klietkach nezakazuje. Nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách, napríklad v Poľsku a Maďarsku, väčšina produkcie vajec pochádza z klietkového chovu. „Súčasne nemožno opomenúť zvýšenú uhlíkovú stopu pri realizovaní náročnejšej logistiky v rámci dovozu tovaru zo zahraničia, čo má významný vplyv na kritériá udržateľnosti v rámci dopadov na životné prostredie,“ tvrdí zväz.
Podľa vyjadrenia Filipa Kasanu, prezidenta Zväzu obchodu SR, členovia organizácie plne podporujú trend zlepšovania humánnosti chovov a životných podmienok zvierat, no zároveň považujú za veľmi dôležitú aj udržateľnosť domácej produkcie vajec a zabezpečenie potravinovej sebestačnosti a zdravotnej bezpečnosti potravín: „Slovenskí spotrebitelia si pri kúpe vajec všímajú krajinu pôvodu a jasne preferujú domácu produkciu, ktorá pre nich znamená záruku čerstvosti, kvality a zdravotnej bezpečnosti.“
Polovica vajec je z klietok
Aktuálne je zhruba 50 percent slovenskej produkcie vajec realizovanej prostredníctvom obohatených
klietok. Podľa slov Filipa Kasanu v slovenských podmienkach má krmivo pre nosnice v klietkovom
a podstielkovom chove rovnakú kvalitu a zloženie, čo je kľúčový parameter vplývajúci na kvalitu
vajec. Slovenskí chovatelia nosníc postupne rekonštruujú svoje prevádzky na podstielkový chov,
no na väčšiu dynamiku tohto procesu im chýbajú finančné zdroje.
„Trend welfare nosníc u nás naráža na ekonomickú realitu. Zväz obchodu SR preto nepovažuje za správne a spoločensky zodpovedné vystaviť domácich producentov vajec existenčnému ohrozeniu ukončením odberu väčšiny ich produkcie a jej nahradením produkciou z dovozu,“ zdôrazňuje Filip Kasana. Chov nosníc prostredníctvom podstielkového chovu je ekonomicky náročnejší, čo má prirodzene dopad aj na vyššiu pultovú cenu podstielkových vajec v porovnaní s lacnejšími vajíčkami z klietkového
chovu.