Človek varí večeru a zrazu zistí, že mu chýba cibuľa. Rýchlo na seba hodí kabát a uteká do blízkeho obchodu alebo naťuká v aplikácii donášky potravín, čo potrebuje. Taká je realita vo veľkých mestách. V desiatkach malých obcí si však obyvatelia nemôžu kúpiť základné potraviny v žiadnu hodinu a v žiaden deň. Potravinové púšte trápia slovenský vidiek dlhé roky a štát dosiaľ nepredstavil žiadne komplexné riešenie.
Keď v roku 2020 vyšla štúdia, ktorá podrobne mapovala potravinové púšte, vyvolala veľký rozruch. Na Slovensku bolo vtedy zaznamenaných 102 oblastí, v ktorých majú spotrebitelia limitovaný prístup k nákupu zdravých a lacných potravín. Toto číslo už pred piatimi rokmi nemuselo byť presné, pretože štúdia identifikovala potravinové púšte v obciach do 500 obyvateľov, čo však neznamená, že v obciach, ktoré mali 600 až 1 000 obyvateľov, sa všade nachádzali potraviny. Prešlo päť rokov a komplexné riešenie stále nie je na stole. Hoci vidieť prvé lastovičky, situácia ostáva neľahká.
CBA Verex pred pár týždňami žiadala o podporu pre predajňu potravín v obci na Liptove a so žiadosťou sa obrátila priamo na miestne zastupiteľstvo konkrétnej obce. „Keďže nie sú jasné pravidlá podpory zo strany štátu a obec nemá finančné prostriedky na takýto typ podpory, žiadosť o podporu neschválila,“ opisuje konkrétnu situáciu generálny riaditeľ spoločnosti CBA Verex Pavol Mikušiak.
Ako pokračuje ďalej, na Liptove je veľa obcí, ktoré už v súčasnosti nemajú predajňu potravín. Ide napríklad o Malé Borové, Veľké Borové, Huty, Matiašovce, Bobrovník, Liptovskú Annu, Jalovec, Jamník a ďalšie. „Je ich veľa, a ak sa nenájde podpora zo strany štátu, tak vzhľadom na rastúce náklady na prevádzku (minimálna mzda, transakčná daň, energie, odpady atď.) bude potravinových púští len pribúdať,“ vysvetľuje Pavol Mikušiak.
Keď nemá kto a komu predávať
Systém Coop Jednota má takmer 2 000 predajní, ktoré sa nachádzajú v 1 400 obciach po celom Slovensku. Viac ako 520 predajní je situovaných v obciach do 1 000 obyvateľov. „Myslíme si, že kvalitné potraviny a služby by mali byť obyvateľom dostupné, preto pôsobíme aj v tých najmenších obciach,“ uvádza hovorkyňa spoločnosti Jana Kuklová.
Keďže Coop Jednota je systém tvorený 25 spotrebnými družstvami, základná filozofia jej pôsobenia spočíva v tom, že vytvorené hodnoty ostávajú v regiónoch. „Naše predajne sú často jedinou nákupnou možnosťou pre obyvateľov vidieka. Navyše, pre týchto zákazníkov zabezpečujeme a suplujeme služby bánk a pošty (Coopkasa, Coop CashBack, dobíjanie kreditu, možnosť vrátiť zálohované obaly),“ vysvetľuje Jana Kuklová.
Coop Jednota prevádzkuje aj také predajne, ktoré neprinášajú zisk, ale udržiava ich v záujme zachovania dostupnosti potravín. Jana Kuklová nekonkretizuje, koľko prevádzok v poslednom čase museli zavrieť, ale sú chvíle, keď k tomu musia pristúpiť. „Našu prítomnosť na vidieku vnímame ako poslanie a prístup spoločensky zodpovedného systému. Moment, keď predajňa musí byť zatvorená, je, keď nemáme personál. Stáva sa to často práve v prípade jednoosobových predajní, keď personál odchádza do dôchodku,“ konštatuje Jana Kuklová.
Zvyšujúce sa náklady, nedostatočná kúpna sila, ale aj spotrebitelia, ktorí nakupujú vo väčších mestách, a personálny problém sú faktory, ktoré stoja za zatváraním predajní na vidieku. Celej veci nepomáha ani fakt, že generácia obchodníkov, ktorí podnikajú na dedinách, pomaly odchádza do dôchodku a ich podnikanie nemá kto prebrať.
„Na vidieku je situácia nasledovná. Tam, kde demografická krivka neupadá, sa ešte ekonomicky oplatí prevádzkovať predajňu potravín. V obciach, kde populácia klesá, je to vzhľadom na rastúce náklady len otázka času, kedy sa budú predajne zatvárať,“ myslí si Pavol Mikušiak.
Predajňa na vidieku si podľa neho musí ponechať všetko, čo zákazník požaduje na každodennú potrebu, aby nemusel často cestovať za nákupmi do veľkých predajní vo vzdialených mestách. „Úspech vidieckej predajne závisí od atmosféry v predajni, od prístupu personálu k zákazníkom (rodinné prostredie), sortimentu, otváracích hodín, čistoty v predajni, prehľadnosti usporiadania tovaru a podobne,“ vyratúva Pavol Mikušiak.
Prvá lastovička, ktorá ešte leto nerobí
Problém potravinových púští je prítomný na celom Slovensku, ale pravdepodobne najvypuklejší je na východnom Slovensku. Prešovský samosprávny kraj (PSK) v závere minulého roka vyhlásil výzvu na riešenie potravinovej dostupnosti na rok 2025. Urobil tak na základe výsledkov dotazníkového prieskumu, na ktorý reagovalo všetkých 511 oslovených obcí do 1 000 obyvateľov v rámci kraja. Odpovede jednoznačne preukázali potrebu riešenia potravinovej dostupnosti.
„Získané dáta potvrdili, že až v 121 obciach PSK nie je k dispozícii kamenná alebo pojazdná predajňa potravín. Ide celkovo o 25 000 obyvateľov, ktorí sú odkázaní na zásobovanie prostredníctvom iných ľudí. Záujem o službu pojazdnej predajne v dotazníku napokon deklarovalo 182 obcí, a to vrátane tých, ktoré už kamennú predajňu majú alebo do nich jazdí ambulantná, avšak s nedostatočným základným sortimentom,“ vysvetľuje vedúca oddelenia komunikácie Kancelárie predsedu PSK Daša Jeleňová.
Ide o dotáciu 500 eur na pojazdné potraviny s tým, že starostovia si poskytovateľa služby musia zabezpečiť sami. Obce sa o pomoc mohli uchádzať v priebehu januára a projekt sa realizuje od januára do konca októbra. Kraj dostal 57 žiadostí a schválil 56 v celkovej výške schválenej dotácie 27 280 eur. Počet obyvateľov v dotknutých obciach je približne 11-tisíc.
„Do výzvy sa zapojili obce zo siedmich okresov Prešovského samosprávneho kraja (Bardejov, Humenné, Sabinov, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou ), v ktorých podľa dostupných informácií poskytujú službu štyria dodávatelia,“ uvádza Daša Jeleňová.
Napriek tomu, že ide v podstate o prvú lastovičku v riešení potravinových púští, kraj čelil kritike pre nízku dotáciu, ako aj trvanie projektu, keďže obyvatelia budú potrebovať nakupovať aj v novembri a decembri.
Daša Jeleňová hovorí, že kraj má záujem pokračovať v tejto grantovej pomoci a zachovaní výzvy na riešenie potravinovej dostupnosti. Navyše je možné, že v prípade dostatočnej finančnej rezervy a možností bude uvažovať o zvýšení príspevku na túto službu tzv. pojazdných predajní.
„Na Slovensku sme ako vyšší územný celok prišli s pilotným projektom, ktorý je mimo našich priamych kompetencií na úkor rozpočtu PSK a zastupuje skôr úlohu štátu. Zabezpečenie prístupnosti k základným potravinám považujeme totiž za zásadnú službu pre každodenný život obyvateľov najmä na vidieku, kde nie sú kamenné alebo pojazdené predajne a kde žijú prevažne seniori, ktorí sú odkázaní na pomoc iných ľudí,“ konštatuje Daša Jeleňová. Ako dopĺňa, PSK už podobnú službu poskytuje v oblasti kultúry v podobe pojazdných knižníc formou Bibliobusu, ale napríklad aj výjazdovými divadelnými predstaveniami Divadla Alexandra Duchnoviča v malých obciach.
Ako dopĺňa, podobný formát a výška podpory pojazdných predajní funguje napríklad v Česku, kde na prevádzku pojazdných predajní obce v rámci niektorých krajov dostávajú dotáciu vo výške 15 000 českých korún. „Avšak je potrebné zdôrazniť, že ich program je financovaný z prostriedkov poskytnutých Ministerstvom priemyslu a obchodu ČR, na rozdiel od dotačnej schémy PSK,“ tvrdí Daša Jeleňová.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR hovorí, že vníma fenomén potravinových púští ako problém, ktorému je v rámci politiky regionálneho rozvoja potrebné venovať pozornosť. Potravinové púšte je podľa rezortu v súčasnosti možné riešiť formou regionálneho príspevku v zmysle zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov.
„V rámci aktivít v jednotlivých plánoch rozvoja najmenej rozvinutých okresov je potenciálnym žiadateľom umožnené požiadať o regionálny príspevok na účely investícií do vytvorenia, zlepšovania alebo rozširovania základných služieb pre obyvateľstvo, ktoré prispejú k zvýšeniu kvality života v okresoch, pričom na rok 2025 sú disponibilné finančné prostriedky určené pre plány rozvoja najmenej rozvinutých okresov vo výške vyše 11,5 milióna eur,“ píše vo svojom stanovisku ministerstvo.
Česká inšpirácia, ktorá funguje štyri roky
Potravinové púšte ani zďaleka nie sú iba slovenským problémom. V Česku vyhlásili už štvrtú výzvu dotačného programu Obchůdek 2021+, ktorý pomáha s financovaním prevádzkových nákladov predajní s potravinami a zmiešaným tovarom v obciach do 1 000, prípadne do 3 000 obyvateľov.
Medzi podporované prevádzkové náklady predajní patria výdavky na zamestnancov, nájom, kúrenie, osvetlenie, pripojenie na internet, telekomunikačné služby a ďalšie. „Patria sem aj náklady na služby súvisiace s bezobslužnou prevádzkou predajní. Automatizované či hybridné predajne, ktoré sa začínajú čím ďalej, tým viac rozširovať, plne podporujeme a ukazujú sa ako výborná alternatíva ku klasickým obchodom,“ uviedol český minister priemyslu a obchodu Lukáš Vlček.
Žiadosť o dotácie podávajú kraje, ktoré následne vyhlasujú krajské dotačné programy pre prevádzkovateľov obchodov na svojom území. Ministerstvo vyčlenilo na štvrtú výzvu 49,4 milióna českých korún. Kraj môže získať 3,8 milióna a predajňa, ktorá je jediná v obci, môže dostať až 130-tisíc českých korún (viac ako 5-tisíc eur). Od začiatku programu české ministerstvo poskytlo 1 614 dotácií za viac než 125 miliónov korún.
Tento program považuje za veľmi pozitívny a fungujúci príklad aj Jana Kuklová. Coop Jednota rozbieha po celom Slovensku koncept automatizovaných predajní. Momentálne však neplánuje otvárať tieto formáty na potravinových púšťach. „Do budúcna to však nevylučujeme a v prípade podporných aktivít zo strany štátu si vieme predstaviť aj možnosť otvoriť predajne Coop Jednota 24/7 v lokalitách, kde nie je žiadna predajňa,“ vysvetľuje Jana Kuklová.
Úplne prvá automatizovaná predajňa z dielne Coop Jednoty však vznikla v obci Šalgočka. Tam bola predajňa potravín v prevádzke viac ako 40 rokov. „Z dôvodu viacerých prevádzkových a ekonomických ukazovateľov a nedostatku personálu sme boli nútení prevádzku zatvoriť. V roku 2023 sme na podnet starostky obce Šalgočka začali uvažovať o novej forme predaja v hybridnom režime. Vznikla tak myšlienka byť občanom Šalgočky nablízku nonstop,“ spomína Jana Kuklová.
Zároveň pokračuje, že obec Šalgočka má len 460 obyvateľov, no vďaka konceptu 24/7 a partnerom projektu našli spôsob, ako bude prevádzka potravín dlhodobo udržateľná. „Obyvatelia obce sa z predajne tešia a pravidelne ju navštevujú. Predajňa je hojne využívaná ako počas klasického režimu s personálom, tak aj počas automatizovaného režimu v poobedných a večerných hodinách. Pre miestnych je naša predajňa moderná špajza, ktorá je vždy plná,“ uzatvára Jana Kuklová.
Názor odborníka:
„Každý rok modernizujeme a expandujeme.“
V roku 2024 sme zrekonštruovali viac ako 100 prevádzok a otvorili sme 15 nových prevádzkových jednotiek. V expanzii pokračujeme aj v roku 2025. V záujme zachovania dostupnosti predajní pristupujeme k rozvoju domácej siete v mestách aj na vidieku. Osobitú úlohu a poslanie máme práve na vidieku, kde máme najväčší počet predajní.
Jana Kuklová, hovorkyňa, Coop Jednota Slovensko
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk
Článok vyšiel aj v časopise Tovar&Predaj 5 – 6/2025.
Súvisiace články:
Nakupovanie bez obsluhy a otváracích hodín. V Šali otvorili samoobslužné potraviny Coop Jednota 24/7
Nákupy počas Vianoc bez obmedzení už aj v Handlovej. Do mesta prichádza Coop Jednota 24/7
V Prievidzi pribudol ekologický supermarket s inovatívnym dizajnom, ide zároveň o najväčšiu nonstop predajňu na Slovensku
Coop Jednota získala za samoobslužné predajne ocenenie Inovátor v obchode