Podiel slovenských potravín na pultoch obchodov dosiahol v roku 2025 hodnotu 40,4 percenta. Oproti roku 2024 ide o pokles o 0,8 percentného bodu. Ide už o pokles tretí rok za sebou. Vyplýva to z pravidelných prieskumov Potravinárskej komory Slovenska (PKS).
PSK uskutočňuje prieskumy už od roku 2011, pričom kvôli relevantnosti dát používa stále rovnakú metodológiu. V roku 2025 sa prieskum uskutočňoval osobným zberom dát prostredníctvom anketárov v 334 predajniach potravinárskych reťazcov v celej Slovenskej republike. Terénny zber údajov prebiehal v mesiaci marec až apríl v rovnakých obchodných sieťach ako minulý rok, pričom do prieskumu boli zaradené aj novootvorené predajne siete Biedronka.
Podľa výsledkov prieskumu dosiahol podiel vystavenia slovenských výrobkov v roku 2025 úroveň 40,4 percenta, čo je medziročne pokles o 0,8 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2024.
Dlhodobé merania ukazujú, že podiel vystavenia slovenských potravín do roku 2017 permanentne klesal (37,2 percenta), až v roku 2018 začal postupne opäť rásť. Podiel vystavených slovenských výrobkov rástol kontinuálne do roku 2022, kedy dosiahol hodnotu 42,3 percenta, nasledujúce tri roky podiel klesal.
Klesajúci trend
„Klesajúci trend podielu slovenských potravín považujeme za alarmujúci. Znamená to, že potravinári so zvyšujúcimi sa nákladmi a dopadmi konsolidačných opatrení v kombinácií s nedostatočnou podporou strácajú voči zahraničiu konkurencieschopnosť. Pokiaľ sa pozrieme na úroveň podpory poľnohospodárskej prvovýroby a spracovania, vidíme výrazný nepomer. Vzniká tu teda otázka, aký je základný účel masívnej podpory prvovýroby. Dostatok potravín zo slovenskej produkcie pre spotrebiteľov na pultoch v obchode to určite nie je,“ uvádza Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.
„Výraznejšia podpora spracovania potravín by znamenala nielen možnosť investícií do nových technológií na znižovanie nákladov na výrobu, ale aj rozširovanie kapacít, investície do inovácií a nových výrobkov, čo by mohlo rozšíriť ponuku sortimentu zo slovenskej výroby pre maloobchod. Mnohí potravinári, najmä malé a stredné podniky, ktoré tvoria vyše 95 percent podnikov pôsobiacich v potravinárstve, však dnes zápasia s tým, aby ich vplyv konsolidačných opatrení nedostal do existenčných problémov. Keď počujeme, ako masívne podporujú potravinársku produkciu naši susedia v Maďarsku a Poľsku, je pre nás súčasná situácia ešte frustrujúcejšia,“ vraví Daniel Poturnay.
Coop má najvyššie zastúpenie
Najvyššie zastúpenie slovenských potravín má už tradične reťazec Coop Jednota (56 percent), nasledujú predajne Fresh (52 percent) a CBA (49 percent). Najmenej slovenských výrobkov je vystavených v reťazci Lidl (32 percent). Novootvorené predajne siete Biedronka dosiahli podiel slovenských výrobkov na úrovni 44 percent.
Do veľkej miery podiel vystavených slovenských výrobkov determinuje aj formát predajne. Najvyšší podiel je v malých predajniach, nasledujú supermarkety, potom hypermarkety a najnižší podiel vystavených slovenských výrobkov je v diskontoch.
„Pokles celkového podielu slovenských výrobkov bol zapríčinený výraznejším znížením podielu vystavených výrobkov v Kauflande, Tescu a Bille. Nepomohol ani nárast v sieťach Lidl a Coop Jednota. Ostatné siete majú na výsledky len malý vplyv. Biedronka dosiahla v prvom zisťovaní mierne nadpriemerný podiel vystavených slovenských výrobkov. Predpokladáme, že k tomu prispel aj mediálny tlak a očakávania vzhľadom na diskontný charakter siete so silným zázemím dodávateľov zo zahraničia, najmä z Poľska,“ vysvetľuje Daniel Poturnay.
Mlieko a vody majú slovenský pôvod
Najvyšší podiel zastúpenia slovenských výrobkov na regáloch je v kategóriách mlieko (72 percent), vody a minerálky (66 percent), víno (55 percent), pivo a mliečne výrobky – ostatné (49 percent), mäsové výrobky (48 percent). Najmenej zastúpené slovenské výrobky sú v rámci cukrovinky nečokoládové (11 percent), kategórií oleje (14 percent), konzervované produkty (14 percent) a cukrovinky čokoládové spolu s nealkoholickými nápojmi (20 percent).
Zo 16 sledovaných kategórií bol v roku 2025 zaznamenaný mierny nárast v troch kategóriách. Najvýraznejší pokles zaznamenali spracované produkty (mínus štyri percentá), liehoviny a destiláty a mliečne výrobky – prírodné syry (mínus tri percentá).
Do obchodov sa podľa PSK nedarí zalistovávať výraznejšie množstvo slovenských výrobkov, a to ani v kategóriách, kde majú slovenské podniky kapacitu na navýšenie výroby, najmä v mliekarenskom a mäsospracujúcom odvetví.
V regiónoch je ponuka vyššia
Najvyšší podiel slovenských potravín na pultoch obchodov je v Banskobystrickom kraji (48 percent), nasleduje Žilinský kraj (44 percent), Prešovský a Nitriansky kraj (43 percent), najnižší podiel má Trenčiansky a Bratislavský kraj (37 percent) a Trnavský kraj (34 percent).
„Prieskum potvrdzuje trend, že v husto obývaných krajoch s vysokou koncentráciou diskontných predajní a hypermarketov je dostupnosť slovenských potravín najnižšia. Naopak, v regiónoch s prevahou domácich obchodných sietí je podiel slovenských produktov v ponuke podstatne vyšší. S rastúcimi cenami potravín súvisí aj problém cezhraničného nákupu potravín. Maloobchodné predajne blízko hraníc na Slovensku majú nižšie obraty, na druhej strane hraníc sú maloobchodné prevádzky vo veľkom počte navštevované slovenskými občanmi,“ uzatvára Daniel Poturnay.