S trochou nadhľadu by sa dalo povedať, že to, čo je pre krátkodobý biznis dubajská čokoláda, je pre dlhodobý pridaný proteín. Ak dnes niekomu poriadne nefunguje biznis, stačí, aby do svojho výrobku pridal proteín a úspech má zaručený. Všetko sa to začalo opatrne pudingmi obohatenými proteínom, ktoré skúšalo len zopár odvážlivcov, no rýchlo sa z pridaných bielkovín v potravinách stal obrovský hit. A aktuálne čísla aj kroky výrobcov ukazujú, že tento trend rozhodne nie je na ústupe.
V roku 2025 nemôže výrobok obohatený o bielkoviny chýbať už ani v najmenšom lokálnom obchodíku s potravinami. Slovo proteín sa stalo magnetom, ktorý zvyšuje predaj prakticky akémukoľvek výrobku. „Proteínový boom ešte podľa nás nedosiahol svoj vrchol a popularita týchto výrobkov stále stúpa,“ konštatuje Dušan Bukový, obchodný riaditeľ Agrofarmy Červený Kameň. Globálny trh s proteínovými výrobkami medziročne narástol o 7 až 9 %, no na Slovensku to bolo až o 26 %, ukazujú dáta spoločnosti Savencia Fromage & Dairy.
„Slováci sú stále informovanejší o nutričných hodnotách a kvalite potravín, a to podporuje rast prémiových značiek a taktiež produktov s vysokým obsahom vlákniny alebo proteínu. Reagujeme na to aj my, a tak sme nedávno začali ponúkať hermelín obohatený o proteín,“ hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Savencia Fromage & Dairy Aleš Malenka. Tieto ukazovatele tak nahrávajú predpokladu, že oblasť proteínových výrobkov bude predmetom stále väčších inovácií.
„Proteínový boom podľa mňa pokračuje a transformuje sa cez všetky kategórie. Začali sme tyčinkami a možno o chvíľu budeme mať aj ďalšie kategórie s proteínmi,“ uvádza Zuzana Žubor Kágerová, obchodná riaditeľka Zvolenskej mliekarne. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že napriek menším krízam bol rok 2024 pomerne vydarený a prial inováciám aj novinkám.
Stále nové výzvy
Zoznam rôznych kríz viac či menej vplývajúcich na mliekarenské výrobky je len od roku 2020 poriadne pestrý. Covid, vojna, energie, inflácia a najnovšie aj črtajúca sa nákaza slintačky a krívačky, ktorá taktiež môže ovplyvniť produkčné kapacity. Slovensko však nepatrí medzi významných producentov v oblastiach, ktoré boli výrazne zasiahnuté nedávnou epidémiou.
„Ročne sa u nás vyprodukuje približne 813-tisíc ton mlieka, čo predstavuje 0,56 percenta z celkovej produkcie Európskej únie. Maďarsko s produkciou 1,731 milióna ton mlieka dosahuje podiel 1,19 percenta. Tieto údaje naznačujú, že krátkodobé vplyvy na lokálny trh by mohli byť značné, hoci na európsky trh to zrejme vplyv mať nebude,“ hovorí analytik finančných trhov XTB Marek Nemky. Aj preto je napriek relatívne vydarenému roku 2024 medzi producentmi cítiť rešpekt a opatrnosť pri očakávaniach od najbližšej budúcnosti.
„Minulý rok bol relatívne dobrý, aj keď výraznú časť roka poznačila tuková (maslová) kríza, pri ktorej sme museli na danú situáciu reagovať skoro každý mesiac. Je pravdou, že na turbulentné časy sa treba určite pripraviť, lebo výkyv suroviny spôsobený klimatickými zmenami bude už asi štandardom. Taktiež dúfame, že naši farmári budú mať stále chuť produkovať surovinu, bez ktorej by sme tu neboli, a nesmieme zabudnúť na konsolidačný balíček, ktorý preverí väčšinu podnikateľských subjektov na našom trhu,“ hodnotí aktuálnu situáciu Ján Husák, obchodný riaditeľ spoločnosti TAMI.
Okrem iného výrobcovia nezabúdajú ani na nového hráča na trhu. Vstup dravej Biedronky určite opäť vytvorí tlak na dodávateľský reťazec a pod vplyvom nárastu osobných nákladov sa firmy zasa obávajú opatrného zákazníka. „Minulý rok sme mali úspešný, ale vo štvrtom kvartáli nás postihla neúmerná cena vstupných surovín, hlavne smotany. Na taký výrazný nárast sme neboli pripravení. Museli sme ho sanovať z vlastných zdrojov, lebo sme nedokázali tak rýchlo implementovať toto navýšenie do cien,“ vracia sa k uplynulému roku Zuzana Žubor Kágerová.
Mliečny trh je silný
Napriek rastúcim cenám a ďalším výzvam na trhu patria mliečne produkty medzi veľmi silné kategórie prítomné v spotrebiteľskom košíku. YouGov Shopper panel zistil, že aspoň jeden zo širokej kategórie mliečnych výrobkov si počas roka 2024 zakúpila každá slovenská domácnosť, pričom pri jednom nákupe minula v priemere 4,7 eura. Mliečne výrobky domácnosti nakupujú v priemere približne každé tri dni a ročne na ne minú takmer 600 eur. Najväčšia časť výdavkov smeruje do kategórie syrov, mlieka, jogurtov a masla.
Najčastejšie domácnosti nakupujú syry, a to v priemere 60-krát za rok. Syry sú zároveň najväčšou kategóriou v rámci mliečnych výrobkov z hľadiska výdavkov. Domácnosti minú na akciové nákupy viac ako 41 percent z výdavkov na syry. „V kategórii syrov domácnosti najčastejšie nakupujú tvrdé syry, ďalej nasledujú čerstvé syry, tavené syry a plesňové syry. Z tvrdých syrov domácnosti najviac míňajú na eidam, goudu a cheddar. Z čerstvých syrov je to bryndza a mozzarella,“ uvádza Katarína Šáriková, konzultantka spoločnosti YouGov.
Na maslo minuli domácnosti v priemere 63 eur a do nákupných košíkov ho vkladali raz za tri týždne. Priemerne si domácnosti počas sledovaného obdobia zakúpili viac ako sedem kilogramov masla. Akciové nákupy predstavujú 63 % podiel na výdavkoch v tejto kategórii. Priemerná cena nákupu masla dosahuje takmer štyri eurá.
„Na kategóriu mlieka domácnosti v sledovanom období minuli takmer 82 eur. Do nákupných košíkov si ho domácnosti vkladali priemerne raz za 12 dní a priemerná cena nákupu bola takmer dve eurá. Jogurty si za posledných 12 mesiacov priniesla z nákupu takmer každá domácnosť. Priemerná cena nákupu dosahovala 1,8 eura a domácnosti nakupovali jogurty v priemere každých 11 dní. Takmer 50 percent výdavkov na jogurty domácnosti minuli v akciových nákupoch,“ dodáva Katarína Šáriková.
Súboj starých s mladými
Veľkou výzvou na takto nasýtenom trhu je aj neustála schopnosť zaujať a motivovať spotrebiteľa. Vo všeobecnosti platí, že starší spotrebitelia na jednej strane vyžadujú tradičné a overené výrobky a chute, no mladšia generácie rada spoznáva a ochutnáva. Aj rôzne variácie tých istých produktov však majú isté limity, keď si spotrebiteľ povie, že stačí. „Podľa môjho názoru je zákazník schopný registrovať maximálne tri až päť inovácií jedného výrobku,“ myslí si Daniel Bukový.
Každá inovácia totiž musí mať svoj zmysel, ako pre výrobcu, tak aj pre spotrebiteľa. Preto je potrebné starostlivo analyzovať životný cyklus výrobku, sledovať jeho úspešnosť pri uvedení na trh a priebežne vyhodnocovať výkon. „Nie je to len otázka počtu produktov, ale skôr ich relevancie a pridanej hodnoty. Spotrebitelia dnes očakávajú rozmanitosť, no zároveň sa nesmú utopiť v neprehľadnom počte možností,“ hodnotí Aleš Malenka.
V minulosti sa na experimente popálili napríklad aj vo firme TAMI. Testovali exotické ochutenie svojho dezertu, no tento výrobok sa nestretol s pochopením. „Myslíme si, že naši zákazníci sú skôr konzervatívni a majú radi svoje produkty. Samozrejme, neustále navrhujeme a vyvíjame aj nové produkty. Prispôsobujeme sa trendom v stravovaní, no zároveň sa snažíme ponúknuť niečo nové,“ objasňuje Ján Husák.
Nové produkty prirodzene musia byť podporené aj náležitou marketingovou kampaňou. Napríklad Zvolenská mliekareň v januári spustila vydarenú televíznu kampaň, ktorá im priniesla 18,9 % podiel na trhu, čo bol najlepší január od roku 2019 v objeme predaných jogurtov. „Čo sa týka inovácií, vnímame to tak, že spotrebiteľ preferuje limitované edície, ktoré sa snažíme obmieňať. V decembri 2024 sme napríklad úspešne nasadili smotanový jogurt s príchuťou jablkovej štrúdle, ktorý mal obrovský úspech,“ uzatvára Zuzana Žubor Kágerová.
Čísla
88,1 % spotrebiteľov aspoň raz za rok ochutná tvrdý syr.
Zdroj: Median SK, MML-TGI, 3. + 4./2024
600 eur ročne minie v priemere domácnosť na nákup mliečnych výrobkov.
Zdroj: YouGov Shopper panel, 01 – 12/2024
Názor odborníka
„Dopyt po výrobkoch s pridanými bielkovinami stále stúpa.“
Už pár rokov sú tým najviditeľnejším trendom v oblasti potravín a výživy práve bielkoviny, teda proteíny. V ponuke nájdeme desiatky produktov s týmto označením od mlieka, jogurtov, syrov, tvarohov až po rôzne kaše, pečivo či sladkosti. Dopyt stále stúpa, keďže sa proteínové potraviny stali nenahraditeľnou súčasťou moderného stravovania. Niektoré reťazce dokonca vo svojich obchodoch týmto produktom vyčlenili samostatný priestor.
Ján Husák, obchodný riaditeľ, TAMI
Peter Kapitán, peter.kapitan@atoz.sk
Článok vyšiel aj v časopise Tovar&Predaj 3 – 4/2025.