Rok 2025 pripravil pre výrobcov sladených nápojov bezprecedentnú výzvu. Daň z cukru v nealkoholických nápojoch, o ktorej sa začalo pred rokom uvažovať, sa od 1. januára stala realitou. Hoci obchodníci ešte v prvých mesiacoch dopredávali staré zásoby, postupne si miesto na pultoch hľadajú nové, dodatočne zdanené šarže. Ani v bežných potravinách tak už nie je problém nájsť veľkú fľašu sýteného sladeného nápoja za viac ako dve eurá. Spotrebiteľské nálady síce ešte nikto odmerať nestihol, no predpoklad je jasný – spotreba bude, minimálne zo začiatku, klesať.
Nárast cien o 30 až 50 %. Takéto dramatické zvýšenie cien očakávajú výrobcovia nealkoholických a energetických sladených nápojov vplyvom čerstvo zavedenej dane zo sladených nápojov. Takzvaná daň z cukru sa uplatňuje na všetky sladené nápoje bez ohľadu na typ sladidla alebo jeho množstvo. V praxi teda aj nápoje s nízkym alebo nulovým obsahom cukru zaťaží nová daň rovnakou sadzbou ako plne sladený nápoj.
„Ovocné a zeleninové šťavy, ktoré obsahujú len prirodzený cukor, síce daňou zaťažené nie sú, avšak tento spôsob ochutenia nápojov je náročný aj nákladný. Motivácia smerom k inováciám je teda z tohto pohľadu značne obmedzená. Osobitne vnímame kategóriu nápojov s vysokým obsahom kofeínu, ktorá je penalizovaná zvýšenou sadzbou, a to až tridsať centov na liter nápoja,“ uvádza Lucia Morvai z Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd.
V kombinácii s ďalšími opatreniami, ako je napríklad zvýšená daň z pridanej hodnoty či neustále rastúce ceny energií a ďalšie náklady, stálo na konci marca 2025 dvojlitrové balenie značkového kolového nápoja v obchodoch bez akcie približne 2,50 eura, pričom pred rokom bola cena približne na úrovni 1,70 eura. Dani zo sladených nápojov sme sa podrobnejšie venovali aj v prvom vydaní časopisu Tovar&Predaj roku 2024. Odborníci už vtedy upozorňovali na to, že chuť spotrebiteľov na sladké to neskrotí, akurát budú musieť siahnuť výrazne hlbšie do vrecka.
„Daň zo sladených nápojov je nepriamou spotrebnou daňou, prostredníctvom ktorej chce vláda doplniť peniaze do štátneho rozpočtu. Od 1. januára 2025 tak na Slovensku platí, že kým v čokoláde, sušienkach a ostatných sladkých potravinách cukor nevadí, v nápojoch, a to napríklad aj v ochutených minerálnych vodách, áno. Z nášho pohľadu je to diskriminačné zdanenie jednej špecifickej kategórie potravín a pre niektorých jej zástupcov, napríklad sirupy, likvidačné riešenie,“ odpovedá Jana Ptačinská Jirátová, manažérka komunikácie v spoločnosti Kofola ČeskoSlovensko.
Kým zvýšenie cien sa potvrdilo, vplyv na nálady zákazníkov ešte bude potrebné odmerať. „Zatiaľ je to také kostrbaté. Niekto to využil na akciové ceny, niekto už zdražel. Predpokladám, že to chce čas. Malá výhoda je, že ideme postupne do leta, a kým príde teplo, ľudia si na vyššie ceny zvyknú. Ľudia na Slovensku si síce pohundrú, no postupne všetko akceptujú. Energetický nápoj je impulzívny tovar a s prichádzajúcim teplom sa bude kupovať naďalej. Možno sa konzumenti presunú z väčších formátov 0,5 litra a 1 liter na menšie 0,25-litrové, ale piť energetické nápoje budú určite aj ďalej,“ predpovedá Rastislav Libiak, obchodný riaditeľ spoločnosti Caste.
Sadzba nie je cesta k zdraviu
Viacero výskumov či spotrebiteľských testov sa v posledných rokoch venovalo práve nadmernej konzumácii energetických nápojov, ktorá môže viesť k vzniku zubných kazov, ale najmä obezity a cukrovky 2. typu. O módny trend ide predovšetkým medzi tínedžermi. Niekde sa tak zdanenie sladených nápojov vníma aj ako snaha o tlak na zdravší životný štýl, no prax ukazuje, že to takto nefunguje.
„Kofola dlhodobo podporuje zdravý životný štýl a bez ohľadu na daň z cukru prichádzame v našich nápojoch s receptúrami, ktoré majú menší obsah cukru alebo vôbec nie sú sladené cukrom. Napríklad v ochutených variantoch Kofoly sme v roku 2022 znížili obsah cukru bez použitia umelých sladidiel o 30 percent. To je podľa nás správny vývojový smer,“ uvádza Jana Ptačinská Jirátová. Pri sledovaní možného obmedzenia spotreby ešte nie je relevantné robiť akékoľvek závery.
Daň zo sladených nápojov zapríčinila dramatický nárast cien. Nejde o rozhodnutie, ktoré by výrobcovia mohli ovplyvniť. Zníženie predaja sa teda dá očakávať, ale na jeho vyhodnotenie je po prvých týždňoch od zavedenia ešte skoro. Cenová hladina produktov ešte nie je úplne ustálená a jedným z dôvodov je aj predzásobenie niektorých distribútorov. Spotrebitelia si však zvyčajne nájdu alternatívne zdroje cukru k nápojom, a to sa podľa všetkého stane aj u nás. Lebo kto chce konzumovať sladké, zdroj si nájde. Spotrebiteľ si kúpi sušienky, čokolády, ktorých sa daň z cukru nedotkne.
„Podľa našich predbežných odhadov je možné očakávať pokles spotreby v rozpätí od 15 do 30 percent. Obávame sa nárastu cezhraničných nákupov, ktoré sa pod vplyvom zdanenia prejavili napríklad v Nórsku či Dánsku, čo napokon viedlo k zrušeniu dane pre negatívne ekonomické dosahy. Ďalším negatívnym dôsledkom diskriminačnej dane na jednu vybranú kategóriu nápojov je štandardne prechod spotrebiteľa k náhrade v podobe sladkých nápojov a potravín, ktoré zdanené nie sú, ako ochutené mlieka, rastlinné náhrady, cukrovinky, ale aj alkohol bez spotrebnej dane,“ uvádza Lucia Morvai. Celkový vplyv na „ozdravenie“ populácie je tak podľa nej zanedbateľný, keďže sladené nápoje prispievajú ku kalorickému príjmu dvoma až troma percentami a ich spotreba dlhodobo klesá.
Spotreba má kam klesať
Podľa dát YouGov Shopper panel za celý rok 2024, sú nealkoholické nápoje v slovenských domácnostiach obľúbené a počas roka ich kúpia takmer všetky. Pretože medziročne došlo opäť k zvýšeniu ceny nealkoholických nápojov, zvýšili sa aj priemerné výdavky jednotlivých domácností na kúpu tohto tovaru. Do svojho nákupného košíka domácnosti vkladali nealkoholické nápoje raz za štyri až päť dní a za jeden nákup minuli v priemere 2,90 eura.
„Nie je prekvapením, že najviac domácností kupuje nápoje v letných mesiacoch, konkrétne v júli a auguste, či v decembri, najmenej, naopak, v januári. Najväčšiu časť výdavkov za kategóriu alokujú spotrebitelia na balené vody. Nasledujú sýtené nealko nápoje a džúsy,“ hovorí Kateřina Králová, konzultantka spoločnosti YouGov.
Balenú vodu kupujú takmer všetky slovenské domácnosti. Do svojho košíka ich vložia raz za 10 dní a priemerne na jeden nákup minú 2,30 eura. Najpopulárnejšie vody sú minerálne. Nealkoholické sýtené nápoje kupuje 9 z 10 slovenských domácností. Po sýtenom nápoji siahne kupujúci v priemere každých 13 dní. Ovocné a zeleninové džúsy a nektáre kupuje taktiež 9 z 10 domácností. Tieto tri typy nápojov si kupujúci kupujú najčastejšie.
„Sirup si aspoň raz ročne kúpi šesť domácností z desiatich. Z hľadiska počtu kupujúcich nasledujú ľadové čaje, ktoré oslovili k nákupu necelú polovicu slovenských domácností. Energetický alebo športový nápoj si pre domácu spotrebu kúpili dve pätiny domácností. Energetické a športové nápoje kupujúci nakúpili 16-krát za uplynulý rok. Ľadové kávy alebo instantné nápoje oslovili približne štvrtinu domácností,“ pokračuje Kateřina Králová.
Kategória energetických nápojov za posledné roky dynamicky rastie a teší sa obľube medzi spotrebiteľmi. Za posledný rok narástla v objeme o takmer 10 %, pred dvomi rokmi bolo tempo rastu ešte rýchlejšie na úrovni viac ako 14 %. Podľa údajov spoločnosti NIQ za sledované obdobie posledných 12 mesiacov končiacich sa 10. týždňom 2025 v obchodoch so zmiešaným tovarom a na čerpacích staniciach tržby kategórie energetických nápojov narástli o 12 %. Medziročne sa tržby vyšplhali do výšky 109 miliónov eur, čo zodpovedá predaju na úrovni viac ako 37,2 milióna litrov.
„Pri pohľade na základné členenie si najväčšiu časť hodnotového koláča ukrajujú perlivé energetické nápoje, ktoré zodpovedajú za 94 percent všetkých tržieb. Medziročne tržby dosiahli úroveň viac ako 102,7 milióna eur. Druhý segment tvoria neperlivé energetické nápoje, ktorých hodnotová významnosť je na úrovni šesť percent,“ uvádza Miriam Brynzová, analytička spoločnosti NIQ.
Z dát NIQ vidieť, že spotrebitelia nakupujú energetické nápoje hlavne v zahraničných reťazcoch, kde sa predá 45 % celej kategórie. Tempo rastu tržieb sa v minulom roku pri tomto predajnom formáte vyšplhalo na 13 % a tržby dosiahli úroveň viac ako 40,6 milióna eur. Druhý najdôležitejší kanál pre energetické nápoje sú slovenské reťazce, ktorých významnosť predaja je na úrovni 32 % a tržby tu dosiahli úroveň viac ako 31,2 milióna eur. Čerpacie stanice dosahujú objemovú významnosť takmer 19 %.
Nápoje idú s dobou
Odhliadnuc od turbulentných časov týkajúcich sa cenotvorby, segment nealkoholických nápojov je sám osebe veľmi rôznorodý a rýchlo sa mení. Mladí ľudia, ktorí sú často primárnymi konzumentmi rôznych limonád a špecifických nealko výrobkov, sú dnes otvorení a majú chuť skúšať neznáme. Pre výrobcov to predstavuje príležitosť na rozšírenie ponuky, napríklad o nové netradičné nápoje, ako sú fermentované čaje kombucha, cidery, miešané nápoje či ovocné nápoje spojené s bylinkami a korením.
„Kofola vo februári 2025 priniesla novú značku Curiosa, ktorá vnáša svieži vietor do kategórie nesýteného nealka v podobe 100-percentných džúsov alebo netradičných kombinácií ovocia a bylín či korenia. Pripravili sme aj novinku v segmente ľadových čajov. Rozšírili sme partnerstvo s celosvetovo uznávanou rodinnou spoločnosťou Dilmah a prinášame ľadový čaj Dilmah Ice Tea. Jeho základom je extrakt z ručne zbieraných lístkov z čajových záhrad Srí Lanky. Na ľadové osvieženie v podobe čierneho čaju s broskyňou, čierneho čaju s citrónom a zeleného čaju s jazmínom sa môžu spotrebitelia tešiť ako vo veľkom PET balení, tak aj v plechovkách určených na impulzný predaj,“ hovorí Jana Ptačinská Jirátová.
Ďalším trendom, ktorý výrazne vplýva na segment nealkoholických nápojov, sú nulové kalórie v nealkoholických nápojoch. Tento trend vzišiel z kolovej kategórie a dnes sa rozširuje do ďalších kategórií, napríklad do limonád alebo do vôd. Popri nápojoch bez kalórií tiež badať dynamiku nápojov bez pridaného cukru, ktoré sú sladené napríklad iba ovocnou šťavou bez prídavku cukru či umelých sladidiel.
„Chute spotrebiteľov sa akosi nemenia. Stále sú zákazníci, ktorí vyhľadávajú klasiku, a potom sú zákazníci, ktorí dávajú prednosť príchutiam. Keď sa trafíte chuťou pre celú Európsku úniu, tak ste vyhrali. Aspoň u nás je to tak. Slovensko je malé a chute u nás sú iné ako v Maďarsku, Česku či Poľsku. Sever EÚ, Škandinávia a západná Európa sú o klasickej chuti energetického nápoja, východ a juh EÚ si pochutnajú aj na príchutiach,“ analyzuje trh Rastislav Libiak s tým, že do svojho portfólia energetických nápojov tento rok pridávajú príchuť mojita.
Veľkou výzvou na trhu s nealko a energetickými nápojmi bude v najbližšom období zvládnuť tlak spotrebiteľov, ktorí vyžadujú zdravšie a funkčne bohatšie produkty. Popritom bude potrebné čeliť silným konkurenčným a cenovým bojom a zároveň sa odlíšiť v preplnenom segmente. Značky preto musia neustále investovať do inovácií a marketingu, aby prehĺbili lojalitu zákazníkov. Výrobcovia budú zároveň musieť bojovať so zdražovaním a vysvetľovať sieťam a obchodníkom, že dvíhanie cien nie je ich výmysel.
„Jednoznačne najväčšou výzvou nadchádzajúceho obdobia bude ťažko predvídateľné externé prostredie a vplyv legislatívnych zmien na podnikateľov na slovenskom trhu. Tie nás stále viac znevýhodňujú v porovnaní s ostatnými krajinami v stredoeurópskom prostredí a vytvárajú extrémny tlak na konkurencieschopnosť,“ uzatvára Lucia Morvai.
Čísla
36,4 % spotrebiteľov aspoň raz do týždňa pije nápoj s kolovou príchuťou.
79,7 % spotrebiteľov vôbec nepije energetické, športové či iónové nápoje.
Zdroj: Median SK, MML-TGI, 3. + 4./2024
90 % domácností kupuje nealkoholické sýtené nápoje.
Zdroj: YouGov Shopper panel, 01 – 12/2024
109 miliónov eur boli počas sledovaného obdobia tržby za energetické nápoje.
Zdroj: NIQ, 12 mesiacov končiacich sa 10. týždňom 2025
Názor odborníčky
„Trendom je pridaná funkčnosť v nápojoch vo viacerých kategóriách.“
Trendom posledných rokov je pridaná funkčnosť v nápojoch vo viacerých kategóriách. Najsilnejšie to je u ochutených a neochutených vôd, keď pri ochutených spotrebitelia vyhľadávajú pridanú funkciu v podobe rôznych vitamínov, minerálov či stopových prvkov a u neochutených vôd je to najmä trend preferencie minerálnych vôd s obsahom vápnika a horčíka. Aj preto máme v našom portfóliu slovenskú minerálnu vodu Kláštorná Kalcia alebo napríklad Korunní s českými koreňmi.
Jana Ptačinská Jirátová, manažérka komunikácie, Kofola ČeskoSlovensko
Peter Kapitán, peter.kapitan@atoz.cz
Článok vyšiel aj v časopise Tovar&Predaj 3 – 4/2025.
