
Aj keď sa inflácia viaže predovšetkým k roku 2023, neznamená to, že je zdražovaniu koniec. Svoje o tom vedia aj výrobcovia cukroviniek, ktorí okrem rastúcich nákladov na energie či pracovnú silu musia riešiť aj prudké dvíhanie cien jednej zo základných surovín – kakaa. Minuloročná všeobecná inflácia sa prejavila aj na celkových číslach spotreby. Zákazníci nakupovali menej, no keď už sa rozhodli osladiť si život, povedali si, nech to stojí za to, a častejšie siahali po značkových výrobkoch.
Čo majú spoločné Pobrežie Slonoviny, Kamerun, Nigéria a Ghana? Vďaka nim si väčšina ľudí na svete môže dopriať aspoň chvíľu sladkého potešenia. Tieto štyri západoafrické krajiny sú totiž zodpovedné až za 75 % svetovej produkcie kakaa. Zakolísanie produkcie v jednej z nich tak automaticky pocíti celý svet. A veľký problém prichádza v okamihu, ak sa prepad týka viacerých krajín. Pobrežie Slonoviny hlási za uplynulú sezónu 30 % pokles úrody a Ghana dokonca zozbierala o polovicu menej kakaa. Menej ako za uplynulé roky dodajú na trhy aj Nigéria a Kamerun.
Produkciu kakaa už dlhší čas trápi viacero problémov, ktoré sa v istom okamihu museli prejaviť. Jedným z rizikových faktorov, na ktoré dlhodobo upozorňujú mnohé medzinárodné organizácie, je vykorisťovanie a chudoba lokálnych farmárov. Zlé ekonomické podmienky pestovateľov kakaa totiž spôsobujú, že populácia kakaovníkov starne, klesá ich úrodnosť a sú náchylnejšie na choroby. V uplynulom roku mnohé plantáže trápilo vírusové ochorenie a navyše treba k problémom zarátať aj klimatickú krízu.
„Minuloročná úroda kakaa bola naozaj zlá. Dnes sú síce ceny stabilné, ale takmer trojnásobné oproti predchádzajúcemu obdobiu,“ potvrdzuje trendy na svetových trhoch s kakaom Karol Stýblo, majiteľ čokoládovne Lyra. Napriek tomu, že podľa prepočtov projektu Bantu Chocolate má čokoládový priemysel hodnotu približne 100 miliárd amerických dolárov, len dve percentá z tejto sumy končia u afrických producentov prvotnej suroviny. Aj tu treba podľa niektorých odborníkov hľadať príčiny rastúcej ceny kakaa.
Spotreba mierne klesla
Bezprecedentný nárast ceny kakaa na svetových trhoch zamával nielen plánmi menších výrobcov, ale aj obrovských nadnárodných korporácií, ako sú Mondelez či Nestlé. „Na komoditnom trhu sme zaznamenali dokonca päťnásobné zdraženie, ale ako výrobca nemôžeme päťnásobne zdražiť. Musíme zefektívniť výrobu na maximum, automatizovať, no aj tak sa nevyhneme úprave cien či gramáže,“ vysvetľuje Tereza Procházková, hovorkyňa Nestlé pre Česko a Slovensko.
Úprava spotrebiteľských cien sa premietla aj do spotrebiteľského správania. Podľa údajov agentúry NIQ za posledných 52 týždňov končiacich sa 6. októbra 2024 sa na slovenskom maloobchodnom trhu nakúpilo viac ako 59-tisíc ton cukroviniek, oplátok a sušienok v celkovej hodnote takmer 695 miliónov eur. „Objem predaja poklesol oproti minulému roku o tri percentá, ale hodnota predaja sa vďaka rastúcim cenám zvýšila o sedem percent. Priemerná cena za kilogram sa zvýšila na 11,7 eura, čo predstavuje medziročný nárast o 1,1 eura,“ uvádza Kateřina Panczaková, analytička spoločnosti NIQ.
Z hľadiska hodnoty sú na trhu najvýznamnejšie čokoládové cukrovinky, čo len podčiarkuje dôležitosť ceny kakaa pre všeobecnú cenovú hladinu cukroviniek. Pokles predaja bol v tejto kategórii o čosi výraznejší, ako bol priemer, konkrétne padli o 3,8 %. „Priemerná cena dosiahla 15,4 eura za kilogram a spomedzi všetkých segmentov táto kategória rástla najrýchlejšie. Najväčší pokles zaznamenali čokoládové tyčinky, ktorých predaný objem sa medziročne znížil až o osem percent,“ pokračuje Kateřina Panczaková. Podobná situácia je aj pri kategórii oblátok a sušienok, hoci pokles čísel nie je taký dramatický. Bonbóny a lízanky síce klesali taktiež, ale najnižším tempom, konkrétne o jedno percento.
Rok 2023 zároveň patril privátnym značkám, ktorých rast bol poháňaný predovšetkým vysokou infláciou. Tento rok sa ale karta obrátila a dôležitosť privátnych značiek poklesla vo všetkých segmentoch cukroviniek, a to napriek tomu, že sú v priemere o 44 % lacnejšie než značkové produkty. „Tu však treba povedať, že cena privátnych značiek rástla, predovšetkým pri čokoládových cukrovinkách, kde prišlo k nárastu o 15 percent,“ hovorí Kateřina Panczaková. Rast cien bol teda ešte rýchlejší ako pri značkových produktoch. Vo všeobecnosti teda platí, že spotrebiteľ na Slovensku si síce dopraje menej sladkostí, ale keď už, tak si zvolí značkové produkty.
Nevyhnutné kompromisy
Vzhľadom na aktuálnu situáciu, či už berieme do úvahy cenu kakaa na svetových trhoch, infláciu, ale napríklad aj zvyšovanie dane z pridanej hodnoty od roka 2025, nie je pravdepodobné, že by sme sa v budúcnosti dočkali znižovania cien sladkostí. V praxi teda existujú dva spôsoby, ako sa s tým vyrovnať. Buď presvedčiť zákazníka, že taká je jednoducho doba, a ak chce maškrtiť, musí si priplatiť, alebo využiť iné spôsoby na udržanie cenovej hladiny, napríklad znižovanie gramáže produktov.
„Mnoho výrobných podnikov dnes stojí pred rozhodnutím, či zvýšiť cenu výrobku, cenu, za ktorú sa produkty predávajú reťazcom, alebo cenu udržať a zmenšiť veľkosť balenia. Niekedy sme nútení prikloniť sa k prvému riešeniu, niekedy k druhému a niekedy aj k ich kombinácii,“ otvorene priznáva Tereza Procházková. Tlak na efektivitu je zvyčajne prvým opatrením, ktoré sa firmy snažia aplikovať v prípade rýchlo rastúcich nákladov, no niekedy to jednoducho nestačí.
„Spoločnosť Mondelez zvyšuje efektivitu výroby a snaží sa vstrebať zvýšené ceny komodít. V prípadoch, keď to nie je možné, upravujeme veľkosť balenia tak, aby sme mohli aj naďalej zaistiť výrobu produktov, ktoré spotrebitelia požadujú, pri zachovaní ich receptúry,“ uvádza Jiří Šebek, hovorca spoločnosti Mondelez pre Česko, Slovensko a Maďarsko. Upozorňuje aj na slová predsedu predstavenstva spoločnosti Dirka Van de Puta, podľa ktorého čokoláda aj naďalej zostane v centre pozornosti spotrebiteľov.
„Budeme pokračovať v investíciách do našich značiek a sme presvedčení, že si udržíme lojalitu spotrebiteľov a budeme aj naďalej rásť, aj keď budeme nútení urobiť nevyhnutné cenové opatrenia,“ vyhlásil Dirk Van de Put na konferencii s investormi koncom októbra. Dobrou správou podľa spoločnosti je, že tohtoročná úroda by mala byť na veľmi dobrej úrovni a očakávajú zvýšenú zásobu kakaových bôbov pre rok 2025.
Naopak, menší výrobcovia sa spoliehajú na svoje meno a lojalitu zákazníkov, ktorú si počas niekoľkých rokov na trhu vybudovali. „Vzhľadom na opatrenia, ktoré nám pripravila súčasná vláda, určite neuvažujeme nad zlacňovaním, keďže nám budú stúpať všetky náklady od miezd cez ceny energií, logistiky, surovín až po transakčné poplatky. My si však zákazníka vážime, a preto znižovanie gramáže našich výrobkov neprichádza do úvahy,“ hovorí Karol Stýblo.
Štruktúra maškrtenia je rôznorodá
Cukrovinky patria podľa údajov Spotrebiteľského panelu YouGov k stálym položkám nákupných košíkov slovenských domácností. V období od septembra 2023 do augusta 2024 si cukrovinky do nákupného košíka vložila každá slovenská domácnosť. Domácnosti si cukrovinky do nákupného košíka vkladali v priemere takmer každé štyri dni. Ročné výdavky jednej domácnosti na túto kategóriu predstavujú 343 eur a domácnosť si domov prinesie viac ako 31 kilogramov cukroviniek za rok.
„Z hľadiska výdavkov si domácnosti z tejto kategórie do nákupného košíka najviac vkladajú sušienky a oblátky, tabuľkové čokolády, čokoládové tyčinky a pralinky. Najviac domácností nakupuje tieto produkty v supermarketoch,“ uvádza Katarína Šáriková, analytička spoločnosti YouGov. Sušienky a oblátky majú z hľadiska výdavkov najväčšie zastúpenie v kategórii cukroviniek a tvoria takmer 30 %. Takmer 46 % výdavkov na sušienky a oblátky smeruje na akciové nákupy. Domácnosti si tieto produkty do nákupného košíka vkladajú v priemere takmer každých deväť dní a priemerná cena nákupu predstavuje 2,4 eura.
„Tabuľkové čokolády domácnosti nakupujú v priemere každé tri týždne. Jedna domácnosť minie na nákup tabuľkovej čokolády takmer 50 eur ročne a domov si odnesie viac ako 4,3 kilogramu čokolády. Priemerná cena nákupu predstavuje 2,8 eura. Najobľúbenejším druhom tabuľkovej čokolády z hľadiska výdavkov je mliečna čokoláda, ktorá tvorí viac ako polovicu výdavkov na nákup tabuľkovej čokolády. Ďalej nasleduje horká a čokoláda na varenie,“ pokračuje Katarína Šáriková.
Čokoládové tyčinky nakupujú domácnosti každých 16 dní. Priemerná cena nákupu predstavuje takmer dve eurá. Ročne domácnosti minú na kúpu čokoládových tyčiniek 45 eur a domov si odnesú 3,6 kilogramu tyčiniek ročne. Pralinky si do nákupného košíka vloží deväť z desiatich domácností. Domácnosti si ich do nákupného košíka vkladajú každých 36 dní a ročne na ne minú takmer 48 eur, zatiaľ čo na jeden nákup minú takmer päť eur a domov si prinesú takmer tri kilogramy praliniek za rok. „Cukríky si pravidelne kupuje 9 z 10 domácností. Na ich kúpu minú domácnosti ročne takmer 40 eur a jeden nákup domácnosti stojí v priemere dve eurá. Cukríky si domácnosti do nákupného košíka vkladajú takmer každých 20 dní,“ dopĺňa Katarína Šáriková.
Zdražovanie investície nezastaví
Napriek tomu, že doba je zlá a trh s cukrovinkami to cíti na vlastnej koži, prestať sa hýbať vpred by bolo chybou a všetci hráči to dobre vedia. Aj preto neustále pracujú na nových produktoch a konceptoch, ktoré chystajú pre svojich zákazníkov. „Momentálne pracujeme na inováciách používaním vedľajších produktov z farmy ako kakaová múka, kakaová šťava a podobne. Máme taktiež líniu obaľovaných orechovín, kde dávame menšie množstvo čokolády a znižujeme aj obsah cukru,“ hovorí Karol Stýblo.
Vo všeobecnosti však treba povedať, že kategória cukroviniek nie je až tak ovplyvňovaná trendmi ako iné kategórie, pretože ľudia si jednoducho radi doprajú niečo sladké a na tom veľa meniť nechcú. Síce výrobcovia mierne znižujú množstvá použitého cukru pri výrobe, ale v kontexte so zmenami v ostatných oblastiach sú to zanedbateľné inovácie. Pri sladkostiach aj naďalej zostáva dôležitá chuť a značka, ktorú majú spotrebitelia radi.
„Medzi spotrebiteľmi na Slovensku je veľmi populárna mätová príchuť. Nakupujú aj cukrovinky vo väčších baleniach a inklinujú k medzinárodným značkám,“ uvádza Tereza Procházková. V spoločnosti Lyra si na najbližšie obdobie zasa pripravili nové plnené pralinky a prišli aj s vlastným adventným kalendárom. „Dovolím si povedať, že je najinovatívnejší na trhu. Je to totiž kalendár na spôsob escape room, teda okrem maškŕt je to zábavná a logická hra s príbehom, ktorá pomáha rozvíjať logické myslenie a podporuje inklúziu našich znevýhodnených kamarátov,“ uzatvára Karol Stýblo.
Čísla
69,7 % spotrebiteľov aspoň raz za posledný rok jedlo tabuľkovú čokoládu.
34,8 % spotrebiteľov si aspoň raz za mesiac kúpi cukríky a iné nečokoládové cukrovinky.
Zdroj: Median SK, MML-TG, 1. + 2./2024
59-tisíc ton cukroviniek, oblátok a sušienok sa nakúpilo na Slovensku počas sledovaného obdobia.
3,8 % pokles objemu predaja zaznamenali počas sledovaného obdobia čokoládové cukrovinky.
Zdroj: NIQ, 12 mesiacov končiacich sa 6. 10. 2024
Názory odborníkov
„S napätím očakávame, ako spotrebiteľ zareaguje na dvíhanie cien.“
Minuloročná úroda kakaa bola veľmi zlá a boli sme prinútení zvýšiť ceny o 15 percent. Sme si vedomí, že naše spotrebiteľské ceny sú pomerne vysoké, no snažíme sa o to viac sústrediť aj na export a propagáciu v zahraničí. Odmietame kompromisy v kvalite alebo akékoľvek iné ťahy, ako napríklad znižovanie gramáže či nahrádzanie surovín lacnejšími.
Karol Stýblo, majiteľ, Lyra
„Na Slovensku je populárna mätová príchuť.“
Všímame si, že Slováci milujú mätovú príchuť omnoho viac ako Česi. Na Slovensku taktiež spotrebitelia omnoho viac nakupujú cukrovinky vo väčších baleniach a inklinujú k medzinárodným značkám. Z kategórie cukríkov sú na Slovensku stále najobľúbenejšie Hašlerky so svojou nezameniteľnou anízovo-bylinkovou chuťou. V kategórii želé cukríkov vidíme rastúci trend kyslých chutí.
Tereza Procházková, hovorkyňa, Nestlé Česko a Slovensko
Peter Kapitán, peter.kapitan@atoz.sk
Článok vyšiel aj v časopise Tovar&Predaj 11 – 12/2024.