Od prvého júna 2024 na Slovensku funguje prvá predajňa, ktorá je otvorená nonstop, pričom väčšinu času je úplne bez zamestnancov. Prvenstvo v revolúcii zvanej bezobslužné predajne už bude navždy patriť Coop Jednote Galanta, ktorá sa na takýto projekt podujala ako prvá. Iveta Schwarzová, prevádzková riaditeľka firmy, rozpráva o prvých dojmoch a skúsenostiach s týmto typom prevádzky.

Počas prípravy tohto rozhovoru je poloautonómna predajňa v Šalgočke spustená šesť týždňov. Aké sú prvé dojmy?

Je to až prekvapivo dobré, lepšie, ako sme očakávali. Na začiatku mala predajňa v bezobslužnom režime pozvoľný nábeh, po otváracích hodinách chodili štyria, piati zákazníci, no teraz už to zvykne byť aj viac ako 20 ľudí. Momentálne máme zaregistrovaných 245 zákazníkov, ktorí do predajne môžu vstúpiť a nakupovať. Keď bol začiatkom júla štátny sviatok, veľmi sme sa z toho tešili, pretože sme tu mali až 88 zákazníkov a urobili sme obrat, aký robí predajňa bežne, keď sú tu počas polovice dňa aj predavačky.

Všetci v Šalgočke potrebovali počas sviatku nakupovať?

Vo všeobecnosti je tá možnosť veľmi lákavá, prišli sem aj ľudia z vedľajších dedín. Pri spustení sme robili aj drobné marketingové kampane, aby sa zákazníci zaregistrovali. Registráciu sme umožnili aj poobede, nie každému totiž vyhovuje, aby sem prišiel len počas doobedňajších hodín s obsluhou. Keď sme mali naposledy takúto akciu, prišlo do predajne aj 20 ľudí zo susednej dediny.

Viete povedať, koľko zákazníkov je domácich a koľko je z iných obcí?

Je to asi pol na pol. Šalgočka má cca 400 obyvateľov, čo je približne 100 až 150 domácností. V rámci obce je väčšina zaregistrovaná. Ľudia si zvykli, že je to ich každodenná zastávka, keď berú deti zo škôlky či školy, automaticky sa tu zastavia, nakúpia a idú domov.

Šalgočka je prakticky spojená s dvoma ďalšími dedinami. Vidíte potenciál na rast najmä tam?

Doteraz sa chodili registrovať ľudia z Dvorníkov, čo je dedina opačným smerom. Skúšame však oslovovať aj zákazníkov zo Zemianskych a Pustých Sadov, kde máme taktiež obchody. Počas otváracích hodín tam oslovujeme zákazníkov, aby sa zaregistrovali.

V okruhu piatich kilometrov sú okrem predajne v Šalgočke ďalšie tri Jednoty, ktoré sú otvorené do šiestej. Nebije sa vám to trochu?

Predajňa v Zemianskych Sadoch je síce neďaleko, ale je to do kopca. Ľudia odtiaľto radšej chodili do Dvorníkov. Naše rozhodnutie, kde vyskúšame pilotnú automatizovanú predajňu, sa odvíjalo od viacerých momentov. Pre pani starostku a obyvateľov obce bola toto možnosť mať opäť predajňu s potravinami, ktorú si budú chrániť. Pre nás je prvá predajňa v Šalgočke určitá istota, že tu nikto nebude chcieť kradnúť, ničiť predajňu, pretože komunita drží spolu a chce si obchod v obci udržať. A funguje to. Ľudia sa tešia, že majú kde nakupovať.

Takže namiesto toho, aby ste babičky ťahali do kopca, radšej ich naučíte používať moderné technológie.

Snažili sme sa urobiť prístup a nákup v predajni čo najviac používateľsky priateľský. Nový režim nakupovania sme postavili na našej zákazníckej karte, s ktorou sa zákazník zaregistruje. Nepotrebuje mať doma internet ani žiadnu aplikáciu, stačí mu raz prísť do predajne, zaregistrovať sa a môže nakupovať. V takejto lokalite je veľmi dôležité, aby proces nebol zložitý. V budúcnosti, pri ďalších automatizovaných predajniach 24/7 v maloobchodnej sieti Coop Jednota budeme na vstup do predajne využívať mobilnú aplikáciu Coop Jednota Klub.

Hotovosťou sa však platiť nedá.

Nie, ale to už dnes nie je problém. Zákazníci sa pri platení bežne stretávajú so samoobslužnými pokladnicami.

Ako vyzerala príprava na otvorenie tejto prevádzky?

Riešili sme predovšetkým záležitosti s dodávateľmi IT technológií. Aby samoobslužné pokladnice fungovali aj úplne bez obsluhy, keďže v supermarkete máte vždy po ruke niekoho, kto pomôže. Úplne od nuly bolo potrebné pripraviť IT a kamerové systémy. Najväčšou výzvou bolo naučiť strážnu službu, ako reagovať, kedy poslať hliadku, a správne nastaviť všetky procesy.

Inšpirovali ste sa aj v zahraničí?

Boli sme sa pozrieť, ako funguje automatizovaná predajňa v Českom Krumlove. Mala som možnosť vidieť, ako takýto koncept využívajú vo Švédsku, v Nórsku, kde je to celé úplne bez ochranných prvkov. My však žijeme v iných podmienkach, preto bolo Česko dobrou inšpiráciou. Prínosom bolo, že sme sa presvedčili, že keď sa takýto koncept osvedčil v Čechách, pôjde to aj u nás.

Aké najväčšie výzvy na vás vyskočili počas prvých týždňov fungovania?

Boli to najmä technické výzvy, spojené s pohybom zákazníka po predajni. Museli sme meniť umiestnenie snímačov zákazníckych kariet pri vstupe do predajne aj meniť popis. Až pri testovaní sme zistili, že to nie je zákazníkom úplne jasné, a uvedomili sme si, že slová vstup a výstup sa líšia jediným písmenom. Mnoho ľudí však funguje automaticky a neuvedomí si, kde má presne kartičku zosnímať. Popis sme zmenili na vchod a východ a ešte sme to aj farebne odlíšili.

Čo tieto komplikácie znamenali pre fungovanie predajne?

Museli sme zmeniť umiestnenie snímača určeného na východ z predajne, pretože zákazníci skenovali kartu všade, kde mohli. Tak sa stalo, že keď vchádzali do predajne, prihlásili sa dva razy, a tým zablokovali predajňu, lebo to vyzeralo, že hneď aj odchádzajú. Našťastie máme pracovníčky z obce, a keď im prišla správa, že je tu poplach, hneď to prišli riešiť. Aj preto je dobré, že sme na testovanie novej technológie zvolili práve menšiu obec.

Farebné odlíšenie a zmena umiestnenia skenerov zabrali?

Áno, po premiestnení a úprave cedúľ sme počiatočné neduhy vyriešili. Riešilo sa napríklad aj audio, čo ľuďom povedať pri odchode. Kombináciou všetkého sa docielilo, že sa ľudia naučili, čo majú robiť, ale mierne sme upravili aj logiku predajne. Problémom taktiež bolo ticho. Keďže tu nikto nebol, človek sa cítil v tichu nepríjemne. Preto sme museli pustiť hudbu, aby to pôsobilo útulnejšie.

Krádeže ste nezaznamenali žiadne?

Stalo sa, že zákazník namiesto šiestich pív nablokoval len jedno. Na druhý deň ráno sa však vrátil a tovar zaplatil. Doma si uvedomil, že omylom nablokoval nákup zle a prišiel všetko doplatiť. Všetko má pod dohľadom strážna služba, ktorá predajňu monitoruje na diaľku.

Aj teraz nás vidia a čudujú sa, čo tu robíme?

My sme im dali vopred vedieť, ale za iných okolností by to po čase určite začali riešiť.

Ako vyzerá bežný nákupný košík počas autonómneho režimu, mení sa oproti času s obsluhou?

Je to rôzne. Najviac sa predáva pivo a nealko, to je taká klasika. V lete pribúdajú nanuky. Za posledný týždeň sa nakúpilo v autonómnom režime viac ako 700 druhov tovaru, takže prakticky to pokrýva väčšiu časť bežnej dennej spotreby. Samozrejme, sú aj zákazníci, ktorí niečo dobiehajú, keď im napríklad príde nečakaná návšteva, ale nealko a pivo sú top v rámci predaja.

Aká je priemerná hodnota nákupného košíka?

Je to podobné ako pri bežnej prevádzke, priemerný nákup sa pohybuje okolo 11 až 12 eur. Sú to malé denne robené nákupy, rozptyl je zvyčajne od jedného po zhruba 30 eur.

Čerstvý tovar ponúkate neustále, alebo počas voľných dní jednoducho spotrebitelia na pultoch čerstvé rožky nenájdu?

Základný čerstvý sortiment sa dopeká priamo tu v prevádzke a vydrží 24 hodín. Pečivo zo soboty večera je na pultoch počas celej nedele. Máme, samozrejme, aj balené pečivo, ktoré má záruku tri dni.

Čerstvé nebalené rožky si ale v nedeľu večer nemôžem kúpiť, alebo áno?

V nedeľu večer už rožky nie sú. Predavačky to vedia odhadnúť a napečú vždy len toľko pečiva, aby sa do 24 hodín spotrebovalo. Čerstvé pečivo sa zvyčajne vykúpi.

Aké máte rozvojové plány v rámci samoobslužných predajní?

Veľmi rýchlo po spustení sa aj mnohé ďalšie malé predajne ozvali, že by tiež chceli prejsť do takéhoto poloautonómneho režimu. Budeme tento rok otvárať ďalšie dve predajne. Je to záležitosť najbližších mesiacov.

Koľko stojí príprava poloautonómnej predajne?

Nehovoríme o státisícoch, ale o nižších sumách.

Aká drahá je prevádzka takéhoto typu predajne?

Pred tým, ako sme tento obchod zatvorili, mali sme tu štyroch zamestnancov. Žiaľ, ekonomicky to nevychádzalo. Teraz tu máme dve zamestnankyne, plus máme náklady na strážnu službu a internet. Ekonomicky to však vychádza. Predajňa si na seba zarobí.

Inými slovami, táto predajňa si na seba zarobí lepšie ako predtým?

Áno, preto sme to aj robili. Takáto malá obec potraviny so štyrmi zamestnancami neuživí. Takto nám to však ekonomicky vychádza.

Nemalo by zmysel prejsť do celkom automatického režimu?

To zase nie. Niekto musí tovar vyložiť, niekto musí urobiť objednávky, stále máme veľa lokálnych dodávateľov, ktorí robia na priamo. Ak by sme to dali do úplne autonómneho režimu, aj tak by tu museli byť ľudia aspoň polovicu času a prišli by sme o zákazníkov, ktorí si na osobný kontakt potrpia. Úplne bezobslužný režim sa hodí do iného typu rezidenčnej zóny. Na nových sídliskách s rodinnými domami, kde celý deň nikto nie je, tam by to mohlo fungovať. Predsa len sú tam mladší ľudia.

V roku 2023 Coop Jednote Galanta výrazne narástli nielen tržby, ale aj zisk. Ako sa vám to pri tej vysokej inflácii podarilo?

Minulý rok bol veľmi výnimočný pre všetkých. Ceny rástli veľmi nevyspytateľne, ani my, ani zákazníci sme nevedeli, kde je tá správna cenová hladina a ako nastaviť procesy. Tento rok je cítiť, že medzi reťazcami prebieha cenová vojna. Je to znateľné aj na maržiach a rovnako aj na cenách v obchodoch. Zdá sa, že nárast cien tlačený infláciou sa stabilizoval, na ceny vplývajú skôr už len prevádzkové faktory ako cena práce, nedostatok zamestnancov a podobne.

Po pandémii a inflácii bude najväčšia výzva v maloobchode rastúca cena práce?

Rozhodne áno a k tomu aj nedostatok zamestnancov. U nás sa na súčasnej situácii veľmi podpísali odchody do predčasného dôchodku. Mnohé ženy tu pracovali od 18 rokov, niektoré sa u nás aj vyučili, a keď chcú ísť po 40 rokoch do dôchodku, nikto im to nemôže zazlievať. Systém je však postavený tak, že po odchode do predčasného dôchodku nemôžu najbližších 5 rokov robiť. A to napriek tomu, že na nejaký skrátený úväzok by mnoho ľudí ešte rado pokračovalo.

Žiadalo by sa povedať, že teraz majú príležitosť mladí, ale tých asi na takúto robotu nenalákate.

Vezmite si, že ročníky, ktoré idú teraz do dôchodku, predstavujú okolo 100-tisíc ľudí. Teraz je v ročníku 53-, 54-tisíc mladých ľudí. A keď si vezmete, koľko z nich odišlo do zahraničia, nastáva situácia, že 100-tisíc ľudí ide do dôchodku, no do práce reálne nemá kto nastúpiť.

My sa vlastne dostaneme k tomu, že v budúcnosti budú autonómne predajne absolútnou nevyhnutnosťou.

Ja si myslím, že áno. Niekedy bolo bežné obsluhovať každého zákazníka. Potom prišli samoobsluhy a teraz sa to mení znova. Dnes ešte máte tovar, ktorý treba naporciovať a obslúžiť zákazníka individuálne, no pomaly smerujeme k tomu, že bude všetko balené. A tak už budete potrebovať len systém, ktorý objedná tovar, niekto ho vyloží a je to vybavené.

Spomenuli ste, že máte veľa lokálnych dodávateľov. Ako sa vám s nimi spolupracuje, aký je najväčší rozdiel medzi veľkým výrobcom a lokálnym?

Vieme sa na nich spoľahnúť. Môže to znieť zvláštne, ale keď mi sem mäso dodáva lokálny dodávateľ z Paty, viem, že sme pre neho prioritou. On to sem vždy privezie, kým tí veľkí majú niekedy iné priority. Lokálni pekári robia veci tak, ako sa robili kedysi. Žiadne automatizované linky, ale ako dnes niekto povie, že robia kváskový chlieb, tak oni robia kváskový chlieb stále, len sa tým nechvália. Často sú to pre nás bežné veci, nad ktorými ani nerozmýšľame. Napríklad, že mäso je čerstvé a bolo tu rozobraté, nebolo zmrazené a podobne. Lokálni producenti majú aj tradičné postupy, nie je to len o tom, že tu sídlia, ale je v tom oveľa viac.

Veľké reťazce majú naopak problém s nestabilitou dodávok.

Lenže práve to je rozdiel, že my neberieme naraz tri alebo päť ton. Pre menších lokálnych producentov sme my prirodzene a veľkostne dobrý partner, vieme fungovať stabilne a tak, že je spokojnosť na oboch stranách.

Koľko predajní obslúži tento mäsiar?

Supermarkety všetky, ale to sú väčšinou výrobky a obslúži asi 30 predajní. Tovar ide rovno do predajne. Mäso máme na 90 percent od lokálnych dodávateľov. Od drobných pekárov máme viac ako polovicu rožkov, máme zmluvy s viac ako 10 pekárňami, ktoré zásobujú po desať predajní. Vedia nám každé ráno priniesť čerstvý chlieb, rožky aj ďalší pekárenský sortiment.

Čo je najobľúbenejším artiklom spomedzi lokálnych výrobkov?

Chlieb, kvôli tomu sem chodia ľudia vystáť rad. Vedia kedy ho pekári vozia a spotrebitelia naň čakajú, lebo sú naň už zvyknutí.

Iveta Schwarzová, prevádzková riaditeľka, Coop Jednota Galanta

Znalosti zo štúdia na Fakulte riadenia Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, v odbore automatizované systémy riadenia, plne zúročila vo svojom profesijnom živote. Od roku 1990 pracuje v spotrebnom družstve Coop Jednota Galanta, kde nastúpila na pozíciu programátorky. Svoje skúsenosti využila postupne v pozícii vedúca IT, hlavná účtovníčka a finančná riaditeľka. V súčasnosti pôsobí ako prevádzková riaditeľka a zaslúžila sa o implementáciu projektu automatizovaných predajní 24/7 v spotrebnom družstve Coop Jednota Galanta. Záujem o informačné technológie a ich praktické využitie v maloobchode sú jej každodennou náplňou a poslaním.

Peter Kapitán, peter.kapitan@atoz.sk

Článok vyšiel aj v časopise Tovar&Predaj 7 – 8/2024.