Uplynulé tri roky poriadne vyžmýkali nielen spotrebiteľov a biznisové prostredie, ale aj štátnu kasu. Pandémia a následné opatrenia na udržanie cien energií a boj proti inflácii spôsobili, že schodok rozpočtu na rok 2024 sa odhaduje na úrovni 6 % HDP. Vyjadrené číslami, deficit len za jediný rok dosiahne takmer 8 miliárd eur, a to je ešte konzervatívny odhad. Diery v štátnej kase je potrebné zaplátať a jednou z možností je stále populárnejšia daň zo sladených nápojov. Okrem pozitívneho vplyvu na verejné financie má taktiež ľuďom pomôcť v boji s obezitou.

Keď si v septembri 2013 vtedajší mexický prezident Enrique Peña Nieto uvedomil, že jeho krajania patria medzi najobéznejších ľudí na svete, rozhodol sa rázne konať. Uvalil desaťpercentnú daň na sladené nealkoholické nápoje, predovšetkým tie bublinkové. Chcel tým dosiahnuť zníženie počtu pacientov s cukrovkou a kardiovaskulárnymi ochoreniami. Kým v roku 2016 bolo v Mexiku 33 % obéznych ľudí, v roku 2020 to už bolo 36 %.

V Dánsku sa platila daň 1,64 koruny za liter sladeného bublinkového nápoja už od roku 1930. Na začiatku nového milénia si však úradníci všimli, že Dáni jednoducho začali chodiť za lacnejšími nezdravými potravinami ako zmrzlina, sladené nápoje či maslo (v Dánsku sa platila aj daň z tuku) do Švédska či do Nemecka. S cieľom vytvoriť nové pracovné pozície a pomôcť lokálnej ekonomike Dáni v roku 2013 zrušili daň z tuku a o rok neskôr aj daň zo sladených nápojov.

Teraz však druhá strana mince. V Mexiku len za prvý rok fungovania takzvanej dane z cukru štátna kasa zarobila 1,2 miliardy dolárov. V Poľsku sa po zavedení dane na nealkoholické a energetické nápoje znížila ich spotreba o 20 %. V Azerbajdžane, Francúzsku, Maďarsku a na Filipínach používajú peniaze na pokrývanie výdavkov v zdravotníctve a napríklad v Nikarague na propagovanie zdravého životného štýlu.

Začiatkom decembra 2023 vydala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tlačovú správu, v ktorej sa snaží zvýšiť tlak na zdanenie nezdravých produktov, akými sú alkohol alebo sladené nápoje. „Zdaňovanie nezdravých produktov vytvára zdravšiu populáciu. Je zodpovedné za menej ochorení a viac peňazí pre verejné služby,“ povedal Rüdiger Krech, riaditeľ podpory zdravia vo WHO. Je však naozaj primárnou motiváciou na Slovensku zdravie občanov, alebo je lákadlom rýchly a ľahký príjem do štátnej kasy?

Povolebné lego

Nájsť odpoveď na predchádzajúcu otázku nie je úplne jednoduché. Daň zo sladených nápojov totiž bola súčasťou lego kociek, ktoré po sebe zanechala úradnícka vláda Ľudovíta Ódora. Okrem nej opatrenia potrebné na konsolidáciu verejných financií obsahovali napríklad aj vyššie zdanenie alkoholu, áut či druhej a ďalšej nehnuteľnosti. Vyššie zdanenie sladených nápojov či alkoholu dlhodobo odporúča aj WHO či UNICEF, hoci primárne s ohľadom na zdravie populácie a nie na plnú štátnu kasu. Aj preto sa toto opatrenie môže aspoň nateraz prikryť ušľachtilými cieľmi.

„Redukcia nadmernej spotreby sladených nápojov vo veľkej miere prispieva k zníženiu negatívnych dôsledkov pre zdravie a tým v konečnom dôsledku aj k zníženiu nákladov na zdravotnú starostlivosť. Tieto náklady totiž nenesú len samotní spotrebitelia, ale nepriaznivo ovplyvňujú aj verejné zdroje, z ktorých je zdravotníctvo financované,“ píše sa v predbežnej informácii o pripravovanom zákone z dielne ministerstva financií.

„Zámer zaviesť daň zo sladených nápojov v podobe, v akej sa pripravuje na Slovensku, v tejto chvíli nenasvedčuje, že by jeho cieľom bolo riešenie témy neprenosných chorôb, ale výhradne naplnenie fiškálnych cieľov. K tomuto presvedčeniu nás vedie to, že na rozdiel od iných krajín tento proces neriadi rezort zdravotníctva, ale financií,“ komentuje aktuálny stav Ľubomír Tuchscher, výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky.

Podľa Lucie Morvai, výkonnej riaditeľky Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, je problematické aj samotné nastavenie dane, teda výber len jedného segmentu spomedzi potravín s pridaným cukrom alebo iným prírodným kalorickým sladidlom. „Daň výhradne na sladené nápoje je jednoznačne diskriminačná daň. Navyše, sladené nápoje tvoria len tri percentá z denného kalorického príjmu a ich spotreba už roky klesá, pričom spotreba neochutených vôd stúpa,“ argumentuje.

Všeobecné dôsledky sa dajú ľahko predvídať – pôjde o ďalšie zvyšovanie inflácie cien potravín, zasiahne najmä nízkopríjmové skupiny obyvateľstva a určite významne narastie aj množstvo cezhraničných nákupov. Ministerstvo financií pritom sľubovalo, že pripomienkové konanie k návrhu sa začne vo februári 2024. Keďže však zatiaľ stále žiaden návrh na stole nie je, nie je čo pripomienkovať a ani nikto z respondentov sa nedokáže vyjadriť konkrétnejšie.

K zdraviu vedú iné cesty

Jediným materiálom, z ktorého sa zatiaľ dá čerpať, je tak predbežná informácia o pripravovanom zákone. V nej ministerstvo naznačuje, že daň zo sladených nealkoholických nápojov bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby, pričom miera zdanenia sa bude odvíjať od obsahu použitého sladidla v nápoji. „Jej zavedením v rámci konsolidačného úsilia dôjde k zabezpečeniu finančných zdrojov potrebných na financovanie verejných politík,“ píše sa v zámere.

„Vláda hľadá spôsoby, ako doplniť peniaze do rozpočtu. A je jednoduchšie zavádzať nové dane ako hľadať úspory v systéme. Táto konkrétna daň sa navyše schováva za zdravotné dôvody, ale zostáva záhadou, prečo je teda cukor nezdravý v limonáde a zdravý napríklad v sušienkach a cukrovinkách, na ktoré sa daň nevzťahuje,“ pýta sa Daniel Buryš, generálny riaditeľ spoločnosti Kofola ČeskoSlovensko.

Podobne ako Lucia Morvai aj on argumentuje mnohými skúsenosťami zo zahraničia, kde zavedenie dane zo sladených nápojov nijako neovplyvnilo mieru obezity v populácii. Limity v tejto oblasti priznávajú aj nadnárodné zdravotnícke organizácie, no jedným dychom dodávajú, že daň mala merateľný dosah na zníženie spotreby sladených nealkoholických nápojov, čo bolo samo osebe cieľom. K obezite totiž prispieva omnoho viac faktorov ako len konzumácia cukrových limonád, napríklad sedavý spôsob života, konzumácia nezdravého jedla a podobne.

Vo Veľkej Británii, kde bola podobná daň predstavená v roku 2018, sa jej zavedenie považuje za úspešné. „Celkový objem cukru predaného v nealkoholických nápojoch klesol od roku 2015 do roku 2019 o 35,4 percenta. V tom istom čase sa priemerný objem cukru v nealkoholických nápojoch znížil z 5,7 gramu na 100 mililitrov na 2,2 gramu na 100 mililitrov,“ píše sa v štúdii britského Inštitútu pre správu spoločnosti.

Práve to je jeden zo zaujímavých vedľajších efektov tejto dane. Výrobcovia v snahe vyhnúť sa vyššiemu zdaneniu začali prichádzať s novými receptúrami a sami znižovali množstvo cukru vo svojich výrobkoch. Vo Veľkej Británii totiž platí progresívna daň, čím viac cukru, tým vyššie daňové zaťaženie. „My sme v ochutených variantoch Kofoly znížili obsah cukru o 30 percent sami od seba, bez použitia umelých sladidiel. To je podľa nás správny vývojový smer,“ konštatuje Daniel Buryš.

Aká je alternatíva

Pomerne výrazný a najmä rýchly vplyv na štátny rozpočet je napriek všetkému pre mnohé vlády veľkým lákadlom. Napríklad v Maďarsku len za prvý rok zdanenia sladených nápojov pribudlo podľa údajov UNICEF do štátnej kasy približne 200 miliónov eur. Ak vezmeme do úvahy, že Slovensko je približne o polovicu menší trh, dá sa očakávať minimálne dodatočných 100 miliónov eur, hoci v neformálnych vyjadreniach pred zavedením dane sa spomínali aj sumy niekoľkonásobne vyššie.

Ako však upozorňuje Ľubomír Tuchscher, pokiaľ potrebuje ministerstvo financií riešiť otázku zdrojov štátneho rozpočtu, je tu priestor napríklad v systéme zdaňovania alkoholických nápojov. „Až 80 percent výnosu z liehu putuje štátu, pričom lieh sa na spotrebe alkoholových jednotiek podieľa 40 percentami. Ale napríklad tiché víno zostáva nezdanené. Paradoxne sa tak môže stať, že po zavedení spotrebnej dane z nealkoholických, sladených nápojov budú tie drahšie ako napríklad víno, vínny strek alebo takzvané čučo,“ upozorňuje.

Nezdaňovanie vína je tŕňom v oku aj vo WHO, no ide tu o veľmi špecifickú a citlivú oblasť, keďže vínom sa v tejto forme nezaoberá až 22 krajín vo svete, z toho je väčšina v Európe. „Celosvetovo je napríklad pivo v priemere zdanené spotrebnou daňou vo výške 17,2 percenta a alkoholické nápoje spotrebnou daňou vo výške 26,5 percenta,“ dodávajú analytici WHO.

S ohľadom na aktuálnu situáciu vo verejných financiách je veľmi nepravdepodobné, že by si štát rozmyslel zdaňovanie sladených nealkoholických nápojov, zvlášť ak sám priznáva, že jeho motiváciou je zvýšenie príjmu v rozpočte. Zároveň je to čiastočne aj cesta k zdravšej populácii, hoci samo osebe toto jediné opatrenie nestačí. „Podpora zdravého životného štýlu by sa mala realizovať inými spôsobmi. Prostredníctvom vzdelávania, nižšej alebo nulovej DPH na vybrané druhy potravín, investícií do športových zariadení a klubov a všeobecne podnikania, ktoré prispieva k zdravému životnému štýlu,“ myslí si Daniel Buryš.

Lucia Morvai taktiež pripomína, že cestou, ako motivovať spotrebiteľov k zdravšiemu životnému štýlu, by bolo zdanenie konkrétnej živiny, v tomto prípade kalorických sladidiel ako cukor a izoglukóza, vo všetkých potravinách. „Len tak sa dá vyhnúť neželanej substitúcii nezdanených produktov,“ uzatvára.

Daň doľahne aj na netabakové nikotínové výrobky

Ministerstvo financií SR nedávno otvorilo dialóg s tabakovým priemyslom o zavedení dane na nikotínové výrobky, ktoré neobsahujú tabak – napríklad nikotínové vrecúška, elektronické cigarety alebo bylinné zahrievané výrobky. Zavedenie možno očakávať v roku 2025. „Vítame možnosť byť pri tvorbe tejto regulácie a pomôcť poznatkami z praxe,“ uvádza Martin Jaroš, hovorca spoločnosti JTI. Jedným z účelov spotrebných daní je totiž práve obmedzovanie nežiaducich aktivít, ako je napríklad konzumácia škodlivých látok či spaľovanie fosílnych palív. Pre naplnenie tohto účelu je vhodné stanoviť si merateľné ciele a priebežne vyhodnocovať, či sa ich darí napĺňať. „To sú elementárne zásady opísané aj v princípoch OECD o dobrom vládnutí (Good Governance), ku ktorým sa Slovensko formálne hlási. Bez snahy o takýto systematický prístup možno hovoriť len o napĺňaní štátnej kasy a nevedno, aká ďalšia komodita príde na rad nabudúce,“ upozorňuje Martin Jaroš.

Názory odborníkov:

„Daň zo sladených nápojov podporí infláciu.“

Vnímame to ako proinflačné opatrenie, ktoré obmedzuje biznis a z hľadiska zdravia a verejných financií nič nerieši. Návrh plošného zdanenia nebude výrobcov motivovať k znižovaniu obsahu cukru. My sme v ochutených variantoch Kofoly znížili obsah cukru o 30 %, bez použitia umelých sladidiel. To je podľa nás správny vývojový smer.

Daniel Buryš, generálny riaditeľ, Kofola ČeskoSlovensko

„Zavedením dane dôjde k zabezpečeniu finančných zdrojov.“

Cieľom legislatívneho návrhu je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov ako efektívneho nástroja overeného praxou viacerých krajín OECD s významným potenciálom motivovať spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života. Daň zo sladených nealkoholických nápojov bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby, pričom miera zdanenia sa bude odvíjať od obsahu použitého sladidla v nápoji. Jej zavedením v rámci konsolidačného úsilia dôjde k zabezpečeniu finančných zdrojov potrebných na financovanie verejných politík.

Ministerstvo financií, predbežná informácia o návrhu zákona 

Peter Kapitán, peter.kapitan@atoz.sk

Článok vyšiel aj v časopise Tovar&Predaj  1 – 2/2024.