Obchodníci vlani aj napriek stúpajúcim nákladom dokázali aj naďalej tlmiť časť inflácie vo vlastnej sieti. Svedčia o tom aj vybrané ukazovatele Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) za rok 2023.
Tržby obchodných sietí združených v SAMO za rok 2023 vzrástli o 12,36 %. Tržby z predaja potravín narástli o 13 %, kým inflácia u potravín v rámci predajcov SAMO bola 13,48 %. „Ak nárast tržieb očistíme o infláciu, tak ide o reálny prepad tržieb. Ak by sme to očistili aj o novootvorené predajne, prepad tržieb by bol ešte väčší,“ upozorňuje Martin Krajčovič, predseda SAMO.
Medzi náklady, ktoré vlani rástli predajcom SAMO najviac, patrili rastúce odbytové ceny dodávateľov, ceny energií či výrazne vyššie dopravné náklady. Okrem toho obchodníci pocítili aj zvýšené náklady za prenájom priestorov (predajne, centrály, centrálne sklady), ale aj vyššie distribučné náklady a náklady za spotrebný materiál.
„Aj napriek zložitej situácii musím vyzdvihnúť pokračujúcu podporu našich predajcov pre domácich producentov. Napríklad aj tým, že pre nich realizovali rôzne predajné kampane na podporu predaja lokálnych a regionálnych produktov,“ zdôrazňuje Martin Krajčovič.
Stúpajúce mzdové náklady
Nezanedbateľným nákladom obchodníkov SAMO boli aj stúpajúce mzdové náklady. Ich rast bol v minulom roku vyšší ako priemer v maloobchode. Kým priemerná nominálna mesačná mzda v maloobchode na Slovensku v roku 2023 narástla o 11,7 %, u predajcov SAMO sa zvýšila o 13,9 %.
Dôvodmi boli, vzhľadom k nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v sektore obchodu, motivácia udržať si zamestnancov, kompenzácia vplyvu inflácie a vo všeobecnosti poskytovanie benefitov zamestnancom aj vo forme zaujímavej mzdy.
Okrem uvedených vysokých nákladov za vlaňajšími výsledkami predajcov SAMO, najmä prepadom tržieb, stáli aj ďalšie okolnosti. Predovšetkým nižšie domáce mzdy v porovnaní s EÚ. „Keďže cenová úroveň na Slovensku je zhruba na úrovni priemeru EÚ, ale tunajšie mzdy sú pod ich priemerom, tak zákazníci na Slovensku musia na nákup potravín vyčleniť vyššie percento zo svojho príjmu ako v iných európskych krajinách,“ vysvetľuje Martin Krajčovič.
Kým priemerná európska domácnosť minie na potraviny 17,3 % príjmu, slovenská domácnosť až 26,3 % príjmu. To spôsobuje aj zvýšené šetrenie slovenských spotrebiteľov na potravinách v porovnaní s priemerom EÚ.
Obchodné reťazce infláciu tlmili
O pozitívnej úlohe, ktorú pri vlaňajšom tlmení inflácie zohrali obchodníci SAMO, svedčí viacero faktorov. Potvrdilo to niekoľko analýz, či už Ministerstva financií SR, Protimonopolného úradu SR alebo nezávislých inštitúcií ako napríklad INESS alebo Finstat. Najnovšie údaje v rámci porovnania rastu predajných a nákupných cien hovoria o približnej zhode, čo znamená, že množstvo nákladov museli obchodníci tlmiť vo vlastnej sieti bez toho, aby to preniesli na spotrebiteľov.
Okrem toho to možno vidieť aj pri porovnaní rastu cien potravín na základe údajov Štatistického úrad SR v predajných sieťach SAMO s priemerom na Slovensku. Kým priemerný rast cien potravín na Slovensku vlani dosiahol 17,5 %, rast cien potravín v predajniach reťazcov SAMO bol podstatne nižší – 13,48 %.
Treba však povedať, že aj pri poslednej analýze ministerstva financií priemerné ceny základných potravín podľa Štatistického úradu boli výrazne vyššie ako realita na pultoch v obchode, a to nielen u členských sietí SAMO. Tieto rozdiely môžu vznikať na základe metodológie či nezohľadňovaní predajných akcií či zliav z vernostných programov.
„Vlani, v čase vysokej inflácie, boli naše členské obchodné siete opakovane vystavované podozreniam z nadmerného navyšovania cien. Teraz ale údaje za rok 2023, ale aj 2022, jasne potvrdzujú opak. Navyše, je zrejmé, že svojou cenovou politikou obchodníci vysokú infláciu brzdili,“ povedal Martin Krajčovič, predseda SAMO.
Predvianočný predaj
Predvianočné nákupné obdobie zostalo aj v minulom roku najsilnejším mesiacom z hľadiska obratov obchodníkov ako aj frekvencie nákupov. Pozitívny vývoj v tomto období možno pripísať kombinácii rôznych faktorov. A to znižujúcej sa inflácii, pozitívnych očakávaní spotrebiteľov (predĺženie dotácií na energie, podpora splátok hypoték, stabilizácia úrokových sadzieb), vyplatenie 13. dôchodkov atď.
Na rozdiel od bežného roka pred Vianocami si slovenský zákazník dovolil výnimku a nakupoval aj prémiový sortiment. Zmenou, v porovnaní s minulosťou, z pohľadu zákazníckych zvyklostí je, že spotrebitelia v ostatných rokoch upúšťajú od trendu dlhodobej prípravy na sviatky a nákupy sa sústreďujú do obdobia tesne pred Vianocami.
Predikcia budúceho vývoja
Čo sa týka inflácie, predikcia je veľmi pozitívna. Ak sa nič mimoriadne nestane, inflácia bude ďalej klesať. To sa to deje už v súčasnosti. V krátkom čase by mohlo pri niektorých skupinách tovarov dôjsť až k deflácii, čiže medziročnému zníženiu cien. Môže dôjsť aj k dočasným cenovým výkyvom v prípade niektorých komodít, ale iba v prípade nepredvídateľných okolností, ako napríklad rozsiahlejším výskytom chorôb pri chove zvierat či neúrodou niektorých plodín vo významných producentských krajinách. SAMO však predpokladá, že môže dôjsť aj k poklesu cien viacerých produktov.
V kombinácii s rastom reálnych miezd by mohla preto začať rásť aj spotreba. Závisieť to bude od disponibilných príjmov spotrebiteľov. Predpokladá, že predajom budú naďalej dominovať privátne značky, ktoré počas roka presvedčili spotrebiteľa a získali si jeho priazeň. Očakáva sa tiež pokračovanie zvyšujúceho sa záujmu o zákaznícke programy.
Možné hrozby
„Keďže očakávame pozitívny trhový vývoj, sme presvedčení, že intervencie vlády do maloobchodu by boli škodlivé. Vôbec by sa nemali prijímať nesystémové či voči obchodu reštriktívne opatrenia. V opačnom prípade by následkom mohol byť skokový nárast cien. Tiež zníženie odberu produkcie od domácich producentov, prípadne prehodnotenie investícií zo strany obchodníkov, so všetkými negatívnymi dôsledkami. Preto veríme, že budeme rozvíjať spoločnú konštruktívnu diskusiu s vládou SR, a to výlučne na základe dát a nie emócií,“ dodáva Martin Krajčovič.
Zástupcovia obchodu sú, naopak, presvedčení, že ak chce vláda priaznivo ovplyvniť situáciu v obchode a v cenovom vývoji, najmä potravín, mala by si brať príklad z úspešných krajín. Teda sústrediť svoje úsilie najmä do celkového zlepšovania podnikateľského prostredia, do masívnej podpory domácich producentov, konsolidácie systému DPH ako aj zaviesť adresnú pomoc najohrozenejším skupinám obyvateľstva.