Plastové fólie z predajní reťazca Kaufland čistia larvy muchy čiernej. Vďaka tomuto spôsobu čistenia znečistených plastov môže retailer zhodnotiť v priemere až 94 percent vyprodukovaného odpadu.
Larvy muchy čiernej, ktoré odstránia z plastových obalov zvyšky potravín, pomohli obchodnému reťazcu získať strieborný certifikát „Na ceste k nulovému odpadu“. Ten potvrdil, že Kaufland ako prvý a zatiaľ jediný na Slovensku dokáže pozitívne zhodnotiť v priemere až 94 % vlastného vyprodukovaného odpadu. Čistenie plastu pomocou lariev je výnimočný projekt, ktorý už čaká na Európsky patent.
V súčasnosti sa na svete počas jedného roka vyprodukuje približne 430 miliónov metrických ton plastov. Podľa správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa má produkcia plastov do roku 2060 strojnásobiť. Približne polovica z nich by skončila ako odpad na skládkach. Pre planétu to znamená obrovskú environmentálnu záťaž. To si uvedomuje aj Kaufland, ktorý aktívne hľadá riešenia, ako tento problém riešiť.
Hoci podľa údajov Štatistického úradu SR dokážu slovenské domácnosti separovať približne 49 % svojho odpadu a firmy 60 %, obchodný reťazec je schopný recyklovať a pozitívne zhodnotiť v priemere až 94 % vlastného vyprodukovaného odpadu. Potvrdila to aj renomovaná nezávislá certifikačná inštitúcia TÜV SÜD. Tá Kauflandu udelila strieborný certifikát ako prvej a zatiaľ jedinej spoločnosti na Slovensku. Na tom, že obchodný reťazec sa stal lídrom na ceste k nulovému odpadu, majú veľkú zásluhu aj larvy muchy čiernej.
Unikátny nápad
„Na túto certifikáciu sme naozaj hrdí, pretože sú za ňou dlhé roky príprav a práce. Aby sme podiel recyklácie nášho odpadu zvýšili, museli sme ho nielen kvalitne separovať a tým zároveň predchádzať vzniku komunálneho odpadu, ale aj hľadať nové možnosti jeho zhodnotenia,“ vysvetľuje Gabriel Čuka, riaditeľ prevádzky a supply-chain-managementu slovenského Kauflandu.
Až desať percent celkového vyprodukovaného odpadu v obchodnom reťazci tvorili znečistené plasty a fólie z obslužných pultov. Tie obsahujú zvyšky potravín a neboli preto vhodné na recykláciu. Obvykle končia na skládkach alebo v spaľovni. A tak reťazec intenzívne hľadal možné riešenie tohto problému. Výsledkom je projekt so slovenskou spoločnosťou ecol Trade, ktorá sa venuje zberu a likvidácii biologicky rozložiteľných odpadov ako ovocie, zelenina či kuchynský odpad.
„Aby sme podiel recyklácie nášho odpadu zvýšili, museli sme ho nielen kvalitne separovať a tým zároveň predchádzať vzniku komunálneho odpadu, ale aj hľadať nové možnosti jeho zhodnotenia. Najskôr sme začali spolupracovať na projekte rozloženia bioodpadu pomocou lariev muchy čiernej. Potom sme hľadali spôsoby, ako by larvy mohli vyčistiť aj plasty od zvyškov potravín. Tak, aby sa následne dali recyklovať,“ opisuje vznik spolupráce Roman Briatka, manažér odpadového hospodárstva v spoločnosti Kaufland Slovenská republika. Na likvidáciu biologického odpadu sa síce larvy využívajú. No nápad spoľahnúť sa na ne aj pri čistení plastových obalov je jedinečný a do praxe sa zavádzal postupne.
Výzva, ktorej riešenie chcelo čas
Pre konateľa spoločnosti ecol Trade Eduarda Kolesára to však nebola jednoduchá cesta a trvala viac ako tri roky. Odštartoval ho výskum. Ten potvrdil, že larvy muchy čiernej sú schopné zlikvidovať takmer všetok kuchynský odpad. „Keď som rozmýšľal, ako výsledky výskumu využiť v praxi, oslovil som viacero spoločností. Vtedy na môj návrh zareagoval Kaufland, ktorý hľadal možnosti rozloženia bioodpadu. Keď sme pri spoločnej diskusii prišli na nápad vyskúšať larvy aj na čistenie fólií a plastov, bral som to ako výzvu,“ vysvetľuje vyštudovaný poľnohospodár, zootechnik a molekulárny biológ.
Larvy muchy čiernej, ktorá pochádza z Indočíny, vo voľnej prírode žijú ako zdochlinožravce. Nemajú zuby, no pomocou úst dokážu vysať a oblízať tie časti potravín, ktoré sa začínajú rozkladať a ktorými sú znečistené práve potravinové plastové obaly. Slovenský podnikateľ však doslova za pochodu objavoval, čo larvám škodí a čo prospieva. „Pozorovaním sme zisťovali, kedy najviac jedia a kedy im jesť nechutí, ako sa po fólii pohybujú aj prečo z nej utekajú. Keďže odberatelia recyklovaného odpadu potrebujú plast čistý a v čo najväčších kusoch, museli sme vymyslieť správny biotechnologický postup, vytvorenie čo najvhodnejších podmienok na prácu, aj špeciálne ukladanie fólií tak, aby boli pre larvy ľahko dostupné.“
Náročná starostlivosť
Aj starostlivosť o larvy muchy čiernej je náročná, vo vonkajšom prostredí by v našich zemepisných šírkach neprežili, pretože potrebujú vhodné životné podmienky vrátane správnej vlhkosti aj teploty vzduchu. „Na všetko sme prichádzali len pozorovaním a sledovali sme, kedy larvy dokážu prežiť čo najdlhšie, kedy sú schopné zjesť čo najviac potravy vo forme bioodpadu a za akých podmienok najlepšie dokážu vyčistiť plastový povrch. Potom fóliu opustia a keď vyhladnú, čakajú na novú dávku potravy. Postup pri hľadaní fungujúceho modelu sa realizoval na základe chemických, biologických a aj vizuálnych rozborov vyčistených fólií a obalov,“ pokračuje zakladateľ spoločnosti ecol Trade, v ktorej boxy so znečisteným plastovým obalom z Kauflandu končia.
Každý z nich treba otvoriť a jeho obsah vytriediť do základných kategórií. Keď špinavé obaly larvy vyčistia, jednotlivé plasty sa zlisujú a posielajú odberateľom, ktorí z nich vyrábajú recykláty. Boxy, v ktorých bol kontaminovaný odpad, sa dezinfikujú špeciálnym biologickým prostriedkom a znovu prázdne putujú do predajní, aby sa opätovne mohli naplniť znečistenými fóliami.
„Kaufland štyrikrát týždenne priváža do spoločnosti ecol Trade znečistené plastové obaly zo všetkých 79 predajní na Slovensku. Takto sa môže ročne vyčistiť a zhodnotiť viac ako 1 500 ton plastového odpadu. Ten by pravdepodobne skončil na skládke alebo v spaľovni. O spoluprácu už prejavili záujem aj kolegovia z iných krajín, kde pôsobíme,“ pokračuje Gabriel Čuka zo spoločnosti Kaufland.
Európsky patent
Využitie lariev na čistenie plastov kontaminovaných bioodpadom je inovácia, ktorá sa na Slovensku aj v Európe považuje za unikátnu. Od roku 2021 ju chráni úžitkový vzor na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Spoločnosť ecol Trade si projekt nechala zaregistrovať aj na Európskom patentovom úrade. Po takmer dvojročnom procese schvaľovania čaká na potvrdenie Európskeho patentu.
„Tento projekt by bez reťazca nevznikol. Viac ako tri roky sme spoločne hľadali riešenia na problémy, s ktorými som sa pri vylepšovaní technológie pravidelne stretával. Kaufland sa stal partnerom, ktorý prispel nielen k nápadu využiť larvy na čistenie plastov, ale aj k jeho realizácii. Zatiaľ je jedinou spoločnosťou, ktorá vďaka larvám dáva druhú šancu znečisteným obalom. Verím, že nebude jediná,“ hovorí Eduard Kolesár. Ako pripomína, toto riešenie môžu využívať nielen obchodné reťazce, ale aj reštaurácie, či výrobcovia a spracovatelia potravín.
