Začiatkom novembra otvorilo spotrebné družstvo Coop Jednota Nové Zámky v Bratislave modernú predajňu Tempo supermarket. Hoci už spoločnosť prevádzkuje v hlavnom meste dva menšie obchody, veľkoformátová predajňa vo vysoko konkurenčnom prostredí je aj pre tradičnú slovenskú značku veľkou výzvou.
V Bratislave je obrovská konkurencia a aj zákazník má svoje špecifiká. Ako vzniklo, že skúsite v hlavnom meste otvoriť takú veľkú predajňu, aká je na Tehelnom poli?
Stratégia nášho družstva je zameraná aj na externý rozvoj. Dlhodobo hľadáme možnosti ako rásť a neustále posúvať pole našej pôsobnosti. V regióne, v ktorom pôsobíme, máme určitú ekonomickú silu, čo nás utvrdzuje v tom, že to, čo robíme, robíme správne. V závislosti od charakteru kúpnej sily a zloženia obyvateľstva dokážeme osloviť zákazníkov a ponúknuť im kvalitné služby, či už na vidieku, alebo v mestách. Zároveň sme si aj vo vedení organizácie uvedomovali, že Bratislava prišla o značku Coop, hoci je o ňu záujem, a tak sme sa rozhodli tradičnú značku do hlavného mesta opäť prinavrátiť.
Ako ste sa dostali k priestorom v novovznikajúcom nákupnom centre Tehelko?
Keď sme odkúpili dva obchodné priestory na Mierovej a na Dulovom námestí a začali ich prevádzkovať, utvrdilo nás to v tom, že dokážeme poskytnúť služby na adekvátnej úrovni aj v Bratislave. Predajne z dnešného pohľadu môžeme hodnotiť pozitívne. Väčšia výzva prišla po ponuke na prenájom priestorov v rámci Národného futbalového štadióna, kde vzniká nové obchodné centrum. Z Tempo Supermarketu sme vybudovali našu vlajkovú loď. Samozrejme, do tohto projektu ideme aj s veľkým rešpektom. Počúvame zákazníkov, vylaďujeme sortiment, ponuku, aj služby.
Na spustenie Tempo supermarketu ste sa pripravovali veľmi dlho. Čo vám vyšlo z vašich analýz, aký je recept na úspech v Bratislave?
Bajkalská ulica je jedna z najfrekventovanejších ulíc v Bratislave, ktorá môže pritiahnuť zákazníka. Pod samotným obchodným centrom a štadiónom je k dispozícii obrovský parkovací priestor, čo poskytuje zákazníkovi veľký komfort. Veríme, že aj samotné obchodné centrum bude časom fungovať komplexne. Aktuálne trochu doplácame na skutočnosť, že obchodné centrum Tehelko zatiaľ zákazník nepozná, pretože spoločné oficiálne otvorenie nákupnej zóny sa nepodarilo zrealizovať v termíne nášho otvorenia.
Pôvodne ste chceli obchod otvárať už v lete?
Áno, pôvodný termín otvorenia bol stanovený na mesiac jún a podľa toho sme si plánovali a zariaďovali všetky činnosti. Mali sme zabezpečené obchodné zariadenie, prijatých zamestnancov. Následne sa začal termín odďaľovať z rôznych dôvodov a videli sme, že pôvodný plán sa neuskutoční. Najväčšou komplikáciou na našej strane boli prijatí ľudia, najmä manažment. Pôvodný termín bol teda v júni, neskôr v auguste, v septembri, až sme napokon konečne otvorili v mesiaci november. Nie sme na podobné situácie zvyknutí, nakoľko pri výstavbe našich predajní máme takmer všetky procesy vo vlastných rukách.
Obchodné centrum je aj tak úplne prázdne, ale asi ste už nemohli čakať s otváraním, lebo ľudí treba platiť.
Presne tak. Mzdy platiť musíme, takže s otvorením sme už ďalej čakať nechceli. Aj za cenu slabších prvotných výsledkov.
Rokovali ste s prenajímateľom aj o nejakej zľave?
Nebudem zatiaľ hovoriť o obchodných podmienkach. Prenajímateľovi sme oznámili, aké náklady nám časový sklz spôsobil a aké rôzne komplikácie nám to prinieslo. Pevne verím, že nájdeme spoločné riešenie a v konečnom dôsledku budú obe strany spokojné.
Čo je hlavný ťahák alebo najväčšia novinka, ktorú ste v rámci nového Tempo supermarketu v Bratislave predstavili?
Supermarket je vybavený najmodernejším zariadením, ktoré je ekologické a šetrné k životnému prostrediu. Vyzdvihol by som najmä zákaznícky komfort, obslužné pulty a časť s „Bystrom“, kde ponúkame rozsiahly sortiment jedál, ktoré pripravujeme za pultom. Som rád, že sme uzatvorili partnerstvo so spoločnosťou Istermeat Dunajská Streda, ktorá ponúka len slovenské čerstvé, výsekové mäso a z vlastného chovu produkuje výrobky. Dbáme o to, aby sme mali vzdelaný personál a kvalitných, ústretových zamestnancov v predajniach. To je alfa a omega, akúkoľvek koncepciu dokážu pokaziť ľudia v priamom styku so zákazníkom.
Čo si sľubujete od spolupráce s Tchibom?
Spoluprácu sme začali už v minulosti v iných našich predajniach a zatiaľ musím konštatovať, že tieto Tchibo kútiky sú veľmi obľúbené a zákazníkmi vyhľadávané. Popri tradičnom sortimente ide o ďalšie spestrenie ponuky. Predsa len, je to odlišný sortiment, ktorý zákazníkov oslovuje a zároveň je kvalitný.
Aký je ekonomický plán s Tempo supermarketom, kedy by ste radi boli v čiernych číslach?
Predstavy máme, ale samozrejme to závisí aj od toho, ako sa spropaguje celé obchodné centrum. Ľudia musia vedieť, že vôbec existuje, zatiaľ sa táto informácia nikde nezverejnila. Čoskoro by sa však mala objaviť kampaň, čo by malo výrazný dosah. Máme však pripravenú rezervu, aby sme nejaký čas ustáli.
Čiže v horizonte dvoch, troch rokov, rátate, že by to mohlo začať ekonomicky fungovať?
Áno, to sú reálne odhady. Ide o veľkú investíciu, čo zahŕňa odpisy a ďalšie nadväznosti, ktoré ovplyvňujú ekonomiku, takže je to komplexná záležitosť.
Bol so získaním kvalifikovaného personálu v Bratislave veľký problém?
Tento rok sme celkovo prijali v Bratislave viac ako 70 zamestnancov. Musím potvrdiť, že nájsť vhodných ľudí v hlavnom meste bol veľmi náročný proces. Čo sa týka odmeňovania, keď porovnávame naše podmienky s očakávaniami a bratislavským trhom, neboli sme výrazne odlišní. To nám potvrdilo, že sa po sociálnej stránke staráme o svojich zamestnancov veľmi dobre. Našich pracovníkov si vážime a sme si vedomí, koľko majú povinností. Práca v obchode je náročné poslanie, ale naši zamestnanci to zvládajú obdivuhodne a v tomto kontexte máme nastavené aj odmeňovanie.
To znamená, že nemáte vysokú fluktuáciu zamestnancov?
Nežiadúcu fluktuáciu máme na úrovni sedem percent, a pritom u nás pracuje vyše 90 percent žien, ktoré majú predsa aj iné ako len pracovné povinnosti. Je to dôkaz, že máme správne nastavenú personálnu politiku. My našich zamestnancov neriešime až v tom momente, keď chcú odísť, vtedy je už neskoro. Počas celého pracovného pomeru sa im snažíme vytvárať stabilné príjemné pracovné prostredie a také podmienky, aby nechceli zmeniť zamestnávateľa.
Na to, aby ste sa dobre starali o zamestnancov, však potrebujete mať aj dobré ekonomické výsledky. Vy ste na čele firmy tridsať rokov, zažili ste také ťažké obdobie, ako boli posledné tri roky?
Skôr by som to definoval ako turbulentné obdobie, ale môžem povedať, že nás ani posledné roky nejako výrazne nepoznačili. Výnimkou bol rok 2008, kedy sme zaznamenali menší pokles počas jedného roka, ale nebolo to nič, čo by obmedzilo chod spoločnosti. Napriek mnohým externým faktorom, ktoré nás rokmi ovplyvňovali, sme dokázali rásť. Dnešné postavenie a výsledky Coop Jednoty Nové Zámky sú odrazom dlhoročnej systematickej práce a budovania družstva, čo je dôkazom, že máme dlhodobo vynikajúcich zamestnancov.
Ani pandémia ani inflácia neurobila vážne zásahy do vášho biznisu, aspoň to z finančných výsledkov nevidieť.
Práve naopak, podarilo sa nám v priebehu rokov kontinuálne rásť a rovnako sme na tom aj v roku 2023. Samozrejme, je treba poukázať na fakt, že inflácia má tiež svoj vplyv. Zároveň ale konkurenčné prostredie na Slovensku vytvára adekvátny tlak na ceny, tým pádom nemôžu byť nereálne. Naše dosiahnuté ekonomické výsledky teda hodnotím pozitívne.
Aké boli vaše hlavné opatrenia, aby spotrebiteľ čo najmenej pocítil prudké zdražovanie?
Od začiatku sme s našimi dodávateľmi rokovali na tému zdražovania. Je známe, že aj prvovýroba, či už sú to poľnohospodári, alebo spracovatelia, dosiahli veľmi dobré výsledky za minulý rok. Hľadali sme také cesty, aby sme dokázali zákazníka osloviť. Na Slovensku sa cez 50 percent tovaru predá v akciách a preto sme sa snažili akcie nastaviť na taký sortiment, ktorý je nevyhnutný pre každodenný život. V predaných množstvách sme nezaznamenali väčšie poklesy.
Akú najzásadnejšiu zmenu v spotrebiteľskom správaní ste si všimli?
Mierne sa zmenšil obsah nákupného košíka, ale zvýšila sa frekvencia nákupov. Bolo to vidieť aj na tom, že viac ako polovica tovaru sa predala v spotrebiteľských akciách a netreba zabúdať ani na našu privátnu značku, ktorá tvorí asi 20 percent. To je veľké percento, ktoré zákazník nakúpi vo výhodnejších cenách.
V budúcnosti by ste chceli takýto pomer predajov zachovať, alebo by ste chceli viac spopularizovať vlastnú značku?
V západnej Európe, v niektorých sieťach tvorí predaj privátnych značiek aj 50 percent. Netvrdím, že sa k tomuto číslu dokážeme priblížiť, ale dokážem si predstaviť, že z tých 20 percent by sme vedeli pomer zdvihnúť približne na 25 percent. To však bude určite ešte nejaký čas trvať. Výhodou vlastnej značky je aj propagácia družstva, keďže názov našej privátnej značky sa zhoduje s názvom siete. V ponuke vlastnej značky je 720 druhov tovarov, na niektorý sortiment lepšie reaguje mladší, na niektoré tovary starší zákazník, takže s týmto sa dá ďalej pracovať.
Lidl začal hľadať miesta na rozširovanie už aj v obciach nad 2000 obyvateľov, čo je historicky rajón, v ktorom dominovala Coop Jednota. Ako sa na to pozeráte?
Je to veľký konkurent, ale aj Biedronka sa hlási o slovo a konkurenčný boj sa vyostrí. Poctivo študujeme Biedronku a je vidieť, že to je veľmi silný diskont, ktorý bude konkurovať každému. Nebude to však konkurencia len pre obchod, ale aj pre výrobcov a farmárov. Z tejto situácie bude ťažiť predovšetkým spotrebiteľ. Samozrejme kroky konkurencie sledujeme a snažíme sa odlíšiť.
Ako to myslíte?
Ich ponuka je postavená na vysokom percente vlastných značiek. Vo veľmi výhodných cenách ponúkajú najmä poľské výrobky. Nejdem teraz hodnotiť ich kvalitu, ale cena ľudí oslovuje a to je pre zákazníka určujúce. Keď naši farmári nedokážu konkurovať cenovo a možno ani objemovo, bude sa sem dovážať tovar, ktorý narobí problémy aj prvovýrobcom. Príchod Biedronky teda komplexne zmení situáciu.
Sám hovoríte, že ochranné a regulačné opatrenia nemajú zmysel. Ako by teda na to mal reagovať slovenský potravinársky sektor?
Za posledných 30 rokov je vyčíslený investičný deficit v potravinárskej výrobe zhruba miliarda eur. V iných krajinách pritom vlády dlhodobo v tomto sektore pomáhali. Vezmite si, aké sú v Poľsku či v Maďarsku farmy, ale aj fabriky na spracovanie potravín. To je náskok, ktorý sa nedá dobehnúť za mesiac, ani za rok, takže toto vidím ako základný problém. Pomoc prvovýrobe považujem za kľúčovú, lebo aj príchod reťazca, ktorý bude ponúkať ešte lacnejšie výrobky, situáciu len zhorší.
Čo je podľa vás najväčším nedostatkom slovenského potravinárstva?
My máme veľmi korektnú spoluprácu s našimi dodávateľmi a neriešime veci tak, aby sme zničili ich ekonomiku. Naše požiadavky dokážu uspokojiť, ale nedokážu uspokojiť požiadavky slovenského trhu čo do množstva. Slovenské výrobky sú veľmi kvalitné, často dokonca kvalitnejšie ako vo vyspelejších ekonomikách. U slovenských výrobcov sa sťahovanie tovaru z trhu pre nekvalitu vyskytuje ojedinele. Brzdou je, že máme oveľa prísnejšie nastavené normy, ako v zahraničí. To je taktiež obmedzujúci faktor pri výrobe. Ide o komplex problémov, ktoré treba rozbaľovať a riešiť ich.
Na jarnej Samoške v Košiciach ste boli súčasťou diskusie o potravinových púšťach. Vtedy tam sedel aj dnes už štátny tajomník Ministerstva investícií Michal Kaliňák. Ste v kontakte, riešite túto tému?
Ministerstvo pôdohospodárstva s nami komunikuje na rôzne témy, aj keď zatiaľ nemáme konkrétne dohody. V tejto súvislosti navrhoval pojazdné predajne a podobne. Pojazdná predajňa však potravinové púšte nevyrieši. Riešenie potravinových púští pre mňa znamená službu občanovi, čo v prvom rade musí zabezpečiť štát alebo samospráva. Vieme určitým spôsobom prispieť. Dnes prevádzkujeme mnohé predajne, ktoré dotujeme. Z ekonomického hľadiska to nie je trvalo udržateľné riešenie.
Máte aj konkrétnu predstavu, ktorú viete ponúknuť?
Vieme zmapovať každú lokalitu, ako by to mohlo fungovať. Možno má samospráva voľný priestor, v ktorom by sa napríklad neplatilo za náklady, alebo by niekto obchodníkovi refundoval mzdy. Čo a v akej miere podporovať, treba ešte dôsledne rozdiskutovať.
S pánom Kaliňákom teda ste v kontakte?
Zatiaľ nie, komunikovali sme s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom, komunikujeme s SPPK a hľadáme aj riešenia k otázke, ako by sme podporili predaj slovenských výrobkov v prevádzkových jednotkách. Táto téma je našou prioritou. Už desať rokov evidujeme viac ako 70-percentný podiel predaja slovenských výrobkov na pultoch našich predajní.
Podľa nedávneho prieskumu agentúry GFK pritom najviac slovenských výrobkov vystavuje Kaufland. Je zaujímavé, že ľudia si slovenský výrobok aj tak kúpia skôr v Jednote.
Teraz však nehovoríme o tom, ako sa veci propagujú, ale o konkrétnom predaji, čo reálne prejde cez pokladňu. V takom rozsahu je to logické. Ale aká je ponuka, ktorá je najširšia, to už je iná otázka. Kedysi sme tu mali sebestačnosť, existujú rôzne regulácie. Obchodný priestor je do istej miery prispôsobený k tomu, aby vyváženosť obchodu a výroby bola zabezpečená.
Kde vidíte Coop Jednota Nové Zámky o 10 rokov?
Určite si myslím, že bude fungovať. Spomínal som personálnu politiku, na ktorú dlhodobo dbáme. Zameriavame sa na zamestnancov, aby sme mali kvalitných, vzdelaných a lojálnych ľudí, to je záruka do budúcna. Máme v organizácii dostatočný počet mladých ľudí, ktorí tieto kritériá spĺňajú. Myslím si, že v tej dobe už profesijne aktívny nebudem.
Už sa chystáte do dôchodku?
Pomaly sa budem musieť s touto myšlienkou spriateliť. Ja svoju prácu milujem, mám rád všetkých ľudí, s ktorými spolupracujem, vrátane tých v predajniach. Viem, čo si musia preskákať, ako sa musia o zákazníka starať. Zákazník u nás musí cítiť, že je pán, to je základ. Naša firemná politika je veľmi pevne nastavená a verím tomu, že je to dobre.
Aké máte expanzné plány v roku 2024?
Ak sa priebežne objaví počas roka nejaká zaujímavá ponuka, budeme ju vyhodnocovať. Zatiaľ máme v pláne otvorenie menšieho formátu Tempo supermarket v Hurbanove, otvárať budeme aj ďalší supermarket v komárňanskom okrese. Neustále modernizujeme prevádzky, aj tie, ktoré sú dobré a úspešné, pretože naším cieľom je, aby boli pre zákazníka ešte atraktívnejšie. Nedávno sme otvárali zrekonštruovanú predajňu vo Farnej v levickom okrese, ktorú by sme pokojne mohli vziať a premiestniť aj do Bratislavy. Ak by sa niečo zaujímavé objavilo aj v Bratislave, alebo v inom regióne, nebudeme sa brániť ani tejto ceste.
Štefan Mácsadi, predseda predstavenstva Coop Jednota Nové Zámky, spotrebné družstvo
Po ukončení štúdia na VŠE pôsobil v obchodnej sfére. Od roku 1986 pracoval ako obchodno-prevádzkový podpredseda Jednoty Nové Zámky a v roku 1989 bol zvolený za predsedu predstavenstva. Pod jeho vedením sa Coop Jednota Nové Zámky, spotrebné družstvo, pretransformovala na modernú obchodnú organizáciu a dnes patrí medzi podnikateľské subjekty, ktoré sa adaptovali na podmienky trhovej ekonomiky. Štefan Mácsadi je zároveň autorom prvého vernostného systému formou nákupných kariet, využívaného v obchodnej sieti už od roku 1994, ktorý sa dodnes aplikuje v systéme spotrebných družstiev.
Peter Kapitán, peter.kapitan@atoz.sk
Rozhovor vyšiel aj v časopise Tovar&Predaj 11 – 12/2023.
Súvisiace články:
Donášková služba Wolt rozváža v Bratislave potraviny pre zákazníkov Coop Jednoty Nové Zámky
Prvý taliansky supermarket otvára v Bratislave, značka Cortelazzi ponúkne aj reštauráciu
Coop Jednota Nové Zámky otvorila v Bratislave veľkú predajňu
Coop Jednota Krupina otvorila vo Veľkom Krtíši zmodernizovaný supermarket