Prečo ľudia chcú stále viac? Prečo chcú byť stále bohatší, krajší či úspešnejší? Prostá odpoveď znie – aby boli šťastnejší. V skutočnosti to však vôbec také jednoduché nie je a mnohé kroky, ktoré ľudia robia, aby boli šťastnejší, ich v skutočnosti vrhajú stále hlbšie do kolotoča problémov. Radek Ptáček, klinický psychológ, psychoterapeut a profesor lekárskej psychológie, síce na Kongrese Samoška v Košiciach recept na šťastný život nepredstavil, no jeho odporúčania boli určite pre mnohých inšpirujúce.
Keď je človek hladný, naje sa. Keď je unavený, pospí si. Keď je nešťastný, kúpi si lieky na hlavu alebo alkohol. „Ideálne to v tej záverečnej fáze všetko skombinuje,“ glosoval Radek Ptáček, no už vážnejšie dodal, že minimálne pätina populácie má hodnotiteľné problémy s alkoholom. „Ak beriete alkohol ako riešenie problémov, ak si večer dáte jeden, dva poháriky, lebo niektorí lekári hovoria, že je to zdravé, tak vedzte, že to zdravé nie je. Štatistika hovorí jasne, alkohol v akomkoľvek množstve škodí. Možno to síce škodí biznisu, ale tak to proste je,“ rozhovoril sa Radek Ptáček.
Podľa posledných odhadov odborníkov minimálne štvrtina populácie zažije nejakú skúsenosť s liekmi na psychiku a približne tretina bude bojovať s nejakou formou duševného ochorenia. Nemusí ísť nevyhnutne o vážne klinické stavy, ale hoci aj smútok alebo pocit nešťastia je niečo, s čím už dnes ľudia vyhľadávajú aj odbornú pomoc. Zvyčajne totiž zistia, že byť krajší, bohatší, inteligentnejší a úspešnejší z nich žiadnych šťastlivcov neurobí.
„To je ústredný motív života väčšiny z nás, robíte veci, aby ste boli šťastní. Keď za mnou prídu klienti, ktorí sú nešťastní, lebo buď nevedia dosiahnuť svoje vytýčené ciele a sú z toho frustrovaní, alebo naopak sú zavalení úspechom, pýtam sa ich – čo by ste chceli od života? Oni väčšinou povedia, aby boli šťastnejší, ale to sa, žiaľ, dá málokedy dosiahnuť,“ opísal Radek Ptáček svoje skúsenosti.
Aj v mladej generácii dnes prevláda dojem, že šťastie prinesie viac peňazí a obľúbenosť v kolektíve, po čom túži mnoho ľudí. Aj preto v 80-tych rokoch v USA vznikol dopyt aj po inej ako patologizujúcej psychológii, akú si spájame napríklad so Sigmundom Freudom. Psychológia sa postupne preklápa od pomoci ľuďom, ktorí majú nejakú duševnú poruchu, k pomoci ľuďom s tým, aby žiadnu takúto chorobu nedostali.
„V 80-tych rokoch si Martin Seligman, profesor psychológie z USA, povedal, či to nie je zle, keď len ťaháme ľudí z toho, že sú nešťastní. Zamyslel sa nad ľuďmi, ktorí sú v normále, pre ktorých v tom čase psychologické metódy nemali žiadne odporúčania, a rozhodol sa, že sa skúsi zaoberať tými, čo sú spokojní a chceli by byť spokojnejší,“ vysvetlil Radek Ptáček.
Štyri tváre šťastia
Postupne sa tak začali rozvíjať aj spôsoby, ako by aj ľudia, ktorí na prvý pohľad netrpia žiadnymi vážnymi problémami, mohli byť o niečo šťastnejší. Základom v tomto prípade bolo definovať toho, kto je šťastný. Francúzsky spisovateľ Gustave Flabeurt povedal, že základom šťastia je to, aby bol človek hlúpy, sebecký a mal dobré zdravie. „Je pravda, že inteligencia je v protiklade so sklonmi byť šťastný. Čím ste inteligentnejší, tým viac máte úzkosti, viac sa vecami zaoberáte,“ vyhlásil Radek Ptáček a ilustroval štyri príklady šťastného života.
Jim Wright bol akýmsi Donaldom Trumpom 80-tych rokov. Dosiahol mimoriadny politický a obchodný úspech a keď bol na špici, bol zostrelený, zažalovaný, zhodený z politickej pozície a prišiel o všetok majetok. Keď za ním po roku 2000 prišli novinári, mal chalúpku kdesi pri lese. Pýtali sa ho, aké to je prísť o všetok majetok a vplyv, a on povedal, že sa nikdy nemal lepšie ako teraz. „To ukazuje, že vplyv a majetok neboli až také podstatné,“ vysvetlil Radek Ptáček a pokračoval.
„Ďalším príkladom môže byť človek odsúdený za vraždu prvého stupňa na doživotie. Po 40 rokoch vo väzení ho prepustili, lebo analyzovali vzorky DNA a zistili, že naozaj tú vraždu nespáchal on. Keď sa ho potom pýtali, ako sa cíti, keďže strávil nespravodlivo 40 rokov vo väzení, on povedal, že prežil ten najkrajší život, aký mohol,“ hovoril Radek Ptáček.
Americký obchodník Harris Lagerman dostal niekedy okolo roku 1910 ponuku kúpiť značku McDonald´s a potreboval na to 5000 dolárov. Potreboval si však požičať peniaze od brata, ktorý mu ale peniaze nedal a povedal mu, že Američania nikdy nebudú jesť hamburgery. O necelý rok neskôr bola firma McDonald´s najdrahšou firmou v USA. Keď sa ho však pýtali, či nie je nešťastný, že prišiel o taký kšeft, bol spokojnejší, ako keby ovládal takého giganta.
Posledným príkladom je Pete Best, pôvodný bubeník The Beatles. Mama Johna Lennona ho však nemala rada, vyhodili ho a stal sa z neho radový hudobník. Keď potom videl, čo za Beatles stalo, v nejakom rozhovore povedal, že bol šťastnejší, keď viedol život neznámeho hudobníka, ako keby mal byť v Beatles. „Nahromaďte bohatstvo a slávu a šťastní budete, keď sa o to na vrchole necháte pripraviť. Prežite čo najdlhšiu časť svojho života vo väzení, urobte niekoho iného skutočne bohatým a nikdy sa nestaňte členmi Beatles. To sú odporúčania, ako byť šťastní a bohatí,“ vyhlásil s miernou dávkou irónie Radek Ptáček.
Narodení pod šťastnou hviezdou
Aj medicínske výskumy potvrdzujú, že byť šťastní a spokojní je lepšie ako byť naladení negatívne. Čím je človek spokojnejší, tým je mozog aktívnejší, nedegeneruje. Naopak, keď je človek v strese, oblasť prefrontálneho kortexu, ktorá reguluje emócie, správanie a pamäť, sa vypína a zapína sa takzvaný plazí mozog, teda oblasť zodpovedná za impulzívne správanie či úzkosti. Vonkajšie okolnosti však pri prežívaní šťastia nie sú všetko. Niektorí ľudia majú životnú spokojnosť tak trochu v génoch.
„Asi 50 percent prežívania šťastia ovplyvňuje naša genetika. Ak sú vaši rodičia šťastní a spokojní, naznačuje to, ako spokojní budete vy. Ak ste šťastný a pozitívny človek, asi 35 percent máte pod kontrolou. Zostávajúcich 15 percent sú životné okolnosti, ktoré nemáme pod kontrolou. Súhrnne však až 85 percent šťastia je daných vonkajšími okolnosťami, našou osobnosťou, prístupom k životu a podobne,“ hovoril Radek Ptáček.
Na druhej strane však netreba zúfať, lebo v DNA nie je zakódovaný náš osud, ako sme si dlho mysleli. Odbor epigenetika hovorí, že dieťa sa môže narodiť s jedným genómom, ale svojím správaním sa rozhoduje, ktoré gény sa spustia a ktoré sa nespustia. Či z vás vyrastie zdravý a šťastný jedinec, alebo chorý a nešťastný, o tom rozhoduje správanie. Spôsob, ako sa človek cíti a správa, môže ovplyvniť celý život.
Ako teda zapínať dobré gény? Najsilnejším spínačom sú vzťahy, pretože to je to najsilnejšie, čo v živote ľudia majú. Vzťahy sú reprezentantom toho, ako bude vyzerať naše somatické zdravie o 10 rokov. „Aké máte dnes vzťahy s partnerom, kolegami či v rodine, také zdravie budete mať o 10 rokov. Potom je to aj prostredie, tomu sa nevyhneme. V čím horšom životnom prostredí ste, tým viac sa zapínajú negatívne gény. Fyzická aktivita zapína správne gény rovnako ako vhodná strava. Ak by ste si mali vybrať niečo, čo vám skutočne pomôže, boli by to medziľudské vzťahy. Takže pite, fajčite, ak máte zdravé medziľudské vzťahy, tak je všetko dobré. To je genetika šťastia,“ vysvetlil Radek Ptáček.
Ako vzniká šťastie
Samotný pocit šťastia je vo svojej podstate len chemickou reakciou. Existuje niekoľko hormónov, neurotransmiterov, ktoré prenášajú vzruchy zodpovedné za pocit šťastia. Prvým z nich je dopamín, ľudská vnútorná droga, ktorá je zodpovedná za vnútornú motiváciu. Dopamín vyvoláva pocit šťastia, keď si dá človek do úst niečo dobré alebo prežíva orgazmus. Je to v podstate okamžité šťastie, ktoré si mozog ihneď pýta pridať. Problém je akurát v tom, že na rovnaký pocit šťastia je neustále potrebné zvyšovať dávky, či už čokolády alebo alkoholu.
Z hľadiska závislostí je lepším neurotransmiterom sérotonín, ktorý je spojený so spokojnosťou a uznaním. „Sérotonín je ten éterický pocit, ktorý s niekým spoločne zažívate, keď len tak sedíte a rozprávate sa. Spokojnosť plynie z toho, že vás ten druhý počúva a ocení. Ide o komplexnejší a náročnejší stav spokojnosti, do ktorého musí byť viac zapojený mozog, je to však lepšia cesta ako chvíľkové šťastie. Rovnako sa tak dá pracovať aj so zákazníkmi či zamestnancami. Jednorazová odmena je síce fajn, ale nefunguje rovnako dobre ako budovanie vzťahu,“ pripomenul Radek Ptáček. Za pocity šťastia je zodpovedný ešte aj oxytocín, ktorý spôsobuje pocit, že ľudia k sebe patria, a endorfín, ktorý hovorí, že človek všetko zvládne a všetko bude v poriadku.
Jedna vec však je vedieť, čo sa deje, druhá a komplikovanejšia je dosiahnuť ten správny výsledok. Výskumy po celom svete hovoria, že najmenej šťastným dňom v týždni je streda a najšťastnejším dňom je piatok. Dobrá rada teda znie, plánovať si príjemné aktivity na stredu, nech sa trochu ten najnešťastnejší deň vyváži. „A čo teda sú tie základné zdroje šťastia? Peniaze to nie sú, tie sú len medzikrokom k tomu, čo predstavuje najintenzívnejšie šťastie. V štúdii sa píše, že je to sex, alebo vzťahy všeobecne. No niekedy môže byť sex nahradený nakupovaním a podobne,“ ozrejmil Radek Ptáček.
Zo štúdie vyplynulo, že peniaze sú zdrojom šťastia len do určitej miery. Ak má človek splnené všetky základné životné potreby, viac peňazí ho šťastnejším neurobí. Na čom sa podľa odborníkov oplatí pracovať oveľa viac, je manželstvo. Osoby v šťastnom a stabilnom manželstve sú spokojnejšie. Z výskumov taktiež vyplynulo, že až po treťom, štvrtom, piatom roku manželstva človek zistí, aká bude jeho miera šťastia. Po rozvode je tam prudký prepad, ale po štyroch, piatich rokoch sa to môže vrátiť naspäť.
„Deti síce môžu do života priniesť mnoho zmyslu, ale šťastie len postupne. Muži sa tak zaradujú, potom dieťa začne plakať a šťastie klesá. U mužov to klesne, keď dieťa začne plakať. Ženy si po narodení vydýchnu, po druhom roku dieťaťa však aj u nich šťastie klesá a vyrovnáva sa až v období školského veku,“ prechádzal ďalej výsledky štúdie Radek Ptáček a dodal, že účastníci výskumu hodnotili čas strávený s deťmi približne na úrovni domácich prác. „Hoci sa hovorí, že deti neprinášajú do života veľa pozitívneho, prinášajú veľa zmysluplnosti, takže to by bola zase prednáška na inú tému,“ dodal.
Ako viesť spokojný život
Základným kameňom blahobytu je potešenie a pozitívne emócie. Ak si človek nevie dať rady, mal by sa pozrieť na svoj život a zrátať si, koľkokrát za deň sa poteší, s niekým sa porozpráva, dá si niečo dobré. Po potešení je to angažovanosť. Keď má človek aktívny prístup k životu a nie je len divák. Nesmierne dôležité sú vzťahy, ktoré dávajú životu zmysel. A ten zase človek potrebuje pre spokojný život. Ideálne je mať aspoň dva až tri. Ak je týchto zmyslov viac, tvorí to akúsi záchrannú sieť.
„Hovorí sa, aby ste sa nebáli medveďa, čo je prenesené na dnešnú dobu, nebojte sa stresu. Stres môžeme vnímať ako ohrozenie, ale aj ako výzvu. Vidieť veci pozitívne je také americké a niekedy, keď do USA jazdím, naozaj je tam vidno, ako je všetko skvelé, okolo seba vidíte všetko pozitívne. No tým určujete dĺžku svojho života,“ vysvetlil Radek Ptáček. Elisabeth Blackburnová, ktorá v roku 2018 dostala Nobelovu cenu za biológiu, zistila, že ľudia, ktorí vnímajú svet pozitívne, hoci aj vynútene, žijú dlhšie než ľudia, ktorí sú negatívni.
„Ak ste ten typ, že sa radšej nebudete tešiť, keby to náhodou nevyšlo, radšej sa tešte, buďte pozitívni, tým programujete svoj mozog. Náš mozog sa snaží potvrdzovať si hypotézy o našom živote,“ odporučil Radek Ptáček. Je podľa neho dôležité, aby si človek vytvoril radšej pozitívnu hypotézu o tom, čo ho čaká. Mozog má totiž tendenciu vyhľadávať potvrdenie tejto hypotézy o živote. Ak je teda človek spokojný a chce byť spokojný, bude spokojný. „Ak máte 100 nevybavených mailov, povedzte si, že to je super, tu môžem zapracovať na dĺžke svojho života,“ odľahčil prednášku Radek Ptáček.
Okrem spomenutého optimizmu je dobrým spôsobom, ako pracovať na dĺžke svojho života, aj vďačnosť. „Doprajte si pocit vďačnosti, ďakujte za rokovanie, mail, zákazníka. Ľudia, ktorí sú schopní intenzívnej vďačnosti, sa majú lepšie. Taktiež pestujte. Pestujte svoje baktérie, ktoré žijú v črevách a sú veľmi dôležité pre duševné zdravie. A v neposlednom rade je dôležitý pohyb. Aspoň 10 minút denne vás určite výrazne priblíži k zdravému a šťastnému životu,“ vymenúval Radek Ptáček.
Ďalšie odporúčanie odborníkov je venovať sa záľubám. Ukázalo sa totiž, že ak má človek nejaký koníček, pletie alebo ide na bicykel, a je to niečo, čo ho nadchne, oveľa menej trpí neurodegeneratívnymi, teda civilizačnými chorobami. Vo všeobecnosti teda platí, že je vhodné viesť zdravý a pestrý život, nielen pre fyzickú kondíciu, ale aj pre duševnú rovnováhu.
„Môžete piť a fajčiť, ale ak máte dobré vzťahy, je to dobré,“ odporučil Radek Ptáček na záver. „Ak budete sami piť, je to horšie, ako keď pijete s niekým. No netreba zúfať. Ukázalo sa, že aj človek trpiaci najrôznejšími ochoreniami od cukrovky cez obezitu až po zlý spánok sa dokázal dať dokopy. Stačilo zmeniť životný štýl a aspoň približne sa držať spomenutých rád. Ak budete vystresovaní, myslite na to, ako to negatívne ovplyvňuje váš mozog. No na druhej strane myslite aj na to, že na zmenu nie je nikdy neskoro,“ uzavrel Radek Ptáček.
Peter Kapitán, peter.kapitan@atoz.sk
Článok vyšiel v špeciáli Ozveny Samošky ako súčasť časopisu Tovar&Predaj 5-6/2023. Špeciál je obzretím sa za kongresom Samoška, ktorý prebehol v Košiciach v dňoch 22. a 23. marca 2023.
