Taký skokový nárast cien potravín ako za posledných 12 mesiacov si na Slovensku pamätá málokto. Kým od roku 2000 inflácia pri potravinách nepokorila hranicu 8 %, v roku 2022 sa medziročná miera zdražovania v tejto oblasti pohybovala takmer na úrovni 30 %, čo Slovensko radilo medzi najviac zasiahnuté štáty v EÚ. Obchodníci sa preto po dlhých úvahách dohodli, že sa pokúsia spotrebiteľom pomôcť, a prišli s iniciatívou protiinflačnej garancie. Pilotné trojmesačné obdobie sa skončilo v druhej polovici júna a výsledky sa dostavia čoskoro.
V apríli 2023 zaznamenal Štatistický úrad SR medzimesačnú mieru inflácie pri potravinách na úrovni 0,3 %. Bola to najnižšia hodnota od októbra 2021, keď sa úroveň zdražovania v tejto oblasti hýbala na 0,2 %. Od novembra 2021 každý mesiac zdraželi potraviny minimálne o 1 %, čo v priebehu šestnástich mesiacov vytvorilo nevídaný tlak na peňaženky spotrebiteľov.
„Z 9 sledovaných skupín potravín až osem malo naďalej medziročný rast nad úrovňou 20 percent, výnimkou bolo ovocie, ktoré medziročne zdraželo o 13,3 percenta. Najvýznamnejšie bolo medziročné zvýšenie cien chleba a obilnín o 25,9 percenta, ďalej mäsa takmer o 25 percent a súčasne mlieka, syrov a vajec o 32,9 percenta,“ komentujú vývoj analytici Štatistického úradu SR. Tieto bezprecedentné čísla prinútili ministerstvo pôdohospodárstva a obchodníkov konať.
Na pôde ministerstva vznikla diskusia o možnostiach riešenia rastúcich cien potravín a vyústila do dobrovoľnej iniciatívy maloobchodníkov s názvom Protiinflačná garancia. „Daná téma bola na úrovni MPaRV SR diskutovaná iba rámcovo v kontexte modelu aplikovaného vo Francúzsku. Následne sa jednotlivé obchodné reťazce individuálne a slobodne rozhodli, či sa do tejto aktivity zapoja a aký rozsah tovarov do nej zahrnú. Akákoľvek vzájomná koordinácia by totiž mohla indikovať porušenie pravidiel ochrany hospodárskej súťaže,“ vysvetľuje Filip Kasana, viceprezident Zväzu obchodu SR.
Do projektu sa napokon zapojili reťazce Billa, Kaufland, Kraj, Coop Jednota, Labaš, Lidl, Terno, Tesco a členovia aliancie CBA. „Každý individuálne vybral množstvo aj skladbu produktov, bez akejkoľvek koordinácie. Ako produkty, tak aj garantovaná cena bola individuálnym rozhodnutím každého obchodníka, v súlade s ochranou hospodárskej súťaže,“ spresňuje Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO).
Aj keď by na jednej strane široká komunikácia o cenách jednotlivých produktov medzi obchodníkmi otvorila dvere kartelovým dohodám, zvolený model v praxi priniesol aj bizarné situácie. Na niektorých protiinflačných zoznamoch sa napríklad objavilo viacero druhov alkoholických nápojov, ktorých sa, mimochodom, inflácia takmer nedotkla, v iných zase garantovaná protiinflačná cena komodít dvíhala obočia aj inak zhovievavým spotrebiteľom. V konečnom dôsledku potom nebolo veľkým problémom nájsť rovnaký, hoci negarantovaný, produkt za nižšiu cenu u konkurencie.
Pomoc zraniteľným
Cieľom tejto iniciatívy bolo udržanie spotrebiteľských cien základných potravín v prijateľných hladinách. Podobné opatrenia nie sú neznámou ani v zahraničí, slovenským obchodníkom ako inšpirácia poslúžil predovšetkým francúzsky model. V polovici marca tamojší maloobchodníci oznámili zastropovanie cien základných potravín na najbližšie tri mesiace, aby tak uľavili spotrebiteľom. Medziročná miera inflácie pri potravinách pritom bola vo Francúzsku v marci 2023 na úrovni 19 %, kým na Slovensku to bolo až 29 %.
Na mieste je preto otázka, či po konci trojmesačnej garancie nenastane skokový nárast cien vybraných potravín, ako sa to stalo napríklad v Maďarsku. „Zastropovanie cien vybraných produktov tam viedlo k ich nedostatku na pultoch a potravinová inflácia je tam s 50 percentami jasne najvyššia v EÚ,“ upozorňuje analytik INESS Martin Vlachynský a dodáva, že podobná situácia nastala aj na trhu s palivami, kde zastropovanie ich cien viedlo k nedostatku a dočasnému zatvoreniu niektorých čerpacích staníc.
„Cieľom maďarskej vlády je pomoc rodinám a dôchodcom, podpora zamestnanosti a zníženie inflácie na jednocifernú hodnotu do konca roka,“ reaguje tlačový odbor maďarského ministerstva pôdohospodárstva. „Zastropovanie cien nesleduje trhové ciele, je to výhradne sociálne motivované opatrenie, ktoré naplnilo a ďalej napĺňa svoj účel,“ pokračuje stanovisko.
Maďari plánujú v podobných opatreniach pokračovať aj naďalej. Maďarský protimonopolný úrad by mal čoskoro predstaviť online systém monitorovania cien a úrad pre ochranu spotrebiteľov zasa vytvára databázu, ktorá bude sledovať cenovú hladinu a podnecovať konkurenčné správanie medzi obchodníkmi. „Na základe francúzskeho a gréckeho príkladu sa maďarská vláda rozhodla priniesť aj novú protiinflačnú metódu, keď chce prinútiť maloobchody s vysokými obratmi, aby pravidelne robili výpredaje a akciové ponuky,“ dopĺňa maďarské ministerstvo pôdohospodárstva.
Mocná ruka trhu
Rozdiel medzi maďarským a francúzskym modelom je v tom, že v Maďarsku cenová regulácia prichádza nanútene zhora, kým vo Francúzsku či na Slovensku ide o tému, s ktorou prišli obchodníci. „Ide o iniciatívu obchodných reťazcov, nad ktorou sme len prevzali záštitu,“ napísali z tlačového odboru ministerstva pôdohospodárstva. Trh ani čísla sa však tak ľahko oklamať nedajú a logika veci hovorí, že ak sa nejaký prirodzený proces dusí, po uvoľnení opatrení príde rýchly návrat do trhovej rovnováhy.
„Nepredpokladáme skokové navýšenie cien, keďže situácia na trhu je pokojnejšia a nič mimoriadne sa nestalo,“ reaguje Martin Krajčovič. Takýto negatívny scenár neočakáva ani Filip Kasana, ktorý hovorí, že spotrebiteľské ceny sa stanovujú na základe trhového mechanizmu pod vplyvom vstupných nákladov a tlakom konkurencie. „Protiinflačná garancia sa po uplynutí stanoveného obdobia prehodnotí a je možné, že sa niektorí obchodníci rozhodnú v danej aktivite pokračovať,“ dodáva.
Takýto vývoj by naznačoval aj príbeh Francúzska, ktoré si Slovensko vzalo za vzor. Začiatkom júna totiž francúzsky minister financií Bruno Le Maire pochválil dodávateľov, ktorí sa rozhodli pokračovať v držaní zastropovaných cien až do konca roka. V máji totiž bola medziročná inflácia pri potravinách na úrovni 14,1 %, pričom rast spotrebiteľských cien vo Francúzsku bol len na úrovni 5,1 %.
„Koncom júna zverejním zoznam agropodnikov, ktoré spolupracujú, a zoznam producentov, ktorí sa odmietli vrátiť k rokovaciemu stolu a nechcú znížiť maloobchodné ceny napriek tomu, že veľkoobchodné ceny klesajú,“ cituje francúzskeho ministra financií denník Le Monde. Bruno Le Maire tým nepriamo potvrdzuje dáta ekonomických analytikov, ktorí začiatkom júna opatrne začali predpovedať pokles inflácie v eurozóne k číslam okolo troch percent. Hoci pokles reálnych cien by znamenal opačný fenomén, defláciu, čo je v súčasnej situácii nepredstaviteľné, istá stabilizácia a zreálnenie maloobchodných cien by mala byť prirodzeným vyústením súčasných dvojciferných čísel.
Rázne nie reguláciám zhora
Ako ukazuje príklad Maďarska, jedným z najhorších možných riešení vysokej inflácie je prílišná angažovanosť štátu. Aj Martin Vlachynský naznačuje, že slovenská Protiinflačná garancia mohla byť preventívnym ťahom maloobchodu s cieľom minimalizovať škody z podobnej regulácie, ako to bolo v Maďarsku. „Verím, že pri nastavovaní cien obchodníci kalkulovali tak, aby svoje podnikanie čo najmenej poškodili,“ hovorí.
Protiinflačná garancia teda v skutočnosti môže byť šikovný marketingový krok smerovaný na jednej strane na spotrebiteľa, ale aj na regulácie chtivý štát. Zároveň môže ísť aj o úsilie obchodníkov nezlikvidovať trhové prostredie či verejné financie. „Stropovanie cien, najmä elektriny, väčšinou končí buď veľkými dierami priamo vo verejných financiách štátov, alebo menej transparentne v rozvahách energetických podnikov. Napríklad francúzsky štátny podnik, výrobca elektriny EdF, utrpel v 2022 rekordnú stratu 18 miliárd eur. V časoch, keď boli ceny elektriny rekordné,“ vysvetľuje Martin Vlachynský.
„Táto iniciatíva obchodníkov infláciu určite nevyrieši, tú musí vyriešiť trh. Účelom a cieľom v rámci spoločenskej zodpovednosti je čiastočne zmierniť dopady inflácie aspoň pri základných potravinách bez toho, aby sa deformoval trh. V každom prípade, domáce obchodné siete budú k cenotvorbe základných potravín aj po skončení tejto aktivity pristupovať citlivo, aby sa eliminovali prípadné skokové nárasty cien základných potravín,“ sľubuje Filip Kasana.
Ak chce štát pomáhať rizikovým skupinám, mal by sa v prvom rade orientovať na cielené a nie plošné riešenia. Akákoľvek dotácia je platená z daňových príjmov, a ak je smerovaná na všetkých obyvateľov, je to len presúvanie peňazí z ľavého vrecka do pravého. Plošné cenové regulácie skúmal v roku 2020 aj analytický tím Svetovej banky, ktorej hlavným poslaním je pomoc rozvojovým krajinám s cieľom znížiť chudobu.
Cenové regulácie fungovali a dodnes fungujú v mnohých rozvojových krajinách, no ich efekt je takmer vždy rovnaký. „Hoci sa niekedy cenové regulácie používajú ako nástroj sociálnej politiky, v skutočnosti môžu utlmiť investície a ekonomický rast, zhoršiť chudobu a v konečnom dôsledku spôsobujú krajinám veľkú fiškálnu záťaž a komplikujú efektívny výkon menovej politiky. Nahradenie cenových regulácií rozšírenými a lepšie zacielenými sociálnymi programami, ktoré sú spojené s reformami na podporu hospodárskej súťaže, môže byť opatrením v prospech chudobných aj v prospech ekonomického rastu,“ píše Justin-Damien Guénette v publikácii Cenové regulácie – dobré úmysly, zlé dôsledky.
Názor odborníka
„Zastropovanie cien potravín v Maďarsku viedlo k ich nedostatku na pultoch.“
Zjednodušene povedané, cena je ako teplota na teplomere. Ukazuje nám zdravotný problém, ale nie je jeho príčinou. Ak zakryjem stupnicu teplomera, chorobu nevyriešim. Príkladom nech je Maďarsko, kde zastropovanie cien vybratých produktov viedlo k ich nedostatku na pultoch a potravinová inflácia tam je s 50 percentami najvyššia v EÚ.
Treba však odlišovať medzi vládnou reguláciou a aktuálnou dobrovoľnou iniciatívou obchodníkov na Slovensku. Túto iniciatívu beriem ako preventívny ťah maloobchodu s cieľom minimalizovať škody z podobnej regulácie. Verím, že pri nastavovaní ceny kalkulovali tak, aby svoje podnikanie poškodili čo najmenej.
Martin Vlachynský, analytik, INESS
Peter Kapitán, peter.kapitan@atoz.sk
Článok vyšiel v časopise Tovar&Predaj 5–6/2023.
