Podiel slovenských potravín na pultoch obchodov v roku 2023 dosiahol hodnotu 41,7 %. Oproti roku 2022 ide o pokles o 0,6 percentuálneho bodu. Hoci v posledných piatich rokoch podiel vystavenia slovenských výrobkov mierne rástol, väčšina maloobchodných sietí ho nezvyšovala. Rozhodujúci vplyv mala zmena trhového podielu jednotlivých obchodných reťazcov na Slovensku. A to v prospech tých, ktoré majú vo svojej ponuke najnižší podiel slovenských výrobkov.
Potravinárska komora Slovenska už od roku 2011 uskutočňuje prieskum vystavenia slovenských výrobkov v maloobchode prostredníctvom agentúry Go4insigh. V roku 2023 sa prieskum uskutočňoval osobným zberom dát prostredníctvom anketárov v 360 predajniach potravinových reťazcov v celej Slovenskej republike. Terénny zber údajov prebiehal v mesiaci marec až apríl 2023 v rovnakých obchodných sieťach ako minulý rok.
Podľa výsledkov prieskumu dosiahol podiel vystavenia slovenských výrobkov v roku 2023 úroveň 41,7 %. To je medziročne pokles o 0,6 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2022 (42,3 %).
Dlhodobé merania od roku 2011 ukazujú, že podiel vystavenia slovenských potravín do roku 2017 každoročne klesal (z 50 % až na 37,2 %). Až v roku 2018 začal postupne opäť rásť. Podiel vystavených slovenských výrobkov následne rástol päť rokov za sebou s priemerným ročným nárastom o jeden percentuálny bod. V roku 2023 sa však aj tento rast zastavil.
„Pandémia a následne energetická kríza a vojenský konflikt na Ukrajine mali pre potravinárske odvetvie na Slovensku i v celej Európskej únii závažné dôsledky. A to v podobe enormného nárastu vstupných nákladov na výrobu potravín. Inflácia cien potravín sa v Slovenskej republike vyšplhala na druhú najvyššiu úroveň v rámci Európskej únie. To ovplyvňuje spotrebiteľské správanie našich občanov. Boli sme preto zvedaví, aké sú hlbšie príčiny poklesu vystavenia slovenských potravín v roku 2023,“ uvádza Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.
Zastúpenie slovenských potravín v obchodných sieťach
Najvyššie zastúpenie slovenských potravín majú už tradične reťazce Coop Jednota (54,8 %). Nasledujú predajne Fresh (51,3 %) a CBA (50,6 %). Naopak jasne najmenej slovenských výrobkov je vystavených v reťazci Lidl (34 %). Pre meranie celkového podielu vystavenia slovenských potravín je pritom okrem podielu v jednotlivých reťazcoch dôležitá aj ich váha. Respektíve trhový podiel jednotlivých obchodných reťazcov na celkovom predaji potravín na Slovensku.
„Ukazuje sa, že väčšina obchodných sietí už niekoľko rokov nedokáže zvýšiť podiel slovenských výrobkov. Na pokles vystavenia na pulte a ponuky slovenských potravín majú v skutočnosti najväčší vplyv zmeny v trhovom podiele jednotlivých obchodných reťazcov na predaji potravín. Na Slovensku sa pritom stále viac presadzujú reťazce s agresívnou cenovou politikou, masívnymi investíciami do reklamy a, žiaľ, aj najnižším podielom slovenských potravín vo svojej ponuke,“ vysvetľuje Daniel Poturnay.
Do značnej miery podiel vystavených slovenských výrobkov determinuje aj formát predajne. Najvyšší podiel je v malých predajniach. Nasledujú supermarkety. Potom hypermarkety a najnižší podiel vystavených slovenských výrobkov je v diskontoch.
Zastúpenie slovenských potravín v kategóriách potravín
Najvyšší podiel zastúpenia slovenských výrobkov na regáloch je v kategóriách mlieko (72 %), vody a minerálky (67 %), víno (53 %), pivo (50 %) a mliečne výrobky (49 %). Najmenšie zastúpenie majú slovenské výrobky v kategórii cukrovinky nečokoládové (10 %). Ďalej v kategórii oleje (15 %), konzervované produkty (15 %) a cukrovinky čokoládové (20 %).
Zo 16 sledovaných kategórií bol v roku 2023 nárast v troch kategóriách. Najvýraznejší vo vodách a minerálkach neochutených a ochutených a olejoch (plus tri percentá). Naopak pokles zaznamenali ostatné mliečne výrobky a konzervované produkty (mínus tri percentá).
„V prípade jednotlivých kategórií potravín už dlhodobo pozorujeme najvyšší podiel slovenskej produkcie u potravín, ktoré majú nižší stupeň spracovania. Respektíve tam, kde je pre spotrebiteľa dôležitá konkrétna značka alebo chuť výrobku. Naopak medzi výrobkami s vyššou pridanou hodnotou prevažujú potraviny dovezené zo zahraničia,“ dodáva Branislav Cvik.
Zastúpenie slovenských potravín v samosprávnych krajoch
Najvyšší podiel slovenských potravín na pultoch obchodov je v Banskobystrickom kraji (47 %), nasleduje Žilinský kraj (45 %), Prešovský a Košický kraj (43 %), najnižší podiel má Trenčiansky kraj (38 %) a Bratislavský kraj (35 %).
„Pri porovnaní výsledkov za jednotlivé samosprávne kraje je zaujímavý fakt, že husto osídlené kraje s koncentráciou obyvateľstva a sietí s diskontnými predajňami a hypermarketmi majú najnižšie zastúpenie, naopak v krajoch, kde je vyššie zastúpenie domácich obchodných sietí je aj vyšší podiel slovenských potravín. V tejto súvislosti vnímame ako vysoké riziko aj možný vstup poľského diskontného reťazca, ktorý by znamenal ďalšie zhoršenie situácie pre slovenských výrobcov potravín. Lacným poľským potravinám, ktoré by reťazec priniesol na náš trh, by nedokázali konkurovať,“ komentuje Branislav Cvik.
„Po niekoľkých rokoch pozitívneho vývoja v podiele vystavenia slovenských výrobkov opätovne nastúpil negatívny trend. Aby nastal skutočne dlhodobý pozitívny trend v budovaní našej potravinovej sebestačnosti, musíme jasne pomenovať príčinu tohto problému. Slovenskému potravinárskemu priemyslu sa nedostáva zodpovedajúca štátna podpora na budovanie jeho konkurencieschopnosti, čo viedlo k k vzniku investičného dlhu na úrovni približne jednej miliardy eur. Zmenu v tomto ohľade neprináša ani nové rozdelenie cca piatich miliárd korún z európskych dotácií na obdobie rokov 2023 až 2027. Ak nebude na strane slovenskej vlády skutočne úprimná snaha podporiť výrobu potravín na Slovensku, posilnenie potravinovej sebestačnosti Slovenska nie je reálne,“ uzatvára Branislav Cvik.
