Organizácie a firmy spoločne vyzývajú poslancov a poslankyne na odmietnutie zákazu nedeľného predaja, ktorý môže podľa signatárov výzvy #ZaOtvoreneNedele ohroziť zamestnanosť, príjmy brigádujúcich študentov a študentiek, cenovú stabilitu a dostupnosť tovarov a služieb.
Parlament sa bude čoskoro znovu zaoberať návrhom zakázať nedeľný predaj. Ten by mal podľa signatárov výzvy #ZaOtvoreneNedele ďalekosiahle dopady na spotrebiteľov, zamestnancov, študentov a v konečnom dôsledku aj príjmy do štátneho rozpočtu. „Spojili sme viacero organizácií a firiem v snahe ukázať, že nedeľný predaj nie je rozmar a jeho zákaz by negatívne ovplyvnil aj na prvý pohľad nesúvisiace oblasti,“ hovorí riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa Filip Kužma.
Výzvu okrem Inštitútu moderného spotrebiteľa zatiaľ podporujú Iniciatíva slovenských maloobchodníkov, INESS, INEKO, Podnikateľská aliancia Slovenska, Bratislava Policy Institute, Gant, Exisport, Super zoo, NAY, Panta Rhei a Tesco.
„Pokiaľ niekto v nedeľu do obchodu ísť nechce, nikto ho k tomu nenúti už ani dnes. Na druhú stranu, mnohí cez týždeň nestíhajú alebo im to nevyhovuje. Nakupovanie cez týždeň a cez víkend totiž nie je to isté a debata o nedeľnom predaji sa podľa nás často zužuje na teplé rožky, čím sa bagatelizuje časová náročnosť nakupovania. Nákup oblečenia, nábytku, kníh, domácich potrieb, športového vybavenia, produktov pre domácich miláčikov, elektroniky alebo zariaďovanie bytu nie sú záležitosťou zopár minút. Práve preto si ich veľa ľudí prirodzene necháva na víkend, keď na to majú viac energie či priestoru,“ vysvetľuje Filip Kužma.
Po zákaze nedeľného predaja by na väčšie nákupy mnohým ostala už len sobota. Existuje pritom predpoklad, že obchody budú v soboty plnšie, čím sa zhorší flexibilita a kvalita nakupovania, či už pre ľudí, ktorí návštevy obchodov obľubujú alebo pre tých, ktorí v nich chcú stráviť čo najmenej času.
Negatívny dopad na zamestnancov
Signatári vo výzve poukazujú aj na dopad na tie obchody a služby, ktoré by napriek zákazu mohli by zostať otvorené. „Pre veľa z nás je súčasťou víkendového oddychu návšteva kina, reštaurácie, kaviarne, kaderníctva či fitcentra. V dnešnej dobe sa však čoraz viac takýchto prevádzok nachádza v obchodných centrách a pasážach, kde zdieľajú priestor s prevádzkami, z ktorých väčšina by následkom zákazu zatvorená zostala. To môže znamenať dve veci. Buď sa prevádzkovateľ centra rozhodne ho v nedeľu zavrieť úplne, pretože sa mu neoplatí ťahať fixné náklady pre pár otvorených prevádzok. Alebo im zvýši nájom tak, ako sa to stalo v niektorých prípadoch napríklad v Maďarsku, čo sa následne prenesie do koncových cien,“ dodáva Filip Kužma.
Zákaz nedeľného predaja by podľa signatárov negatívne dopadol aj na zamestnancov. Časť z nich by vraj o zamestnanie prišla a druhej časti by sa znížil plat. „Ešte v roku 2020 na Úrade vlády vypočítali, že zákazom nedeľného predaja by mohlo zaniknúť až 1 700 pracovných miest. Mnohým zamestnancom tiež práca v nedeľu vyhovuje a jej zákaz si neželajú. Nedeľná práca totiž automaticky neznamená nadčasy, znamená však zvýšenie mzdy cez príplatky,“ hovorí predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov Daniel Krakovský.
Nižšie mzdy
Podľa analýzy INESS-u by sa zároveň stratou nedeľných príplatkov zamestnancom znížili hrubé mzdy o 350 až 600 eur ročne. Signatári podotýkajú, že tieto zníženia ovplyvnia aj štátny rozpočet v podobe nižšieho výberu dane z príjmu. Zákaz by mal osobitný dopad na študentov, ktorých veľká časť pracuje na čiastočný úväzok v maloobchode práve cez víkendy. Zarobené peniaze používa na financovanie štúdia.
„Na tému sme sa pozreli aj z ľudskejšieho uhla pohľadu a v rámci videoankety sme sa nedávno opýtali niekoľko zamestnankýň obchodov, čo si o zákaze nedeľného predaja myslia a či stoja o ‚ochranu‘, ktorú im niektorí páni poslanci a panie poslankyne ponúkajú. Ich verdikt bol jednoznačný, a to päťnásobné nie,“ vraví Filip Kužma.
„Väčšina členských štátov EÚ v súčasnosti neobmedzuje nakupovanie v nedeľu a keď sa pozrieme na údajné úspešné príklady, v Poľsku vidíme, že tam zákaz prežil od roku 2018 len vďaka nedávno zrušenej právnej medzere, ktorá umožnila obchodom otvoriť v nedele, pokiaľ fungovali aj ako takzvané zásielkovne. Maďarsko, ktoré takúto výnimku pre obchody nemalo, so zákazom skoncovalo už po roku,“ konštatuje Filip Kužma. Signatári dávajú do pozornosti analýzu z Maďarska, ktorá vypočítala, že južný sused prišiel kvôli zavretým obchodom v nedeľu cez leto 2015 len v turistických strediskách na výbere DPH o 50 až sto miliárd forintov (cca 160 až 320 miliónov eur).
Plagát na prevádzku
„Politici už dnes hovoria, že ak aj návrh neprejde v tomto volebnom období, opätovne sa chcú k téme po voľbách vrátiť. Naša výzva teda nie je len o tomto návrhu. Snažíme sa ukázať, že debatu o nedeľnom predaji a iných škodlivých návrhoch treba raz a navždy uzavrieť. Ak už chceme o takýchto návrhoch diskutovať, mal by minimálne prebehnúť riadny proces pripomienkovania,“ uzatvára Inštitút moderného spotrebiteľa.
Súčasťou výzvy je aj plagátová kampaň, v rámci ktorej si obchodníci môžu vo svojich prevádzkach umiestniť leták, ktorý varuje pred ich možných zatvorením. Plagát je možné stiahnuť na www.modernyspotrebitel.sk.
