Najviac návštev obchodov sa realizuje v Bratislavskom kraji, kde je najvyššia kúpna sila obyvateľstva i koncentrácia predajní či nákupných centier. Pandémia, energetická kríza či rekordne vysoká inflácia ovplyvnili aj chuť nakupovať. Apetít míňať peniaze bol však v marci prekvapujúco najvyšší za posledný rok.
V analýze sa analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská venovala aktuálnemu záujmu Bratislavčanov o nákupy, ich kúpnej sile, ale aj tomu, čo ich míňanie ovplyvňuje. Analýza vychádza z marcového prieskumu spoločností Datamar a Mnforce a z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR.
Pandémia, vojnový konflikt na Ukrajine, energetická kríza či rekordne vysoká inflácia majú v posledných rokoch vplyv aj na nákupné správanie obyvateľov Bratislavského kraja. Apetít Bratislavčanov po nákupoch je však momentálne najvyšší za posledný rok (teda od marca 2022). Väčšina bratislavských domácností (až 86 %) v marci 2023 plánovala zvýšiť svoje výdavky alebo ich ponechať na úrovni ako vlani. Naopak, minúť menej ako pred rokom plánovalo iba 14 % opýtaných.
Bratislavčania sa v najmenšej miere plánujú obmedzovať pri nákupoch potravín (iba 13 % z nich). Znížiť výdavky na predmety dlhodobej spotreby má v pláne 24 % spomedzi obyvateľov. Väčšia časť domácností z Bratislavy tak míňa pri nákupoch potravín a tovarov dlhodobej spotreby rovnako alebo dokonca o niečo viac ako vlani.
Podľa výsledkov prieskumu sa zároveň znížil aj podiel takých domácností z Bratislavy a okolia, ktoré posúvajú na neskôr nákupy predmetov dlhodobej spotreby. To je oblečenie, nábytok, elektronika, automobil či nehnuteľnosť. V prípade služieb reštaurácií a kaviarní sa aktuálne obmedzuje 36 % z opýtaných Bratislavčanov.
Pozitívny trend je aj pri očakávaniach bratislavských domácností ohľadom ich ekonomickej situácie na najbližších šesť mesiacov. Kým v závere roka 2022 bol podiel domácností očakávajúcich zhoršenie na úrovni 56 %, v marci 2023 klesol pod polovicu na 47 %. Najväčší optimizmus (od vypuknutia pandémie) ohľadom budúceho vývoja deklarovali opýtaní v máji 2021. Vtedy sa zhoršenia ekonomickej situácie obávala iba pätina z nich.
Kúpna sila Bratislavčanov je najvyššia v rámci SR
Bratislavský kraj je dlhodobo ekonomicky najsilnejším. Chuť jeho obyvateľov nakupovať potvrdzujú viaceré ukazovatele. Sú to napríklad HDP na obyvateľa, nezamestnanosť, platy či úspory v bankách. HDP na obyvateľa (v bežných cenách) dosahoval v roku 2021 úroveň 38,8 tisíca eur. Len na porovnanie, HDP na obyvateľa za celú SR predstavoval 18,1 tisíca eur. V jednotlivých regiónoch sa úroveň ukazovateľa pohybovala v rozpätí od 11,1 tisíca eur v Prešovskom kraji po 19,4 tisíca eur v Trnavskom kraji.
Bratislavský kraj sa zároveň vyznačuje aj najnižšou mierou nezamestnanosti. Kým v marci 2023 dosiahla evidovaná miera nezamestnanosti 2,90 %, v celej ekonomike bola vykázaná na úrovni 5,61 %. Priemerný plat Bratislavčanov dosiahol vlani 1 599 eur. V celej SR je to 1 304 eur. Obyvatelia bratislavského regiónu zároveň disponujú vyššími úsporami v bankách. V prípade Bratislavského kraja sú vklady v bankách (v prepočte na obyvateľa) dlhodobo aspoň trojnásobne vyššie v porovnaní s priemerným údajom za SR.
Nákupné centrá dominujú Bratislave už 23 rokov
V nákupných centrách sú takmer všetky druhy obchodov, ale aj pestrá škálu služieb či gastro prevádzok. Preto tvoria reprezentatívnu vzorku, prostredníctvom ktorej možno mapovať zmeny v spotrebiteľskom správaní. Práve Bratislava sa vyznačuje najväčšou koncentráciou shoppingov. Prislúcha jej až 40 % z celkovej výmery veľkých nákupných centier v SR.
Spomedzi všetkých negatívnych faktorov posledných rokov chuť nakupovať zasiahla najmä pandémia. Kamenné predajne či prevádzky služieb vtedy museli zatvoriť. Zákazníci tak vo väčšej miere využívali nákupy on-line. Avšak po uvoľnení opatrení na jar 2022 centrá v podstate ihneď zaznamenali návrat do fyzických prevádzok.
„Veci dennej spotreby, módu a zábavu ľudia stále chodia radšej nakupovať do obchodných centier. Dokonca aj pri elektronike nákupné centrá zistili, že ak si zákazník objedná tovar napríklad on-line, príde si poň radšej osobne do predajne. Nákupné centrá tak pociťujú opätovný nárast počtu návštevníkov. Tí v nákupných centrách možnosť nakupovania, vybavenia služieb a trávenia času so zážitkom doslova vyhľadávajú. Pochopiteľne, aj nákupné centrá musia držať krok s dobou, aby návštevníkov prilákali, ale aj udržali,“ konštatuje Martin Šmigura, investičný riaditeľ Wood & Company.