Marcová inflácia spomalila na 14,8 %. Ľudia tankovali lacnejšie ako vlani, ale potraviny a nealko nápoje boli naďalej drahšie, a to o vyše 28 %.
Štatistický úrad SR dnes zverejnil marcový vývoj cien tovarov a služieb. Na medziročnej báze prišlo k nárastu týchto cien o 14,8 % a inflácia sa tak vrátila po 4 mesiacoch opäť pod úroveň 15 %.
Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny ukrajujú z nákladov domácností približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o cca štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú spotrebitelia na ich vyššie ceny citlivejší. Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpisujú významne pod vývoj celkovej inflácie v krajine. Medziročné tempo zdražovania v marci mierne zrýchlilo v oblasti potravín a nealkoholických nápojov a to na 28,2 %. V prípade bývania prišlo k miernejšiemu cenovému rastu a to o 13,6 %.
Oproti marcu 2022 zaznamenali výrazný nárast cien už spomínané potraviny a nealkoholické nápoje a to o 28,2 %. Zákazníci v obchodoch platili výrazne viac v podstate za všetky kategórie potravín – za mlieko, syry a vajcia (35,7 %), za zeleninu (32,1 %), za mäsové výrobky (30,5 %) a za sladké potraviny (30,3 %). Výrazne sme si ale priplácali aj za oleje a tuky a chlieb a obilniny a to 27 až 28 %. Nealkoholické nápoje zdraželi o 19,6 %. To v praxi znamená, že kým v marci 2022 urobili Slováci a Slovenky nákup potravín za 100 eur, v marci 2023 to bolo vyše 128 eur.
Inflácia a jej príčiny
Dôvodov, prečo sú potraviny aj naďalej výrazne drahšie, je niekoľko. Producenti uvádzajú ako jeden z hlavných dôvodov vyššie ceny energií, ktoré sú dôležitým výrobným vstupom. Počas vlaňajšieho roka sme boli svedkami ale i vysokej ceny ropy na svetových trhoch a následne rekordných cien pohonných látok. Nakoľko potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť, drahý benzín a nafta boli jedným z faktorov, ktorý prepisoval cenovky na potravinách smerom nahor. Aj keď to už znie ako klišé, ale faktom zostáva, že v prípade cenotvorby potravín zohráva svoju rolu počasie. Má dopad na stav úrody – teda na rastlinnú výrobu a následne aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat a to v podobe napríklad drahšieho krmiva. Nedostatok niektorých druhov napríklad zeleniny znamená ich vyššiu cenu.
Obchodníci upozorňujú už dlhší čas aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení. Potravinári zase vyššie náklady pociťujú napríklad aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či kvôli drahším obalovým materiálom.
Najzastúpenejšia položka spotrebného koša bývanie v marci 2023 zaznamenala medziročný nárast cien o 13,6 %. Výraznejší nárast si na svoje konto pripísala údržba a oprava obydlí (19,3 %), nasledovali dodávka vody a rôzne služby týkajúce sa obydlia (17,8 %). Imputované nájomné za bývanie bolo medziročne drahšie o 13,2 %, za elektrinu, plyn a ostatné palivá sme si priplácali 13,7 %.
Medziročný rast cien v doprave bol v marci iba na úrovni 2,2 %. Ceny pohonných látok totiž oproti vlaňajšku zlacneli v priemere o – 7,1 %. Na druhej strane, v kategórii dopravných služieb prišlo k prudšiemu nárastu cien a to o 15 %, najmä pod vplyvom zdražovania v leteckej (o dve tretiny) a v cestnej osobnej (autobusovej) doprave (o vyše 13 %). V oblasti reštaurácie a hotely zdraželi ceny o 20,2 %, pričom v prípade stravovacích zariadení išlo o nárast cien na úrovni 20,8 % (pod vplyvom drahšieho stravovania v jedálňach), v prípade ubytovacích služieb o 10,7 %.
Zdražovanie výraznejšie pociťujú nízkopríjmové domácnosti a domácnosti seniorov, v prípade ktorých inflácia dosiahla až 16,0 a 16,1 %. Inflácia prepočítaná pre domácnosti zamestnancov dosiahla v marci 14,7 %.
Odhad pre rok 2023
Očakávame, že aj v roku 2023 budeme svedkami pomerne vysokej úrovne inflácie. Počas niekoľkých mesiacov bude inflácia dosahovať stále pomerne vysoké dvojciferné tempá rastu, postupne by sa mala „prehupnúť“ cez hranicu 10 % a následne dosahovať jednociferné úrovne. Priemernú hodnotu inflácie za celý rok 2023 odhadujeme momentálne mierne nad úrovňou 10 %. Na nízke úrovne inflácie, napríklad okolo 2 %, teda okolo inflačného cieľa eurozóny, tak môžeme v tomto roku určite zabudnúť.
Inflácia a jej dopad na príjmy a úspory Slovákov
Vysoká úroveň inflácie nie je dobrou správou pre naše peňaženky. Nielenže oslabuje reálny rast platov, ale znehodnocuje aj úspory obyvateľov na účtoch v bankách. Inflácia valcovala vlani úroky na bankových vkladoch už šiesty rok po sebe. Ani v roku 2023 tomu nebude inak. Jednou z možností, ako sa z dlhodobého hľadiska dá popasovať s infláciou, je investovať. V roku 2023 očakávame, že nominálny rast platov by mohol byť porovnateľný ako rast cien tovarov a služieb. To znamená, že platy by nemali zaznamenať v tomto roku výraznejší reálny pokles a Slováci by si z nich mali dovoliť porovnateľné množstvo tovarov a služieb ako vlani.
