Spotrebitelia by sa pri výbere potravín nemali riadiť iba cenou, ale aj nutričnou hodnotou, ktorú im prinášajú. Napriek tomu, že na zadnej strane produktov sa nachádza tabuľka s výživovými údajmi, Európska únia chce ísť ešte ďalej. Pracuje na systéme označovania potravín, ktoré by konzumentom už na prednej strane výrobku jednoduchým spôsobom dalo vedieť, ktoré potraviny majú pre ich telo väčší prínos. Vo svete existuje viacero druhov označovania potravín, no ako hlavný favorit sa spomína systém Nutri-Score. Má však aj mnoho kritikov.
Kým kedysi zákazníkom stačilo, že im výrobok chutil, dnes pozorne čítajú etikety. Výrobcovia potravín sa zhodujú v tom, že spotrebitelia sa v posledných rokoch čoraz viac zaujímajú o to, čo obsahujú produkty, ktoré konzumujú. Avšak vedieť správne rozšifrovať informácie, ktoré obal výrobku ponúka, nemusí byť vôbec ľahké. Málokto má dostatok času či vedomostí na to, aby vedel vyhodnotiť, či je daný produkt nutrične vyvážený a vhodný do zdravšieho jedálnička. Aj preto sa Európska únia rozhodla zaviesť jednotné označovanie potravín na prednej strane obalu, ktoré by spotrebiteľom poskytlo rýchlu informáciu o tom, akému výrobku dať prednosť. Jej cieľom je podporiť budovanie lepšej životosprávy, ako aj boj proti pandémii obezity, ktorá sa nevyhla ani Slovensku. Brusel tak reaguje na apel európskych ministrov zdravotníctva, aby sa zdraviu populácie dostalo väčšej podpory.
Špecialistka na diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy Ľubomíra Fábryová uvádza, že téma obezity je na Slovensku vysokoaktuálna, pretože jej výskyt neustále narastá. Podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj je Slovensko po Česku, Maďarsku a Fínsku štvrtou krajinou s najvyšším výskytom obezity spomedzi krajín OECD. Obezita má rastúcu tendenciu nielen u dospelých, ale aj medzi deťmi a adolescentmi. Až 60 % mužov a 70 % žien má na Slovensku nadváhu alebo obezitu. „Musíme teda hovoriť o pandémii obezity. Obezita je spojená s množstvom ďalších chronických ochorení – je ich viac ako 236. Ide najmä o srdcovo-cievne ochorenia, cukrovku 2. typu, ochorenia pečene, ale aj nádorové a neurodegeneratívne ochorenia, ako sú Alzheimerova a Parkinsonova choroba, depresie, ochorenia pohybového aparátu. Jednoznačne ide o ‚drahé ochorenie‘,“ pripomína Ľubomíra Fábryová, prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie, ktorá je členom Pro Nutri-Score Aliancie.
Vo svete existuje viacero schém označovania potravín, ale práve systém Nutri-Score sa v bruselských rokovaniach spomína ako hlavný favorit. Už dnes ho používajú niektoré európske krajiny, ako napríklad Francúzsko, Nemecko, Belgicko či Španielsko, a odporúča ho Európska kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie. Ide o jednoduchý farebný kód, ktorý tvorí päť písmen. Výrobky označené zelenou farbou a písmenami A a B majú vysokú výživovú hodnotu, môžu sa konzumovať neobmedzene, respektíve čo najčastejšie. Výrobky označené žltou farbou a písmenom C spĺňajú podmienky na pravidelnú konzumáciu. Oranžová a červená farba písmen D a E signalizujú, že vo výrobkoch sú niektoré zložky vo vyššom zastúpení, a preto by spotrebitelia mali ich konzumáciu kontrolovať, respektíve ich jesť menej často.
Systém tak hodnotí potravinu ako celok, keď berie do úvahy pomer negatívnych a pozitívnych nutričných zložiek na 100 gramov, respektíve 100 mililitrov produktu. Medzi negatívne sa radí energetická hodnota, obsah jednoduchých cukrov, nasýtených alebo saturovaných tukov a soli, ktoré sú uvádzané práve v rámci povinných výživových údajov výrobku. Zároveň sa zohľadňujú pozitívne prvky, ako sú vláknina, bielkoviny, ovocie, zelenina či vybrané orechy. Ľubomíra Fábryová zdôrazňuje, že hodnotenie C, D alebo E neznamená, že potravina je zlá alebo nezdravá. Je to len indikátor toho, v akom množstve a frekvencii by spotrebitelia mali danú potravinu konzumovať.
Problémy s olivovým olejom
Slovenská obezitologická asociácia sa stala členom Pro Nutri-Score Aliancie a podporuje tento systém z viacerých dôvodov. „Ako prvý spomeniem jeho vedecký a odborný základ. Nutri-Score je založený na vedeckej metóde, ktorú v roku 2005 vyvinul výskumný tím z britskej Oxfordskej univerzity pod vedením profesora Mikea Raynera. Jeho pozitívny vplyv na stravovanie bol potvrdený desiatkami vedeckých štúdií,“ uvádza Ľubomíra Fábryová. Druhým dôvodom je zrozumiteľnosť a intuitívnosť pre spotrebiteľa, ktorá bola overená viacerými spotrebiteľskými prieskumami v EÚ aj na Slovensku. „Okrem toho je v súlade s aktuálne platnými odporúčaniami pre zdravú výživu a stravovanie. V neposlednom rade zvyšuje motiváciu výrobcov reformulovať výrobky, teda upraviť ich zloženie, napríklad znížením obsahu pridaného cukru alebo soli,“ pokračuje s tým, že vylepšeniu systému sa priebežne venuje vedecká skupina, aby v algoritme boli zohľadnené najaktuálnejšie poznatky.
Napriek tomu má toto označovanie mnoho kritikov. Medzi najčastejšie výhrady patria výsledky systému v praxi. Pokojne sa totiž môže stať, že kým stopercentný pomarančový džús a olivový olej dosiahnu hodnotenie C, mrazená pizza či kolový nápoj s náhradnými sladidlami získajú výsledok B. Systém Nutri-Score bol však vyvinutý tak, aby slúžil na porovnávanie rovnakých alebo podobných výrobkov. „Nemôžete porovnávať napríklad mrkvu s čokoládou. Nutri-Score je transparentným pomocníkom pri výbere obľúbených produktov v rámci jednej kategórie. Napríklad porovnávajte iba Nestlé cereálie medzi sebou alebo s konkurenčnými výrobkami, ktoré používajú Nutri-Score. Rovnaké pravidlo platí aj pre ďalšie kategórie výrobkov, napríklad pre kávové nápoje, dehydrované polievky a jedlá alebo čokolády a podobne,“ píše pediater Milan Kuchta v časopise Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach Ateroskleróza.
Takýto prístup však predpokladá určitú úroveň vedomostí spotrebiteľov o výžive a zdravom životnom štýle. Slovenské združenie pre značkové výrobky vo všeobecnosti vníma dopyt po riešeniach, ktoré by pomohli spotrebiteľom čo najjednoduchšie sa orientovať v ponuke v obchode. „Teda takých, ktoré by pri istej miere citlivosti poštuchli alebo motivovali k zamysleniu nad vlastným životným štýlom. Hlavný problém však nastáva, ak rovnakým metrom porovnávame potravinu ako koncový produkt s potravinou, ktorá je len jednou z ingrediencií. Je to podobné, ako keď porovnáme čas dosiahnutý na 100 metrov u najlepšieho plavca s časom na 100 metrov u bežca,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ združenia Ľubomír Tuchscher a pokračuje, že je potrebné, aby vznikol taký systém, ktorý by na vedeckom základe dokázal nastaviť rovnaké pravidlá hry pre všetkých.
Ministerstvo pôdohospodárstva uvádza, že z februárového rokovania s Európskou komisiou vyplynulo, že Brusel toho času pripravuje materiál Hodnotenie vplyvu, ktorý bude použitý ako základ pre návrh legislatívy pre grafické označovanie výživových hodnôt na prednej strane obalu. Termín zverejnenia však Komisia neuviedla. Slovensko v Bruseli podporuje harmonizovaný systém označovania, ktorý sa bude vzťahovať na celú EÚ. „Avšak Slovensko nepodporuje Nutri-Score ani žiaden iný národný dobrovoľný systém takéhoto označovania. Považujeme za dôležité, aby pripravená nová schéma bola založená na vedeckom základe a aby schéma neviedla k neodôvodnenému rozlišovaniu medzi potravinami a nemala by spotrebiteľa zavádzať, pokiaľ ide o výživovú hodnotu a vplyv na zdravie,“ píše v stanovisku agrorezort.
Kritizovaný systém na obaloch
Napriek tomu, že diskusie o výbere jednotného označovania potravín ešte nie sú na konci, niektoré spoločnosti sa rozhodli hodnotenie Nutri-Score zobrazovať na svojich produktoch a zákazníci sa s ním môžu bežne stretnúť aj na Slovensku. Za najvhodnejší spôsob nutričného označovania ho považuje Danone. „Stotožňujeme sa s jeho holistickým prístupom, teda že zohľadňuje nielen živiny, ktoré je vhodné v strave obmedzovať, ale aj tie živiny, ktoré sú pre zdravie prospešné a ich príjem je dobré podporiť,“ konštatuje Mária Jendrišáková, Corporate Affairs Lead Czech Republic & Slovakia spoločnosti Danone. Ako pokračuje, za jeho najväčšiu devízu považujú vedecký základ. „Nutri-Score je výsledkom dlhoročnej práce európskych vedcov a prešiel komplexným odborným validačným procesom. Spotrebiteľské prieskumy vo viacerých krajinách, ako aj u nás, preukázali, že Nutri-Score je pre spotrebiteľa intuitívny a ľahko zrozumiteľný,“ hovorí.
Firma Nestlé sa pre Nutri-Score rozhodla, pretože ho vníma ako najzrozumiteľnejší a zároveň najúčinnejší systém značenia výživovej hodnoty na prednej strane obalu. „Z existujúcich schém najlepšie prispieva k plneniu nášho záväzku poskytovať spotrebiteľom transparentné informácie o zložení výrobkov. Spotrebiteľom umožňuje ľahko porovnať výživovú hodnotu potravín a robiť informované rozhodnutia. Tým im pomôže k lepšiemu a vyváženejšiemu stravovaniu,“ hodnotí Róbert Kičina, manažér pre vonkajšie vzťahy spoločnosti. Ako ďalej pripomína, Nutri-Score býva najčastejšie kritizovaný za prílišné zjednodušovanie a nezohľadnenie všetkých parametrov potravín. Táto kritika by bola podľa neho relevantná, pokiaľ by po zavedení tohto systému zmizli z obalov podrobné nutričné informácie na zadnej strane obalu. K tomu však v žiadnom prípade nedôjde.
Reálne dáta z krajín, ktoré Nutri-Score zaviedli už v minulých rokoch, hovoria, že spotrebitelia mierne zmenili svoje nákupné správanie a vyberajú si častejšie výrobky s priaznivejším nutričným zložením. „Neznamená to, že by prestali kupovať výrobky s označením D alebo E, len ich nakupujú v menšej miere. Keďže v tejto kategórii prevládajú výrobky s vyšším obsahom tukov, cukrov a soli, tak racionalizácia ich spotreby je okrem iného i v záujme podpory verejného zdravia,“ tvrdí Róbert Kičina.
Spoločnosti sa dlhodobo snažia vylepšovať zloženia svojich výrobkov. „Nestlé dosiahlo merateľný pokrok, napríklad v znižovaní cukru v raňajkových cereáliách alebo iných citlivo vnímaných ingrediencií v portfóliu cukroviniek a kulinárskych výrobkov,“ uvádza Róbert Kičina s tým, že o vylepšovanie výživových hodnôt sa budú snažiť aj naďalej, pričom primárnym cieľom nebude dosiahnuť lepšie hodnotenie Nutri-Score, ale ponúknuť spotrebiteľom chutné a nutrične hodnotné potraviny.
Reformulácii produktov, najmä znižovaniu obsahu menej vhodných nutrientov, ako je napríklad cukor, a, naopak, zvyšovaniu pozitívnych živín, ako sú napríklad bielkoviny, sa venuje aj Danone. „Je to súčasťou našej dlhodobej stratégie. Bonusom je, že pri niektorých produktoch nám to zlepšilo hodnotenie na škále Nutri-Score,“ vysvetľuje Mária Jendrišáková.
Slovenská semaforová špecialita
Napriek tomu, že sa v Bruseli chystá jednotný systém označovania potravín, Slovensko sa vydáva aj vlastnou cestou. Ministerstvo pôdohospodárstva pripravilo Register potravín pre potravinový semafor. Výrobcovia sa doň môžu dobrovoľne registrovať a zdieľať informácie o svojich produktoch. Spotrebiteľ si zas na základe vlastného filtra vyselektuje, ktoré z nich sú pre neho vhodné. Napríklad si nechá vyhľadať výrobky, ktoré sú bez alergénov či ktoré pochádzajú zo Slovenska a podobne. Cez aplikáciu si má v predajni naskenovať produkt a semafor mu dá príslušnou farbou vedieť, či daná potravina vyhovuje jeho kritériám.
Register je k dispozícii od vlaňajška a k 9. marcu tohto roka sa doň prihlásilo 133 výrobkov a 29 producentov. „Register potravín pre potravinový semafor považujeme za užitočnú službu ako pre spotrebiteľa, tak aj samotného výrobcu potravín, ktorý sa do systému registruje dobrovoľne. Spotrebiteľ tak získava len ďalší zdroj informácií o potravinách a výrobkoch, ktoré sú na pultoch v obchodoch,“ píše agrorezort.
Podľa Slovenského združenia pre značkové výrobky je vymýšľať národné riešenia v čase jednotného trhu neprimeranou administratívnou záťažou a vyslovene krokom ku chaosu – pre výrobcov aj pre spotrebiteľov. „Výrobok určený pre viacero trhov by musel niesť špecifické označovanie, ale aj prejsť registráciou pre každú krajinu určenia. Naším úsilím by malo byť aktívne sa podieľať na vývoji európskeho riešenia,“ uzatvára Ľubomír Tuchscher.
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk