Dlhodobé zlacnenie sa v maloobchodnom reťazci Kaufland týka vyše sto položiek. Sú medzi nimi produkty ako mlieko, maslo olej, ryža či cestoviny. K podobnému kroku sa v rámci trojmesačného programu Protiinflačná garancia pridali aj reťazce Billa, CBA, Kraj, Coop Jednota, Labaš, Lidl, Terno a Tesco. Výrobky s garantovanou cenou nesú špeciálne označenie. Krok má však aj odporcov. Nesúhlasia s ním potravinári. Zastropovanie cien považujú za podraz voči slovenským výrobcom potravín.

Výsledkom iniciatívy obchodníkov je riešenie, ktoré prinesie zmiernenie inflačného tlaku a stabilizáciu cien základných potravín v záujme zabezpečenia ich dostupnosti aj pre nízkopríjmové skupiny spotrebiteľov. Domáce obchodné siete sa pri zostavení zoznamov zamerali primárne na slovenskú produkciu. Predpokladajú, že táto iniciatíva bude mať pozitívny vplyv na zvýšenie predaja tuzemských potravín.

Za nárast cien je zodpovedná predovšetkým zvýšená cena energií, nárast cien komodít na medzinárodných trhoch a tiež vysoká miera inflácie, ktorá v krajine počas roku 2022 dosiahla priemernú úroveň 12, 8 %. V januári tohto roku sa stihla vyšplhať  až na 15,2 %.

Podľa údajov Štatistického úradu SR sa to prejavilo špeciálne pri potravinách. Ich ceny sa zvýšili o 19,3 %. Najväčší vplyv na rodinné rozpočty mal nárast cien mäsa o vyše 18 % a mlieka, syrov a vajec o viac ako 20 %. Spôsobilo to prievan v peňaženke väčšiny Slovákov. Spotrebitelia pri nákupoch stále častejšie počítajú, čo si môžu a už nemôžu dovoliť.

Ísť cestou dobrovoľného záväzku nezvyšovania cien sa obchodníci rozhodli aj na základe Deklarácie o prejave dobrej vôle vo veci udržania cenovej stability. Tú Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR podpísalo so zástupcami Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) a Zväzom obchodu SR (ZO SR) pred rokom. Týkala sa trinástich základných potravín.

Zlacnenie si zákazníci všimnú

„Kaufland si uvedomuje, že prudký nárast cien znamená aj zásadný zásah do rodinného rozpočtu mnohých slovenských domácností. Preto sme sa rozhodli, že od 20. marca v našom obchodnom reťazci zlacnie viac ako sto potravín bežnej spotreby. Ide o dlhodobé zníženie cien. Týka sa tovaru zo sortimentu čerstvých potravín ako chlieb, mlieko či zemiaky a trvanlivých potravín,“ vysvetľuje Richard Bendík, riaditeľ nákupu v spoločnosti Kaufland Slovensko.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka podporuje rozhodnutie obchodných reťazcov, že po vzore Francúzska zaviedli Protiinflačnú garanciu. „Znamená to, že si každý reťazec sám určí 30 až sto druhov potravín, pri ktorých budú garantovať rovnakú cenu v období troch mesiacov. Celkovo ide o 400 jedinečných položiek. Potraviny vyložia v pulte, ktorý ponesie logo nákupného vozíka v krúžku na modrom podklade. V každom reťazci bude rovnaké,“ vysvetľuje filozofiu opatrenia minister Samuel Vlčan.

Agrorezort mesačne analyzuje spotrebiteľské a odbytové ceny pri 13 druhoch základných potravín. Ide o tieto potraviny: dusená šunka bravčová, kurča pitvané, bravčové párky, rožok obyčajný biely, ovocný jogurt, chlieb (pšenično-ražný), čerstvé maslo, kuracie prsia, rezne, syr eidam tehla 45 %, slepačie vajcia veľkosť M (klietkový chov), bravčové karé, mlieko trvanlivé polotučné a pšeničná múka polohrubá.

Obchodníci si nezvyšujú marže

Z analýz vyplynulo, že obchodníci dodržiavajú podpísanú Deklaráciu a k cenotvorbe základných potravín pristupujú tak, že si nezvyšujú marže. „Na ministerstve vnímame, že nákup každodenných potravín ukrojuje čoraz viac z peňaženiek Slovákov. Kompetencie ministerstva sú v tomto smere obmedzené. Nesmieme vstupovať do cenotvorby. Zároveň pozorne sledujeme vývoj u susedov. V Maďarsku, Poľsku a Česku, kde vlády prijali rôzne opatrenia na boj s infláciou. Napríklad zastropovali ceny základných potravín, pohonných látok či znížili spotrebné dane. Ale infláciu tým nezastavili. Stálo ich to miliardy zo štátneho rozpočtu, nedostatok regulovaných komodít a extrémny nárast cien neregulovaných komodít. To sme predpokladali, preto sme sa rovnakou cestou nevydali,“ komentuje Samuel Vlčan.

„Ide o prejav našej spoločenskej zodpovednosti smerom k nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva na Slovensku. Pre tých chceme týmto krokom zachovať dostupnosť potravín dennej potreby. Ako zástupca slovenských obchodníkov združených v Zväze obchodu SR oceňujem prístup Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Nepodľahlo škodlivým regulačným tendenciám,“ vysvetľuje Filip Kasana, viceprezident Zväzu obchodu SR.

„Konštruktívnou diskusiou sme z iniciatívy obchodu dospeli k riešeniu stabilizácie spotrebiteľských cien základných potravín na Slovensku formou dlhodobej garancie. Spoločným cieľom tejto iniciatívy je snaha obchodu o tlmenie inflácie. Chceme udržať spotrebiteľské ceny v prijateľných hladinách, no bez škodlivej regulácie trhu,“ dodáva.

Potravinári: je to podraz

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je spolu s Úniou potravinárov Slovenska pobúrená zo spôsobu, akým sa ministerstvo pôdohospodárstva a obchodníci dohodli na riešení vysokých cien potravín. „Hoci ide o zásadnú zmenu v rámci cenotvorby potravín, so slovenskými potravinármi dopredu o nej ani ministerstvo a ani obchodníci nerokovali. Potravinári a hydinári o tom nemali dopredu žiadne oficiálne informácie,“ uvádzajú.

Program Protiinflačná garancia hodnotia ako podraz voči slovenským výrobcom potravín: „Dohodnúť sa na zastropovaní cien bez korektnej a odbornej diskusie s potravinármi nemá s dobrými vzťahmi absolútne nič spoločné. Navyše, stanovenie stropu cien môže byť diskutabilné aj z hľadiska možného porušenia pravidiel hospodárskej súťaže. Slovenskí potravinári odmietajú byť účastníkmi obchádzania pravidiel hospodárskej súťaže. Sme prekvapení, že ministerstvo pôdohospodárstva má tendenciu spolupodieľať sa na určovaní cien v našom sektore.“ Nepáči sa im ani to, že program Protiinflačná garancia sa má týkať najmä slovenských potravín. O to viac nechápu, prečo s nimi nikto nerokoval. Odmietajú, že cenový tlak sa má prenášať na plecia potravinárov.