Väčšina maloobchodných reťazcov nebude už o dva roky predávať vajcia, ktoré zniesli sliepky chované v klietkach. Záväzky nevyužívať klietkové vajcia prijímajú aj rôzne potravinárske firmy, reštaurácie či pekárne. Návrh na zákaz klietkového chovu sliepok by sa mal prerokúvať na marcovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

K prechodu na bezklietkové systémy chovu sliepok sa ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a Únia hydinárov zaviazali už v memorande spred troch rokov. Ministerstvo v ňom prisľúbilo nájsť pre hydinárov peniaze na prerábku klietkových chovov na bezklietkové. Poslanec Tomáš Šudík a organizácia Humánny pokrok viedli posledné dva roky rokovania s ministerstvom pôdohospodárstva a financií s cieľom problém vyriešiť.

Podľa poslanca v súčasnosti dochádza k plytvaniu verejnými financiami, pretože náklady na prerábku chovov stále rastú. „Prechod na bezklietkové chovy je nevyhnutný. Čím dlhšie vyčkávame, o to viac nás to bude stáť. V roku 2020 by nás podľa hydinárov prerábka stála 50 miliónov eur. V roku 2022 to bolo už 62 miliónov. A tento rok je to už 75 miliónov. Koľko to bude stáť o rok, dva alebo tri a kto to potom zaplatí?” pýta sa.

Na problém doplácajú daňoví poplatníci

Poslanec v spolupráci s organizáciou Humánny pokrok vypracoval návrh zákona na zákaz klietkového chovu sliepok. Do parlamentu ho predložil v polovici februára. „Robíme to preto, že už nie je možné ďalej strkať hlavu do piesku a je čas konať. Na tento problém totiž nedoplácajú len sliepky v klietkovom chove, ale aj daňoví poplatníci. Tých naťahovanie času a snahy hydinárov oddialiť nevyhnutné stoja ťažko zarobené peniaze. Už ďalej nemôžeme vyčkávať,” upozorňuje poslanec.

Ochranárska organizácia Humánny pokrok zverejnila na konci februára investigatívne zábery z troch slovenských klietkových chovov sliepok, ktoré poukazujú na nevhodné podmienky v klietkach. „To, ako klietkové chovy na Slovensku skutočne vyzerajú, sme mali všetci možnosť vidieť na investigatívnych záberoch. Videli sme doráňané, ošklbané sliepky, špinavé klietky s rozkladajúcimi sa mŕtvolami. Klietkový chov je barbarstvom, ktoré musí skončiť,“ hovorí riaditeľ Humánneho pokroku Martin Smrek.

Humánny pokrok si v snahe zistiť, aké by boli náklady na prerábku klietkových chovov na bezklietkové, dal vypracovať ekonomickú analýzu tohto prechodu na Slovensku. Zisťoval tiež ceny vajec na slovenskom a európskom trhu.

Ceny sú vysoké kvôli prirážke

Analýzy ukázali tri zistenia. Prvým bolo, že krajiny, ktoré už prešli na bezklietkové chovy a podstielkové vajcia sú ich súčasným štandardom, predávali za ceny o 0,30 až 0,80 eura nižšie, než je cena klietkových vajec na Slovensku. Za cenu desiatich klietkových vajec na Slovensku je tak možné kúpiť v Rakúsku desať podstielkových vajec a v Nemecku desať vajec z voľného výbehu.

Druhým zistením bolo, že tento rozdiel nespôsobili zvýšené náklady na podstielkové vajcia. Zvýšenie bolo len na úrovni štyroch až trinástich percent. Napriek nemu dokázali vajcia v maloobchode v Rakúsku či Nemecku predávať lacnejšie.

Dôvodom pre vysoké ceny vajec na Slovensku sa ukázala byť maloobchodná prirážka. V Nemecku na jedno balenie znamenala približne 0,33 eura, ale na Slovensku takmer trojnásobok. Teda 0,90 eura na to najlacnejšie balenie klietkových vajec.

Tretím zistením bolo, že súčasné ceny aj tých najlacnejších klietkových vajec stále umožňujú preniesť do ceny zvýšenie nákladov pre výrobcov pri prechode na podstielkové vajcia a ponechať maloobchodu prirážky na jedno balenie vajec na úrovni Nemecka a stále by zostal priestor zraziť cenu jedného balenia najlacnejších vajec o desiatky centov. „Jednoducho ochrana sliepok pred krutosťou nemôže za vysoké ceny vajec a Slovensko si môže dovoliť dostať sliepky von z klietok a súčasne znížiť maloobchodné ceny vajec,” dodáva Martin Smrek.

Vajcia z klietkového chovu spotrebitelia a obchodníci nechcú

Podľa riaditeľa organizácie Humánny pokrok podiel klietkových vajec klesá aj na slovenskom trhu a postupne od nich odstupujú aj odberatelia a reťazce. „Rovnako je to aj na Slovensku, kde väčšina maloobchodných reťazcov v roku 2025 už nebude vôbec predávať klietkové vajcia. Záväzky nevyužívať klietkové vajcia tiež prijímajú rôzne potravinárske firmy, reštaurácie, pekárne. Klietkové vajcia tak v roku 2025 už nebude komu predávať,” hovorí Martin Smrek.

Ochranári tiež poukázali na stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín ku klietkovým chovom zvierat, ktoré zverejnil na konci februára. Najvýznamnejším zistením úradu je, že sliepky sa majú chovať v bezklietkových systémoch s krytými výbehmi, pričom každá sliepka potrebuje viac ako trojnásobok priestoru, aký sa jej dostáva v súčasnosti v klietkových chovoch na Slovensku. Hustota sliepok by nemala byť vyššia ako štyri sliepky na meter štvorcový, čo v praxi znamená minimálne 2 500 centimetrov štvorcových na sliepku. To je viac ako trojnásobok súčasného legálneho minima, kde na jednu sliepku pripadá 750 centimetrov štvorcových, čo je zhruba veľkosť hárku papiera A4.

Klietky sú proti prirodzenosti zvierat

Organizácia Sloboda zvierat dlhoročne poukazuje na to, že neexistuje možnosť, kedy by bola klietka vhodná pre akékoľvek zviera, vrátane nosníc v klietkových chovoch. „Akokoľvek nás roky poľnohospodári presviedčajú o opaku, realita hovorí jasne. Klietky neumožňujú napĺňať základné potreby zvierat, vytvárajú neprirodzenú izoláciu, nútia zvieratá žiť natlačené a frustrované v malom priestore, čo vedie k množstvu bolestivých poranení. Držať akékoľvek zviera v klietke, či už sa jedná o nosnicu alebo iný druh hospodárskeho zvieraťa, nekorešponduje ani s jedným z bodov veterinárneho zákona, ktorý pojednáva o ich pohode a zdraví,” hovorí Kristína Devínska, koordinátorka kampaní organizácie Sloboda zvierat.

Lenka Grešová z iniciatívy Zvierací ombudsman upozornila na zlyhanie nástrojov na ochranu zvierat na Slovensku: „Pyramída nástrojov na ochranu zvierat zlyháva už od jej základu, teda od povinností chovateľov. Ďalej veterinárna správa nedokáže zabezpečiť účinný a efektívny systém kontrol, ktorý by identifikoval nedostatky, čím nedokážeme zabezpečiť ochranu zvierat. Jediný spôsob, ako zabezpečiť naplnenie aspoň niekoľkých zo základných potrieb, a tak aspoň zlepšiť welfare nosníc, je úplný zákaz klietkového chovu.”

Klietkové chovy zakázalo viacero európskych krajín ako Nemecko, Švajčiarsko, Dánsko, Luxembursko a aj susedné krajiny Rakúsko a Česko. V Európe žije väčšina sliepok v bezklietkových chovoch a každá piata sliepka žije v chove s voľným výbehom. Tisícky firiem, vrátane maloobchodných reťazcov sa zaviazali skončiť s používaním klietkových vajec už od roku 2025, pričom na Slovensku takýto záväzok prijali už tri štvrtiny maloobchodného trhu s potravinami. V slovenských klietkových chovoch v súčasnosti žije 75 percent sliepok. Organizácia Humánny pokrok vedie kampaň Zákaz klietok s petíciou, v ktorej vyzbierala už viac ako 60 tisíc podpisov.