Februárová inflácia zrýchlila a po tretíkrát sa medziročne dostala na rekordných 15,4 %. Potraviny a nealko nápoje boli drahšie o takmer 28 %. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR, ktorý zverejnil februárový vývoj cien tovarov a služieb.
Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny ukrajujú z nákladov domácností približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o cca štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú spotrebitelia na ich vyššie ceny citlivejší.
„Medziročné tempo zdražovania vo februári mierne zrýchlilo v oblasti potravín a nealkoholických nápojov, a to na 27,8 %. V prípade cien bývania prišlo k miernejšiemu cenovému rastu, a to o 14,3 %. Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpisujú pod vysokú infláciu v krajine,“ komentuje súčasný ekonomický vývoj Eva Sadovská, analytička spoločnosti Wood & Company.
Ako Eva Sadovská uvádza vo svojej analýze, zákazníci v obchodoch platili výrazne viac v podstate za všetky kategórie potravín – za mlieko, syry a vajcia (37,1 %), oleje a tuky (32,5 %), mäso (29,5 %), chlieb a obilniny (28 %), cukrovinky a sladké potraviny (26,8 %), zeleninu (25,6 %), ryby a morské plody (19,7 %) a ovocie (13,5 %). Nealkoholické nápoje zdraželi o 19,2 %. To v praxi znamená, že kým vo februári 2022 urobili Slováci a Slovenky nákup potravín za sto eur, vo februári 2023 to bolo takmer 128 eur.
„Dôvodov, prečo sú potraviny aj naďalej výrazne drahšie, je niekoľko. Producenti uvádzajú ako jeden z hlavných dôvodov vyššie ceny energií, ktoré sú dôležitým výrobným vstupom. Počas vlaňajšieho roka sme boli svedkami ale i vysokej ceny ropy na svetových trhoch a následne rekordných cien pohonných látok. Nakoľko potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť, drahý benzín a nafta boli jedným z faktorov, ktorý prepisoval cenovky na potravinách smerom nahor,“ vysvetľuje odborníčka.
Rolu hrá aj počasie
V prípade cenotvorby potravín zohráva svoju rolu počasie. Má dopad na stav úrody – teda na rastlinnú výrobu a následne aj na živočíšnu výrobu, teda na chov zvierat, a to v podobe napríklad drahšieho krmiva. Nedostatok niektorých druhov napríklad zeleniny znamená ich vyššiu cenu. Obchodníci upozorňujú už dlhší čas aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení. Potravinári zase vyššie náklady pociťujú napríklad aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či kvôli drahším obalovým materiálom.
Najzastúpenejšia položka spotrebného koša bývanie vo februári 2023 zaznamenala medziročný nárast cien o 14,3 %. Výraznejší nárast si na svoje konto pripísala údržba a oprava obydlí (20,2 %), nasledovali dodávka vody a rôzne služby týkajúce sa obydlia (15,5 %), imputované nájomné za bývanie (14,6 %) a v neposlednom rade elektrina, plyn a ostatné palivá (14,4 %).
Medziročný rast cien v doprave počas posledných mesiacov spomaľoval. Toto sa ale vo februári už nezopakovalo a došlo k zrýchleniu tempa zdražovania na 8,3 %. Ceny pohonných látok síce medziročne rástli pomalšie, a to o 3,7 %, avšak v prípade dopravných služieb prišlo k prudšiemu nárastu cien, a to o 18 %. Dôvodom boli vyššie ceny ako pred rokom predovšetkým v leteckej a autobusovej doprave. V oblasti reštaurácie a hotely zdraželi ceny o 19,6 %, pričom v prípade stravovacích zariadení išlo o nárast cien na úrovni 20,2 % (pod vplyvom drahšieho stravovania v jedálňach), v prípade ubytovacích služieb o 11,3 %.
Zdražovanie výraznejšie pociťujú nízkopríjmové domácnosti a domácnosti seniorov, v prípade ktorých inflácia dosiahla až 16,3 %. Inflácia prepočítaná pre domácnosti zamestnancov dosiahla vo februári 15,3 %.
Odhad na tento rok
Eva Sadovská očakáva, že celý rok 2023 sa bude niesť v znamení pomerne vysokej úrovne inflácie: „Počas niekoľkých mesiacov bude inflácia dosahovať stále pomerne vysoké dvojciferné tempá rastu, postupne by sa mala prehupnúť cez hranicu desať percent a následne dosahovať jednociferné úrovne. Priemernú hodnotu inflácie za celý rok 2023 odhadujeme momentálne okolo desať percent. Na nízke úrovne inflácie, napríklad okolo dvoch percent, teda okolo inflačného cieľa eurozóny, môžeme ale zabudnúť.“
Vysoká úroveň inflácie nie je dobrou správou pre peňaženky. Nielenže oslabuje reálny rast platov, ale znehodnocuje aj úspory obyvateľov na účtoch v bankách. Inflácia valcovala vlani úroky na bankových vkladoch už šiesty rok po sebe. Ani v roku 2023 tomu nebude inak. Jednou z možností, ako sa z dlhodobého hľadiska dá popasovať s infláciou, je investovať. V roku 2023 by nominálny rast platov mohol byť porovnateľný, dokonca aj mierne vyšší ako rast cien tovarov a služieb. To znamená, že platy by mohli aspoň mierne reálne rásť, respektíve neklesať.
