Aké sú negatívne trendy, ktoré ovplyvnili retail? Ako prvé asi každého napadne pandémia Covid-19, ktorá mala v predchádzajúcom období výrazný vplyv na maloobchod, čo viedlo k viacerým negatívnym trendom. Medzi hlavné, ktoré v tomto kontexte dominovali v maloobchode, patria napríklad zatváranie obchodov či bankroty, znížená návštevnosť, prechod na on-line nakupovanie či narušenie dodávateľského reťazca v podobe nedostatku určitých výrobkov, ako aj oneskorenia v preprave a dodávkach.

Za zmienku stojí aj zvýšená konkurencia v podobe elektronického obchodu a znížená dôvera spotrebiteľov, ktorí znížili svoje výdavky v dôsledku hospodárskej neistoty. Toto všetko viedlo k nižším tržbám maloobchodníkov.

Aký vplyv má inflácia?

Inflácia taktiež negatívne ovplyvnila maloobchod tým, že došlo k zníženiu kúpnej sily spotrebiteľov, pretože sa zvýšili náklady na tovary a služby. To viedlo k zníženiu predaja a príjmov maloobchodníkov, najmä tých, ktorí predávajú nepotrebný alebo luxusný tovar. Inflácia taktiež zvýšila výrobné náklady maloobchodníkov vrátane nákladov na suroviny, prácu a dopravu. To malo za následok vyššie ceny pre spotrebiteľov a nižšie ziskové marže pre maloobchodníkov. Netreba zabúdať ani na zmeny v správaní spotrebiteľov, ktorí v reakcii na infláciu zmenili svoje nákupné správanie v podobe nákupu lacnejších výrobkov, respektíve znížením celkových výdavkov. Za zmienku stojí aj zvýšená konkurencia, keďže maloobchodníci súťažia o zákazníkov citlivých na cenu. To vedie k cenovým vojnám a nižším ziskovým maržiam maloobchodníkov.

Netreba zabúdať ani na zmeny úrokových sadzieb, ktoré majú vplyv na náklady maloobchodníkov pri financovaní prevádzky a investícií.

Hlavné príčiny rastu nákladov obchodu

Podľa aliancie moderného obchodu SAMO za hlavným nárastom nákladov obchodníkov stojí prudký rast cien energií, ktoré sa zvýšili v priemere o 32,3 %, čo spolu predstavuje vyššie výdavky o 26,5 milióna eur. K rastu nákladov obchodníkov však prispel aj enormný tlak dodávateľov na zvyšovanie odbytových cien prakticky všetkých tovarov. Tie rástli v priemere o 17,5 %. Obchodníci čelili aj rastu cien všetkých nimi používaných komodít ako napríklad obalov, ale aj dodávateľských služieb. Rástli im aj osobné náklady – vlani v priemere o 11,2 %. Dôvodmi boli rast minimálnej mzdy a v dôsledku toho nárast ceny práce. Mnohí obchodníci investovali aj do miezd svojich zamestnancov a rôznych benefitov v snahe pomôcť im stlmiť následky inflácie.

Modernizácia a zlepšovanie kvality služieb

Aj napriek negatívnym trendom a zložitým podmienkam, ktoré dominovali počas predchádzajúceho roka, niektoré obchodné siete realizovali investície do svojej modernizácie, udržateľnosti podnikania a zlepšovania zákazníckeho komfortu. Ide najmä o investície do digitalizácií predajní, prechodu na elektronické cenovky, digitalizácie vernostných programov či akciových ponúk. Modernizácia pokračovala aj v prípade samoobslužných pokladníc či systémov komunikácie so zákazníkmi, ale aj v prípade skvalitňovania online nakupovania. Mnohé investície v retaile boli vyvolané aj nevyhnutnosťou úspor pri spotrebe energií a materiálov.

V tomto kontexte obchodníci investovali množstvo zdrojov do úspornejších zariadení, výmeny osvetlenia za LED, výmeny plynových kotlov za tepelné čerpadlá či do inštalácie fotovoltaiky.

Čo očakávať ďalej?

V súčasnosti niektorí ekonómovia a analytici predpokladajú, že inflácia by mohla v najbližšom období zostať zvýšená a ceny ešte porastú, aj keď miernejším tempom, než tomu bolo v roku 2022. Vplývať na to budú predovšetkým externé politické a bezpečnostné faktory, od ktorých sa bude odvíjať vývoj v cenách energií, palív či komodít. Tak ako v minulosti nedajú sa vylúčiť ani dočasné cenové výkyvy niektorých komodít vyvolané nepredvídateľnými okolnosťami, ako napríklad rozsiahlejším výskytom afrického moru ošípaných či vtáčej chrípky alebo neúrodou niektorých plodín.

V dôsledku pokračujúcej ekonomickej neistoty domácností bude pokračovať dopyt po tovaroch s nižšou pridanou hodnotou a po tovaroch privátnych značiek na úkor prémiových výrobkov. Rovnako sa dá predpokladať, že bude narastať dopyt po akciových produktoch a tiež, že sa bude zvyšovať počet registrovaných zákazníkov do vernostných programov jednotlivých predajcov. Súčasne sa pravdepodobne udrží dopyt konkrétnych zákazníckych skupín po udržateľných produktoch, a to aj napriek ich vyššej cene. Riziká pre obchod, ale aj celý dodávateľský reťazec predstavujú štátne zásahy do legislatívy, ktoré môžu negatívne vplývať na podnikanie a spôsobiť tak ďalší rast spotrebiteľských cien (napríklad zmeny v Zákonníku práce, v dôsledku ktorých sa budú zvyšovať príplatky za prácu vo sviatok a v nedeľu).

Z vyššie uvedeného vyplýva, čo všetko môže mať významný vplyv na retail a čo očakávať. Maloobchodníci preto musia starostlivo zvážiť a riadiť svoje cenové stratégie a náklady, aby zostali konkurencieschopní v náročnom a neustále sa meniacom prostredí.

Jakub Berčík pracuje ako docent v Ústave marketingu, obchodu a sociálnych štúdií Fakulty ekonomiky a manažmentu (FEM) Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (SPU). Je riaditeľom Laboratória spotrebiteľských štúdií na FEM SPU v Nitre a gestorom Laboratória neuroekonomiky a spotrebiteľského rozhodovania v rámci výskumného centra Agrobiotech SPU.