Rok 2023 bude pre potravinárske obdobie skúškou odolnosti voči nastupujúcej ekonomickej recesii. Začiatok tretej dekády 21. storočia je poznačený udalosťami, ktoré otriasli spoločnosťou, jej hodnotami a v rámci hospodárstva vyústili do ekonomického boja o prežitie. Samotná Európska únia (EÚ) ako najväčší svetový výrobca a exportér potravín uznala, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť potravinovej bezpečnosti EÚ a jej zabezpečeniu voči svetovým výkyvom v dodávke surovín. Po ťažkom roku 2022, kedy sa aj slovenskí potravinári museli vysporiadať s enormným nárastom cien surovín, pohonných hmôt, obalových materiálov a energií, ich čaká ďalší náročný rok. To, ako sa ho podarí zvládnuť potravinárskym podnikom, závisí podľa Potravinárskej komory Slovenska najmä od systémových opatrení vlády na celkovú podporu a ochranu podnikateľského prostredia.
Systémová podpora potravinárskeho odvetvia
Rok 2022 sa niesol v znamení enormného rastu vstupných nákladov na výrobu potravín. Na druhej strane Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vyhlásilo výzvy na najvyšší ročný objem finančných prostriedkov v poslednej dekáde. Výzvu na investície do potravinárskych podnikov navýšilo na celkovú čiastku 240 miliónov eur. Potravinári sa dočkali mimoriadnej pomoci aj výziev na krytie zvýšených nákladov na energie v súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine. Pre rok 2023 bude kľúčové vyhodnotenie a sprocesovanie výzvy na investície do potravinárskych podnikov. A to tak, aby sa prihlásené projekty mohli realizovať aj s ohľadom na nárast nákladov oproti obdobiu predkladania žiadostí. Zároveň potravinári očakávajú predstavenie schém štátnej pomoci pre potravinársky priemysel ako systémovú podporu odvetvia z prostriedkov štátneho rozpočtu.
Odolnosť priemyslu voči nastupujúcej recesii
Rok 2023 bude pre potravinárske odvetvie skúškou odolnosti voči nastupujúcej recesii. Náklady výrobcov v roku 2023 bude ovplyvňovať schopnosť štátu flexibilne a účinne reagovať na vysoké ceny elektrickej energie. A taktiež zabezpečenie fyzickej aj cenovej dostupnosti energií na celý rok. Dostupnosť surovín bude naďalej ovplyvňovať vojenský konflikt na Ukrajine a prijímané opatrenia najväčších dodávateľov surovín. Zvyšujúce sa náklady a inflácia spôsobená najmä rastom cien potravín spôsobuje znižovanie kúpyschopnosti obyvateľstva. To sa odráža aj na znižovaní spotreby. Kríza spôsobuje aj zmenu spotrebiteľského správania. Pričom hlavným kritériom kúpy výrobku sa stáva cena a spotrebitelia čoraz menej vyhľadávajú prémiové výrobky.
Legislatíva a legislatívne prostredie
Predvídateľné právne prostredie a transparentná tvorba zákonov sú nevyhnutné na riadne fungovanie celej spoločnosti. Nielen podnikateľského prostredia. V minulom roku bol však práve legislatívny proces prijímania predpisov majúcich podstatný vplyv na podnikateľské prostredie ostro kritizovaný zástupcami zamestnávateľských zväzov, vrátane Potravinárskej komory Slovenska (PKS). PKS očakáva, že dôležité zákony budú prijímané na základe dôkladného zváženia dopadov a diskusie so zástupcami odvetvia v riadnom legislatívnom procese. Zároveň považuje za neprijateľné obchádzanie zákona o tvorbe právnych predpisov tým, aby sa poslaneckými pozmeňujúcimi návrhmi menili zákony, ktoré s danou problematikou nesúvisia.
V roku 2023 rovnako očakáva diskusiu k sektorovým podzákonným právnym predpisom tak, aby sa odstránila zbytočná administratívna záťaž a podmienky, ktoré dávajú slovenských potravinárov do konkurenčnej nevýhody oproti zahraničným výrobcom.
Zelené ciele EÚ a udržateľná produkcia potravín
Narušenie svetových dodávok základných poľnohospodárskych surovín pre potravinársku výrobu otriaslo nielen cenami, ale aj odolnosťou európskeho potravinového systému. V rámci zásadných dokumentov Európskej únie sa dostáva do popredia dôraz na udržanie potravinovej bezpečnosti. To predstavuje nielen dostatočnú fyzickú, ale najmä finančnú dostupnosť potravín. Doposiaľ sa však EÚ v tejto problematike zamerala len na proces monitorovania situácie v jednotlivých členských štátoch. Pre stabilitu dodávky potravín je však dôležité zamerať spoločnú poľnohospodársku politiku nielen na zelené ciele, ale tieto prehodnotiť vzhľadom na reálnu situáciu a vývoj v jednotlivých členských krajinách. Na lokálnej úrovni by sa mala podpora podnikateľského prostredia zamerať na znižovanie energetickej náročnosti podnikov a budovanie obnoviteľných zdrojov energie.
