Hoci sa na svete vyprodukuje toľko potravín, že by dokázali zasýtiť všetkých, každý deviaty človek trpí podvýživou alebo hladom, pretože k nim nemá prístup. Čo sa deje s nadprodukciou? Končí v koši. Nejde pritom iba o etický, ale aj environmentálny problém. Ak sa nespotrebované potraviny ocitnú na skládkach, výraznou mierou prispievajú k produkcii skleníkových plynov. Po tom, čo štát nariadil obciam zbierať kuchynský bioodpad od obyvateľov, zmenu pripravil aj pre veľkoobchod a maloobchod. Od nového roka majú zakázané likvidovať nepredané potraviny skládkovaním.
Človek kráča po lesnej ceste a hryzie jablko. Keď ho doje, odhodí ho medzi stromy a pomyslí si, že to neprekáža, pretože ohryzok sa predsa rozloží. To je síce pravda, ale problém nastáva, keď si to isté pomyslí pri hádzaní potravinových zvyškov do komunálneho odpadu. Biologicky rozložiteľný odpad sa totiž na skládkach správa úplne inak. Tam sa zmieša so všetkými ďalšími materiálmi od plastov cez sklo, textil až po kovy. Keďže ho iný odpad zavalí, nedostane sa k nemu kyslík, ktorý je na rozklad dôležitý. Z nevinného potravinového odpadu sa tak stáva najväčší producent metánu na skládkach. Metán je silný skleníkový plyn, ktorý má väčší vplyv na globálne otepľovanie ako oxid uhličitý.
Na Slovensku sa v roku 2020 vytvorilo 456-tisíc ton potravinového odpadu. Ako uvádza analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská, v prepočte na jedného obyvateľa tak ide o 83 kilogramov takéhoto odpadu. Najväčším producentom sú domácnosti, ktoré majú na svedomí 78 % bioodpadu, t. j. 65 kilogramov na obyvateľa. Zvyšných 22 % tvoril potravinový odpad vytvorený v prvovýrobe (16 %), v potravinárskom priemysle (1 %), v maloobchode alebo pri distribúcii (4 %) a v stravovacích zariadeniach (1 %). Vyplynulo to z dát prvého celoeurópskeho monitorovania potravinového odpadu, ktoré v závere uplynulého roka zverejnil Eurostat. V analyzovanom roku 2020 sa v EÚ vyhodilo približne 127 kilogramov potravín na obyvateľa. Z tohto objemu európske domácnosti vyprodukovali 55 %, zvyšných 45 % tvoril odpad z prvovýroby, výroby potravín, z maloobchodu a distribúcie či zo stravovacích zariadení.
Odpad dostane ďalšie využitie
Od polovice roka 2021 sú samosprávy povinné pre svojich obyvateľov zabezpečiť zber kuchynského bioodpadu. Povinnosti pri nakladaní s potravinovým odpadom sa po novom zmenili aj pre obchodníkov. Od prvého januára sa totiž zakazuje zneškodňovať biologicky rozložiteľný odpad z veľkoobchodu, maloobchodu a distribúcie skládkovaním. Ministerstvo životného prostredia hovorí, že jeho filozofia je zameraná na využívanie nezužitkovaných potravín najskôr pre ľudskú spotrebu. Ak to nie je možné, je potrebné využívať ich ako krmivo pre zvieratá. Ak však ani toto nie je možné, triedeným zberom sa po spracovaní dajú využiť ako pôdne hnojivo alebo zhodnotiť v bioplynových staniciach. „Ich uložením na skládku sa zbytočne pripravujeme o potraviny, krmivo pre zvieratá alebo zdroj živín pre pôdu. Ministerstvo životného prostredia očakáva, že cestou zlepšovania využitia nespotrebovaných potravín sa budú uberať aj obchodné reťazce a v odpade bude končiť čo najmenej potravín,“ píše tlačový odbor envirorezortu.
Ako pokračuje, množstvo skládkovaného biologicky rozložiteľného odpadu z veľkoobchodu a maloobchodu sa od roku 2019 znížilo približne o 31 %. Aj napriek tomu, že množstvo tohto odpadu za posledné roky kleslo, zákaz jeho zneškodňovania skládkovaním považuje za dôležitý signál na to, aby sa zmenilo nakladanie s ním. „Skládkovaniu chce ministerstvo životného prostredia zamedziť najmä kvôli znižovaniu tvorby skládkových plynov a využitiu potenciálnych zdrojov živín z tohto odpadu či v bioplynových staniciach, alebo v kompostárňach,“ dodáva rezort k novele zákona.
V záujme obchodníkov je potraviny predávať, nie vyhadzovať. Keďže s potravinovým odpadom sú spojené ďalšie náklady, siete majú zaužívané viaceré postupy, ako mu predchádzať. Ide o riadenie skladových zásob, cielené nasadzovanie akciových cien pri veľkých zásobách, optimalizácie ponuky pri čerstvom tovare alebo krájaných či vážených produktoch v obslužných úsekoch, dopredaj so zníženou cenou potravín pred blížiacim sa dátumom minimálnej trvanlivosti a podobne. Napriek tomu sa snáď žiadna predajňa nejakému potravinovému odpadu nevyhne. Aj tu existuje viacero možností, ako s ním nakladať. Potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti mnohé siete darujú na charitatívne účely. Od polovice minulého roka zákon umožnil aj ich dopredaj pri splnení špecifických podmienok. Tiež sa môžu používať ako krmivo, súčasť kompostu či na výrobu bioplynu. Potraviny po dátume spotreby sa nesmú poskytovať na ľudskú spotrebu, pretože sú považované za nebezpečné. Dajú sa však využiť na kŕmne účely, výrobu bioplynu a kompostu alebo spracovať v kafilérii.
Do konca minulého roka platilo, že bývalé potraviny rastlinného pôvodu po dátume minimálnej trvanlivosti a dátume spotreby a malé množstvá potravín živočíšneho pôvodu, na ktoré sa vzťahuje legislatívna výnimka, sa mohli ukladať na skládkach. Od januára to už nie je možné. Namiesto skládky sa takýto odpad dá likvidovať prostredníctvom separovaného zberu biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý sa dodáva na výrobu kompostu alebo bioplynu, respektíve špecifický odpad na kŕmne účely alebo výrobu krmív pre zvieratá.
„Zvlášť je potrebné pamätať na to, že potravinársky odpad živočíšneho pôvodu je v zmysle zákona o veterinárnej starostlivosti potrebné likvidovať len v zariadeniach, ktoré sú na to schválené a ich zoznam je zverejnený na stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR,“ uvádza Tamara Kohlmayerová, konateľka spoločnosti PPP Profit, ktorá pôsobí v konzultačnej a poradenskej oblasti potravinového práva. Ako pokračuje, je otázne, či sú v rámci celého Slovenska dostupné zákonné možnosti likvidácie biologicky rozložiteľného potravinárskeho odpadu, teda či je sieť schválených zariadení kapacitne dostatočná a regionálne dostupná pre všetkých potenciálnych producentov odpadov. „Tu sa potom ponúka možnosť využiť služby spoločností s celoslovenskou pôsobnosťou. Pre zvoz a likvidáciu biologicky rozložiteľného odpadu rastlinného pôvodu odporúčam využiť sieť využívanú obcou či mestom na likvidáciu potravinárskeho odpadu z domácností,“ hovorí Tamara Kohlmayerová.
Nový zákaz sa vzťahuje na skládkovanie biologicky rozložiteľného odpadu z veľkoobchodov a maloobchodov, to znamená, že na skládku odpadov nemôže byť uložený takýto druh odpadu. Ministerstvo životného prostredia pripomína, že kontrolné orgány môžu fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe za porušenie ustanovenia udeliť pokutu až do výšky 350-tisíc eur.
Ako vysvetľuje 1. viceprezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak, obchodníci dlhodobo realizujú všetky opatrenia, aby minimalizovali nepredajné zostatky. Je to napríklad dôsledné preberanie tovarov od dodávateľa, kde je možnosť vrátiť nekvalitný tovar, alebo dopredaj za zníženú, respektíve symbolickú cenu. „Každý obchodník má záujem dopredať tovar pred ukončením záruky tak, aby sa minimalizovalo množstvo tovaru na zneškodnenie. Za zneškodnenie tovaru je potrebné platiť napríklad v kafilérii alebo vývozom na skládky. Čo sa týka biologického odpadu, postup bol a je podobný, tak, aby sa tovar predal do nuly,“ uvádza.
Ide aj o obaly
Zákon o odpadoch určuje viacero zákazov a povinností, ktorými sa všetky fyzické alebo právnické osoby vrátane obchodníkov musia riadiť. „Podľa Slovenskej inšpekcie životného prostredia možno pri téme porušovaní zákona o odpadoch zo strany obchodníkov osobitne spomenúť systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, v rámci ktorého nie sú mnohí obchodníci registrovaní. Do systému tak neprispievajú žiadnymi financiami a navyše tým ukracujú aj ostatných obchodníkov,“ píše envirorezort.
Rozšírená zodpovednosť výrobcov znamená povinnosť pre výrobcov a dovozcov postarať sa o svoje výrobky a obaly, v ktorých sú zabalené, aj po tom, ako sa z nich stanú odpady. Na Slovensku sa za rok 2021 uviedlo takmer 536-tisíc ton obalov a neobalových výrobkov bez obalov, ktoré sa zálohujú a za rok 2022 to bolo 537-tisíc ton. „Tento vývoj množstiev obalov a neobalových výrobkov na trh považujeme medziročne za ustálený. Najpresnejšie dáta bez zálohovaných obalov budú k dispozícii až za tento rok. Je otázne, aký bude mať na celkový objem obalov uvedených na trh v roku 2023 vplyv ekonomická kríza, inflácia a životná úroveň slovenských domácností vzhľadom na rastúce ceny energií,“ približuje riaditeľka oddelenia komunikácie OZV Envi-Pak Katarína Kretter.
Nejde len o samotné množstvo obalov, ale aj o to, z čoho sú vyrobené. Na trhu postupne pribúdajú iniciatívy na využívanie ľahšie recyklovateľných obalov. „Asi najviac v tomto smere prispievajú niektoré obchodné reťazce, ktoré od výrobcov privátnych značiek priamo požadujú, ako má obal vyzerať a z akého materiálu má byť vyrobený. Trend smeruje k jednodruhovým obalom, ktoré sa ľahšie triedia, recyklujú a sú pre ne, samozrejme, vytvorené recyklačné kapacity,“ hovorí riaditeľ OZV Natur-Pack Michal Sebíň.
Podľa prieskumu Envi-Pak z apríla 2022 si to, či je výrobok zabalený v ekologickom/recyklovateľnom obale, všímajú zhruba tri pätiny slovenských spotrebiteľov (56 %). Stále je však rozhodujúcim faktorom aj cena – lacnejší výrobok, hoci sa jeho obal nedá recyklovať, uprednostnia pri kúpe pred drahším výrobkom v recyklovateľnom obale opäť tri pätiny (57 %) obyvateľov Slovenska. Až dve tretiny (68 %) opýtaných v prieskume uviedli, že preferujú bezobalové výrobky, v prípade, keď majú možnosť si vybrať.
Baliť svoje výrobky do ľahko recyklovateľných obalov nie je iba otázka ekológie, ale aj financií. Aj Slovensko sa pripravuje na ekomoduláciu, ktorá má výšku recyklačných poplatkov rozdeliť podľa toho, aký materiál výrobca použije. Jednoducho povedané, za obaly z ťažko recyklovateľných materiálov sa bude platiť viac ako za tie z ľahko recyklovateľných. Momentálne sa pripravuje novela vyhlášky k zákonu o odpadoch, ktorá zavádza nový evidenčný list pre výrobcov obalov a neobalových výrobkov. „Tento evidenčný list bude prvým krokom na zavedenie ekomodulácie na Slovensku. Kým doteraz výrobcovia evidovali obaly a neobalové výrobky iba podľa materiálu ako plasty, papier alebo kovy, po novom budú musieť rozlišovať materiály detailnejšie napríklad podľa chemického zloženia,“ vysvetľuje Michal Sebíň. Ako pokračuje, v prípade plastov to znamená, že výrobca bude musieť rozlišovať, či je obal vyrobený z PET materiálu, z PP, PE, PS atď. Takisto bude potrebné sledovať pomer jednotlivých materiálov v kompozitných obaloch alebo obsah recyklátu v obaloch. Kedy sa ekomodulácia zavedie do praxe, zatiaľ nie je známe.
Na výšku recyklačných poplatkov má na Slovensku vplyv aj systém zálohovania. Ten už v prvom roku fungovania prakticky „vytiahol“ PET fľaše a plechovky zo žltých kontajnerov. Keďže ide o najcennejší materiál, systém triedeného zberu sa predražil. Z analýz Natur-Packu, ktoré vykonávajú v teréne, vychádza nasledovné: Pred zavedením zálohovania tvorili PET obaly v priemere 30,44 % objemu kontajnerov na plasty a nápojové obaly z kovov 9,31 % objemu nádob na ich zber. Po zavedení zálohovania klesol podiel zálohovaných PET obalov na 3,93 % a zálohovaných kovových obalov na 1,24 %. „Samozrejme, vplyv na triedený zber, najmä na jeho ekonomiku, je zásadný a postupne sa premietne aj do výšky recyklačných poplatkov. Zároveň veríme, že zálohový systém naplní svoj cieľ a bude sa recyklovať 90 percent nápojových obalov,“ konštatuje Michal Sebíň.
Katarína Kretter dopĺňa, že pokiaľ ide o vplyv zálohovania na voľne pohodený odpad, tak na zemi určite končí menej obalov, ktoré sú dnes zálohované. „Tie však nepatria medzi odpad, ktorý končí voľne pohodený najčastejšie. Podľa našich pravidelných analýz tam patria iné plasty, napríklad obaly zo sladkostí či cigaretové ohorky. Aj preto sme minulý rok spoločne s výrobcami Henkel, Nestlé a Unilever spustili informačnú kampaň pre širokú verejnosť s názvom ‚Zálohujme, ale nezabúdajme triediť‘,“ uzatvára.
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk