Štatistický úrad SR dnes zverejnil decembrový vývoj cien tovarov a služieb. Na medziročnej báze prišlo k nárastu týchto cien o 15,4 %. Inflácia tak zotrvala na rekordne vysokej úrovni vykázanej v novembri 2022.
Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny ukrajujú z nákladov domácností približne pätinu. V prípade bývania ide dokonca o cca štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú spotrebitelia na ich vyššie ceny citlivejší. Medziročné tempo zdražovania v decembri mierne zrýchlilo v oblasti potravín a nealkoholických nápojov, a to na 28,1 %. Aj v prípade cien bývania prišlo k rýchlejšiemu cenovému rastu, a to o 16,8 %. Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpisujú pod vysokú infláciu v krajine.
Oproti decembru 2021 zaznamenali výrazný nárast cien už spomínané potraviny a nealkoholické nápoje, a to o 28,1 %. Zákazníci v obchodoch platili viac v podstate za všetky kategórie potravín – za oleje a tuky (44,5 %), mlieko, syry a vajcia (37,7 %), mäso (30,1 %), chlieb a obilniny (26,2 %), cukrovinky a sladké potraviny (24,4 %), zeleninu (24,3 %), ryby a morské plody (17,3 %) a ovocie (16,4 %). Nealkoholické nápoje zdraželi o 18,4 %. To v praxi znamená, že kým v decembri 2021 urobili Slováci nákup potravín za 100 eur, v decembri 2022 to už bolo vyše 128 eur. Alebo, ak predvlani urobili pred Vianocami veľký nákup potravín za 200 eur, tak vlani ich vyšiel na vyše 256 eur. Za predpokladu, že obsah nákupných vozíkov či košíkov bol ten istý.
Inflácia a jej príčiny
Dôvodov, prečo potraviny vlani výrazne draželi, bolo viacero. Producenti uvádzajú ako jeden z hlavných dôvodov vyššie ceny energií, ktoré sú dôležitým výrobným vstupom. Počas vlaňajšieho roka boli ľudia svedkami ale i vysokej ceny ropy na svetových trhoch. A následne rekordných cien pohonných látok. Nakoľko potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť, drahý benzín a nafta boli jedným z faktorov, ktorý prepisoval cenovky na potravinách smerom nahor.
Aj keď to už znie ako klišé, ale faktom zostáva, že v prípade cenotvorby potravín zohráva svoju rolu počasie. Má dopad na stav úrody – teda na rastlinnú výrobu a následne aj na živočíšnu výrobu, teda na chov zvierat. A to v podobe napríklad drahšieho krmiva. Stav úrody sa tak premieta do vývoja cien agrokomodít na burzách. Skôr či neskôr aj na cenovkách v obchodoch. Obchodníci upozorňujú už dlhší čas na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení. Potravinári zase vyššie náklady pociťujú napríklad aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či kvôli drahším obalovým materiálom.
Najzastúpenejšia položka spotrebného koša, bývanie, v decembri 2022 zaznamenala medziročný nárast cien o 16,8 %. Dôvodom je medziročný nárast cien energií a pevných palív. Medziročne o 19,6 %. Drahšie boli naďalej aj stavebné materiály, čo sa odrazilo na medziročne vyššom imputovanom nájomnom o 17,8 %. Priplácali sme si ale aj za služby súvisiace s bývaním (údržba a opravy obydlia o 20,7 %).
Medziročný rast cien v doprave počas posledných mesiacov spomaľoval. Rovnako tomu bolo aj v decembri 2022, kedy bol evidovaný na úrovni 7,9 %. Ceny pohonných látok boli medziročne vyššie o 7,1 %. Nižší medziročný nárast cien v doprave (najmä v prípade pohonných látok) bol faktorom, ktorý dopomohol k zastabilizovaniu celkovej inflácie na novembrovej úrovni 15,4 %. V oblasti reštaurácie a hotely zdraželi ceny o 14,1 %, pričom v prípade stravovacích zariadení išlo o nárast na úrovni 14,4 %, v prípade ubytovacích služieb o 9,9 %.
Ako inflácia trhala rekordy
V januári 2023 dosiahla inflácia minuloročné minimum 8,4 %, mnohí ju paradoxne považovali za minuloročný strop. Vo februári ale vypukol vojnový konflikt na Ukrajine. S ním išla ruka v ruke energetická kríza, a ceny tovarov a služieb začali z mesiaca na mesiac prudko rásť. V podstate každý mesiac ľudia boli svedkami nového rekordu od začiatku milénia. Priemerná inflácia za celý rok 2022 tak dosiahla rekordne vysokú úroveň 12,8 %. Potraviny a nealko nápoje boli v priemere drahšie o 18,6 %, bývanie o 15,5 %. Za dopravu si počas roka 2022 priplácali v priemere o 15,7 % navyše ako v roku 2021. Návšteva stravovacieho či ubytovacieho zariadenia vyšla spotrebiteľov drahšie o 16,1 %. Oblasti inflácie s poklesom cien by mnohí hľadali márne, „potešilo“ (v úvodzovkách povedané), ak ceny rástli „iba“ jednociferným tempom.
Pravdepodobne aj v roku 2023 bude rast cien tovarov a služieb výrazný. Pri odhadoch dosiaľ visel najväčší otáznik v prípade cien energií pre domácnosti, ktoré sú regulované. Dnes už v tom je jasnejšie. A hoci pôjde o cenový nárast, nemal by byť až taký markantný, akým by bol bez zásahu štátu. Výrobcovia, obchodníci či poskytovatelia služieb ale vyššie ceny energií pociťujú, a aj pocítia, rôznym spôsobom a v prípade ich nárastu môžu vyššie náklady na energie prenášať aj do vyšších cien tovarov a služieb, ktoré vyrábajú alebo ponúkajú. Aj v tomto roku tak budú Slováci svedkami pomerne vysokej úrovne inflácie. Počas niektorých mesiacov roku 2023 sa inflácia bude naďalej pohybovať na dvojciferných úrovniach. Na nízke úrovne inflácie, napríklad okolo 2 %, teda inflačného cieľa eurozóny, môžeme ale zabudnúť.
Dopad inflácie na úspory
Rýchle zdražovanie nie je dobrou správou pre peňaženky. Vysoká inflácia nielenže oslabuje reálny rast platov, ale znehodnocuje aj úspory obyvateľov na účtoch v bankách. Inflácia valcovala vlani úroky na bankových vkladoch už šiesty rok po sebe. Ani v roku 2023 tomu nebude inak. Jednou z možností, ako sa z dlhodobého hľadiska dá popasovať s infláciou, je investovať.
Ako aktuálna ekonomická situácia ovplyvňuje nákupy Slovákov
Spotrebitelia boli vlani svedkami vysokej inflácie, ktorá z mesiaca na mesiac lámala rekordy. Pomerne veľkú časť roka Slováci nakupovali v obchodoch viac ako v minulom roku, a to aj napriek extrémne vysokým cenám. Dôvodom je fakt, že kamenné prevádzky boli otvorené. Zároveň na nákupy míňali tzv. „vynútené úspory“ – teda finančné prostriedky, ktoré si počas lockdownov z predchádzajúcich 2 rokov ušetrili (efekt odloženej spotreby).
Na druhej strane pre mnohé domácnosti už bolo zdražovanie doslova devastačné. V ich prípade už pri nákupoch dochádzalo k šetreniu, uprednostňovaniu nevyhnutných tovarov pred luxusnejšími či lacnejších pred drahšími. Išlo hlavne o nízkopríjmové domácnosti, domácnosti nezamestnaných, jedného rodiča s deťmi či domácnosti s telesne znevýhodnenými členmi. Aktuálne prebiehajúce novoročné výpredaje pre mnohých Slovákov môžu byť lákavými. Aj v prípade zliav, akcií a výpredajov by ale mali byť obozretní. Nakupovať iba to, čo naozaj potrebujú a kvalitu uprednostňovať pred kvantitou. Kúpiť prehnane veľa predmetov, hoci zlacnených, môže peňaženku zaťažiť viac ako kúpa jedného kvalitného predmetu.
Eva Sadovská, analytička WOOD & Company