Správca a obchodníci sa na nový systém zálohovania jednorazových PET fliaš a plechoviek museli pripraviť v expresne rýchlom čase. Aj to je dôvod, prečo sa mu nevyhli „detské choroby“. Predajcovia sa najčastejšie sťažovali na to, že sa im v skladoch kopili vrecia s vyzbieranými obalmi, pretože ich zvoz nestíhal. Objavil sa aj nesúlad medzi počtom vrátených fliaš, ktoré odišli z predajní, a tými, ktoré dorazili k Správcovi. Na všetkých problémoch sa však pracuje a účastníci panelovej diskusie 20. kongresu Samoška sa zhodli na tom, že je to dobrá myšlienka, ktorá pomôže vyčistiť krajinu od pohodených plastových fliaš a plechoviek. Do diskusie boli pozvaní aj zástupcovia Správcu zálohového systému a ministerstva životného prostredia, ale z účasti sa ospravedlnili.
Zákon o zálohovaní prijal parlament pred tromi rokmi. Hoci to spočiatku vyzeralo, že pandémia covidu-19 oddiali začiatok tejto zásadnej zmeny, nestalo sa tak a Slovensko zálohuje od začiatku tohto roka. Zaradilo sa na mapu Európy ako 11. krajina, kde spotrebitelia pri nákupe nápojov v PET fľašiach a plechovkách platia záloh, ktorý im pri ich vrátení spätne vyplatí obchodník. Povinnosť predávať nápoje v jednorazových PET fľašiach a plechovkách spolu so zálohom 15 centov má každý obchodník na Slovensku. Povinnosť vykupovať tieto obaly späť a vracať spotrebiteľom záloh sa týka obchodníkov, ktorí majú predajnú plochu väčšiu ako 300 metrov štvorcových. Zriadiť výkupné miesta jednorazových obalov pre svojich zákazníkov však môžu aj menšie predajne dobrovoľne. Samotnú infraštruktúru zálohovania budoval Správca zálohového systému, ktorý začal fungovať až vo februári minulého roka, a tak tento zložitý systém odštartoval po iba 10-mesačných prípravách.
Pomalý začiatok, rýchly nástup
Viacerí obchodníci spustili ešte vlani pilotné projekty, keď do vybraných predajní nainštalovali prvé zálohomaty a motivovali zákazníkov, aby vrátili PET fľaše a plechovky takzvane „na nečisto“. Sami si tak mohli vyladiť viaceré nové procesy, ktoré sú s výkupom týchto jednorazových obalov v predajniach spojené. V januári sa zálohovanie spustilo, ale žiaden armagedon nenastal. Keďže prvý polrok bolo v platnosti prechodné obdobie, mohli sa predávať zálohované i nezálohované obaly a v prvom mesiaci roka v podstate ešte nebolo čo vracať. Potom sa však mechanizmus zálohovania rozbehol na plné obrátky.
„Na začiatku bolo najväčším problémom to, že nebol zabezpečený zvoz vyzbieraných obalov. Po víkendoch sme mali v obchodoch aj 28 vriec, ktoré sme nemali kam dávať. Museli sme dodatočne investovať do klietok, kde ich skladujeme. Dnes zvozy fungujú lepšie, v jednom čase máme v predajni maximálne päť vriec,“ vysvetľuje Beáta Rozumová, riaditeľka maloobchodu spoločnosti Labaš, ktorý nainštaloval zálohomaty do všetkých 33 supermarketov Fresh Plus.
Výrobcovia zálohomatov zažili veľký nápor už pred januárom, keď museli stihnúť nainštalovať stroje do predajní, aby sa mohlo od januára začať vykupovať. „Keďže používame elektrotechnické súčiastky, svetový problém s nedostatkom čipov sa nevyhol ani nám. Stroje boli pripravené, ale chýbali nám niektoré komponenty, ktoré prichádzali s oneskorením. Do konca roka 2021 sme však nainštalovali zálohomaty do prevádzok, ktoré vykupujú obaly povinne. Od januára už nebolo až tak veľa inštalácií, ale stále prebiehajú. Napríklad v septembri sme inštalovali ďalších 40 zálohomatov a vidíme, že záujem obchodníkov stále trvá,“ vysvetľuje commercial director Tomra Collection Slovakia Juraj Otta.
Zvykanie si na nový systém
Vytvoriť si vlastný systém na skladovanie prázdnych fliaš a plechoviek museli aj samotní zákazníci. Obchodníci hovoria, že majú spotrebiteľov, ktorí prídu vrátiť obaly v nákupnej taške, ale sú aj takí, ktorí prídu so štyrmi plnými vrecami. Aby sa predišlo dlhému čakaniu zákazníkov, ktorí sa rozhodli obaly vrátiť, stroj by sa nemal zasekávať. Niekedy však k tomu prispejú aj samotní nakupujúci. „Ak sú problémy, tak sú väčšinou spôsobené zákazníkmi, ktorí dávajú do stroja celú ruku alebo doň hádžu fľaše ako do smetného koša,“ približuje riaditeľka odboru marketingu Coop Jednoty Slovensko Margaréta Nosáľová. V sieti supermarketov Fresh Plus sa napríklad stalo, že zákazník sa domáhal vrátenia zálohu za fľašu, na ktorú si fixkou napísal písmeno Z.
Juraj Otta hovorí, že zálohomaty sa niekedy zasekávajú. Avšak tým, že každé jedno zariadenie je pripojené, v Tomre vidia každý úkon, ktorý sa na ňom vykoná. Napríklad aj to, ak niekto otvorí dvere na 23 sekúnd alebo keď zálohomat desať minút neodoberá fľaše, pretože je plný kôš. Nórska materská spoločnosť však aj u slovenskej dcéry sleduje, koľko percent z času otváracej doby bol stroj k dispozícii zákazníkom. Tento parameter by mal dosahovať minimálne 95 %. „Na Slovensku máme v prevádzke okolo 1 400 zálohomatov a dosahujeme 92,7 percenta. Presne vieme, čo je za každou stratenou desatinou percenta,“ uvádza a pokračuje, že najčastejšou príčinou je nedostatočné čistenie zariadenia v predajni. Problémom je aj vyprázdňovanie košov a príčinou môže byť aj technický problém.
„Za slabinu považujeme odovzdávanie si informácií v jednotlivých maloobchodných prevádzkach. Vždy robíme zaškolenie personálu predajne a poskytujeme manuály. Máme horúcu linku sedem dní v týždni. Veľakrát sa však opakujú tie isté problémy,“ konštatuje. Zálohomatom prejdú desaťtisíce fliaš denne. Tie obsahujú zvyšky tekutiny, cukor a množstvo iných látok, ktoré môžu stroj zalepiť a niekedy je na odstránenie nečistôt potrebné použiť špeciálnu chémiu a parný čistič. Z toho dôvodu je dôležité venovať sa čisteniu zálohomatu pravidelne. „Denne vám to zaberie desať minút, po piatich dňoch na to budete potrebovať trištvrte hodinu. Pre technológiu je proces čistenia absolútne kľúčový. Je tam množstvo snímačov, ktoré rozlišujú tvar obalu či EAN kódy, a keď sú zašpinené, stroj hlási chybu,“ tvrdí Juraj Otta.
Ďalšie investície do zálohomatov
Napriek tomu, že do zálohovania Slovensko takpovediac skočilo, zákazníci majú o vracanie PET fliaš a plechoviek záujem. V sieti Fresh Plus už dnes vedia, že sú ich stroje na množstvo prinesených jednorazových obalov malé. „Zamestnanci musia každých desať-pätnásť minút behať a vyprázdňovať koše. Keby sme ich mali trikrát väčšie, boli by sme radi,“ priznáva Beáta Rozumová. Podľa Juraja Ottu je ideálny stav vtedy, keď musí personál vymieňať koše dva- až trikrát denne. „Ani my ako Tomra sme neočakávali, že sa budú vracať také objemy. Teraz sa to však otestuje a dajú sa voliť dodatočné riešenia. Máme klienta, ktorý má už dokonca tri zálohomaty v jednej prevádzke. Ľudia prinášajú obaly vo veľkom aj vďaka tomu, že bola dobre nastavená výška zálohu,“ myslí si.
Potvrdzujú to aj čísla. Správca zálohového systému zverejňuje, koľko zálohovaných obalov bolo uvedených na trh a koľko sa vykúpilo. Dáta k 3. októbru uvádzajú, že sa na trh uviedlo 806 miliónov PET fliaš a plechoviek a vyzbieralo sa 595 miliónov, čo je zhruba 73 percent. „Toto nikto nečakal. Tomra má 50 rokov a bohaté skúsenosti z iných krajín. Výber obalov na takejto úrovni sa dosahuje spravidla v druhom roku po zavedení zálohového systému. V treťom roku by malo byť už 90 percent. Vzhľadom na to, že sme tu mali pol roka prechodné obdobie, môžeme projekt pri pohľade na tieto čísla hodnotiť úspešne,“ tvrdí Juraj Otta. Slovensko sa zaviazalo zvýšiť aktuálne množstvo zberu nápojových obalov zo 60 % na 90 % v roku 2025. O tom, že sa tak stane, Juraj Otta nepochybuje. Pomôže tomu aj ďalšie rozširovanie odberných miest.
Coop Jednota Slovensko má viac ako 300 povinných a viac ako tisíc dobrovoľných odberných miest. „Pre nás to bola otázka služby zákazníkovi. Musí si to zhodnotiť každý sám, pretože ide o investície nielen do zariadenia, ale aj na prípravu prevádzky, skladovacích priestorov, pracovnú silu,“ hovorí Margaréta Nosáľová. Sieť pritom pripravuje ďalšie odberné miesta. Do konca roka ich pridá sto a momentálne dáva dokopy plán na rok 2023.
Alternatívou k zálohomatom je ručný zber. „Ten je vhodný pre menšie prevádzky, vstupné investície sú oproti zálohomatom niekoľkonásobne nižšie. Niektoré spotrebné družstvá sa po vyskúšaní ručného zberu rozhodli pre zálohomat, pretože zažili nával zákazníkov a obalov. Niektoré však naďalej zostávajú pri ručnom zbere a pochvaľujú si ho. Aj keď je pravda, že viac zaťažuje personál, ktorý je v úlohe kontroly. Kontroluje označenie písmenom Z, či nie je poškodená fľaša, či tam nie je tekutina a podobne. Je to problematické najmä vtedy, keď obsluhuje zákazníkov a niekto príde vrátiť vrece obalov,“ vysvetľuje Margaréta Nosáľová.
Väčšia kompenzácia za námahu
Okrem investícií do zariadení a prevádzky tak treba rátať aj s väčšou záťažou na pracovnú silu. To by mal vykompenzovať manipulačný poplatok, ktorý Správca vypláca za každú odobratú PET fľašu či plechovku. Pri automatizovanom zbere je vo výške 0,02 centa a pri ručnom zbere 0,015 centa. Obchodníci sa zhodujú na tom, že takýto manipulačný poplatok je vzhľadom na investície i prácu navyše nedostačujúci. „Určite by pomohlo jeho zvýšenie. Teraz sú to dva centy, ale podľa našich prepočtov by nestačili ani štyri centy,“ uvádza Beáta Rozumová. Margaréta Nosáľová prezrádza, že o zvýšení manipulačného poplatku sa rokuje na úrovni Správcu, SAMO a ZOSR. „Táto pracovná skupina aj za účasti audítora rieši nový výpočet manipulačných poplatkov na základe reálnych dát od obchodníkov. Výška nového manipulačného poplatku by mala byť známa v decembri 2022. Dúfame a čakáme, že sa zvýši, pretože aktuálne nastavenie je žalostné,“ konštatuje. Do debaty o jeho výške poskytla dáta aj Tomra. Podľa nej by sa mal brať do úvahy nielen pôdorys zálohomatu, ale aj manipulačný priestor okolo neho, pretože ani tam si obchodník nemôže postaviť regál, v dôsledku čoho je jeho predajná plocha menšia. „Chceme obchodníkom pomôcť, aby sa do výpočtu zarátali všetky veci, ktoré so zálohovaním súvisia. Napríklad aj čistenie, ktoré je dôležité a zaberá určitý čas,“ hovorí Juraj Otta.
Napriek tomu, že niektoré detaily zálohovania je potrebné dotiahnuť, obchodníci jeho zavedenie zvládli. „Mali sme tu veľa zákazníkov z krajín, kde systém pripravujú, napríklad z Maďarska či Poľska, a Slovensko hodnotia ako pozitívny príklad. Zálohový systém je najlepšia cesta, ako dokážete vyzbierať 90 a viac percent jednorazových obalov. Separovaným zberom sa k tomu nepriblížime, lebo aj v tých najlepších krajinách sa to pohybuje okolo 70 – 75 percent,“ uvádza Juraj Otta. Beáta Rozumová vníma zálohovanie ako veľmi dobrý nápad. „Keď ideme na bicykli, nevidím ani PET fľaše, ani plechovky. Iba fľaše od borovičky, preto navrhujem zálohovať aj alkohol,“ hovorí s úsmevom. „Máme čistejšie Slovensko. Sme hrdí, že sme zriadili toľko odberných miest bez akejkoľvek pomoci a ideme ďalej,“ dodáva Margaréta Nosáľová.
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk
