Keď sa už zdalo, že obchod si môže po náročnom období pandémie vydýchnuť, ekonomiku začala trápiť vysoká inflácia, ku ktorej sa pridáva energetická kríza. Kým na tento rok mali tí šťastnejší zazmluvnené ceny, nad budúcim rokom visí veľký otáznik. Vláda predstavila plán pomoci, ale tá pravdepodobne nepokryje všetky zvýšené náklady. Pozitívnejší výhľad na nový rok majú tí, ktorí už v minulosti investovali do environmentálnych opatrení na zníženie spotreby energií.
Nižšie teploty v predajniach, zhasnuté obchody a logá počas nocí, zníženie počtu chladiacich zariadení v prevádzkach či viac home officeov v centrálach spoločností. To je len niekoľko príkladov toho, ako môže budúci rok vyzerať snaha obchodníkov ušetriť. Zvýšené náklady na energie sa doteraz prejavovali hlavne vo zvýšených nákupných cenách. Potravinári bez zmluvne garantovaných cien musia nakupovať plyn a elektrinu za sumy vyššie o stovky percent, než boli pred rokom, čo výrazne vplýva na ceny ich produktov. Skokové zvyšovanie nákladov sa však týka aj obchodníkov. Aj v tomto roku niektorí nakupujú energie za spotové ceny, iným končia zazmluvnené ceny na konci roka a ďalší sú odkázaní na faktúry od prenajímateľov priestorov.
Sieť Coop Jednota už pred časom upozornila, že vysoké ceny energií sa premietnu do enormného zvýšenia nákladov reťazca. „V roku 2023 počítame s navýšením nákladov súvisiacich s energiami o viac ako 20 miliónov eur. Scenár, ktorý naberá reálne kontúry, nie je príliš optimistický. Bez náležitých opatrení EÚ, respektíve našej vlády, sa až polovica predajní dostane do straty a zóny ohrozenia. Predajne zatvárať nechceme. Generovať stratu tiež nepovažujeme za akceptovateľné riešenie. Kladieme si však za povinnosť zabezpečiť pre spotrebiteľov dostupnosť potravín,“ povedal v októbri predseda predstavenstva Coop Jednoty Slovenska Ján Bilinský. Ako pokračoval, sieť disponuje najväčším počtom predajní po celom Slovensku, ktorých je takmer 2 100, náklady na prevádzku a personálne zabezpečenie predajní sú preto neporovnateľne vyššie, ako majú nadnárodné obchodné reťazce.
Cena elektrickej energie v predajniach siete Delia potraviny je dnes približne 2,5-násobne vyššia, ako bola v roku 2021. „To sa veľmi odrazilo na celkových nákladoch jednotlivých obchodov, pričom máme dohodnutú cenu na celý tento rok,“ hovorí konateľ reťazca Jozef Berko. Zároveň vysvetľuje, že aktuálne sa dajú cez dodávateľov elektriny zazmluvniť na budúci rok iba ceny silovej zložky elektriny. Tá sa bude generovať na základe vývoja denného trhu OKTE, ktorý vyhodnocuje krátkodobý trh s elektrinou a zabezpečuje zúčtovanie odchýlok na území Slovenska. „To bude znamenať, že ceny budú ovplyvňované a ťažko predikovateľné. Vytvára to veľkú neistotu a tlak na infláciu. Veríme, že sa podarí vláde zastropovať silovú zložku ceny elektriny na rok 2023,“ konštatuje Jozef Berko.
Spoločnosť CBA Verex na základe vývoja cien na burze v tomto roku predpokladá, že náklady na energie pre rok 2023 medziročne stúpnu o stovky percent. „Zvýšené náklady musíme preniesť v podobe zvýšených marží do cien predávaných výrobkov a ďalej už rozhodne zákazník, do akej miery je ochotný tento stav akceptovať,“ vysvetľuje Pavol Mikušiak.
Ako pomôže vláda
Zvyšovanie cien energií je naozaj extrémne a v spojitosti s vysokou infláciou, a teda zmenou nákupného správania spotrebiteľov, to pre mnohé prevádzky môže byť otázka prežitia. Viaceré krajiny predstavili, ako chcú pomôcť svojim podnikateľom. Ako pripomenul Ján Bilinský, až 90 % potravín, hygienických výrobkov a drogérie, teda základných životných potrieb, sa distribuuje cez obchodné siete. V období prísnych protipandemických opatrení a početných výpadkov zamestnancov udržala Coop Jednota svoje predajne otvorené, čím zabezpečila aj verejný záujem na distribúcii potravín občanom na celom území Slovenska počas núdzového stavu. „A teraz očakáva obchod pomoc od štátu. V prípade, že bude mať obchod problém s energiami a ich financovaním, nebude môcť spoľahlivo zabezpečiť túto činnosť. A, žiaľ, obavy sa premieňajú na realitu. Niektorí predstavitelia obchodu už hovoria o budúcom zatváraní predajní, ktoré nebudú schopné absorbovať vysoké energetické náklady. Prichádza tak najmä k ohrozeniu zásobovania vidieka a k ďalšiemu nárastu potravinových púští na Slovensku,“ upozornil Ján Bilinský.
V závere októbra slovenská vláda predstavila plán pomoci podnikom s energetickou krízou. Podľa neho má štát uhradiť 80 % ceny elektrickej energie, ktorá presiahne úroveň 199 eur za MWh, ako aj 80 % ceny plynu, ktorá prevýši úroveň 99 eur za MWh. Celková pomoc na jeden podnikateľský subjekt bude v tomto roku pol milióna eur spolu za elektrinu a plyn. Budúci rok by to malo byť stotisíc eur na mesiac, čiže ročne by sa pomoc vyšplhala na 1,2 milióna eur. Koncom marca sa však bude schéma prehodnocovať s prihliadnutím na aktuálny vývoj situácie.
Ministerstvo hospodárstva už prvého decembra vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na elektrinu a plyn. „Žiadosť o kompenzovanie vysokých cien môžu podať všetky subjekty, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť, to znamená, ak sú poskytovateľom služby alebo predajcom tovaru bez ohľadu na svoj právny status, veľkosť či spôsob financovania,“ píše rezort. Oprávneným obdobím, za ktoré môžu podnikatelia zaslať žiadosť, sú mesiace august a september 2022. Na výzvu je vyčlenených takmer 360 miliónov eur. Žiadosti možno podávať do 22. decembra 2022.
Kto myslí na budúcnosť
Ako sa zdá, súčasnú situáciu prežijú s menšími starosťami tí, ktorí aj v minulosti mysleli na budúcnosť a nebáli sa investovať do ekologických riešení, ktoré spotrebujú menej energie. Myslieť zeleno znamená šetriť prírodné zdroje, ale v konečnom dôsledku aj financie. Napriek tomu, že počiatočná investícia môže byť v prípade šetrných zariadení vyššia, z dlhodobého hľadiska by sa mala oplatiť. Viacerí obchodníci sa práve tejto oblasti venujú dlhodobo v rámci tzv. green retailingu. Ten je definovaný ako manažérsky prístup, ktorý sa zameriava na dodávky tovaru spotrebiteľov bez ohrozenia bezpečnosti životného prostredia. Jednoducho povedané, obchodník predáva tovar zákazníkom a zároveň sa stará o životné prostredie. Green retailing zahŕňa napríklad predaj „zelenších“ produktov v recyklovateľných obaloch, znižovanie množstva produkovaného odpadu i emisií v logistike, ale aj využívanie technológií, ktoré spotrebujú menej energie.
„Naša spoločnosť v tomto roku pracuje na viacerých projektoch s fotovoltickými zariadeniami, ktoré umiestňujeme na strechách našich nehnuteľností. Aj týmto krokom chceme zmierniť vplyv zvýšených cien energií na naše náklady do budúcna. Montujeme inteligentné merače, snímače, s pomocou ktorých regulujeme čo najefektívnejšie spotrebu energií,“ vysvetľuje Pavol Mikušiak. Ako pokračuje, ešte viac si utiahnuť opasok vedia výmenou osvetlenia, vypnutím osvetlenia reklamných plôch, zúžením sortimentu, ktorý potrebuje chladiť a mraziť, a v neposlednom rade aj reguláciou otváracích hodín.
Aj v systéme Coop Jednota pravidelne investujú do nových technologických a energeticky úsporných zariadení. Cieľom modernizácie chladiacich a mraziacich zariadení v predajniach je v prvom rade úspora elektrickej energie, v neposlednom rade to prispieva k skvalitneniu nákupného prostredia pre zákazníkov. Sieť do predajní od roku 2020 zavádza meracie systémy, ktoré merajú teplotu a vlhkosť. „Aplikovanie tohto významného technického riešenia v sieti našich predajní predstavuje optimalizáciu spotreby elektrickej energie a tiež optimálne nastavenie chladenia tovarov,“ uvádza Michal Švrček, riaditeľ sekcie IT a služieb Coop Jednoty Slovensko. Tisíce senzorov automaticky dohliadajú na správne chladenie potravín, upozornia na neštandardnú situáciu a pomôžu zvýšiť energetickú efektivitu predajní.
„Kombináciou získaných dát môžeme optimalizovať a priamo znižovať spotrebu elektrickej energie, čo následne vplýva nielen na samotné náklady, ale aj na zvýšenú ochranu životného prostredia,“ vysvetľuje Michal Švrček. Smart riešenie na báze internetu vecí využíva reťazec v 340 predajniach po celom Slovensku. Okrem toho sa Coop Jednota už viac ako dva roky venuje aj montáži fotovoltických panelov na predajniach, ktoré využívajú primárne na pokrytie vlastných energetických potrieb. „Vzhľadom na to, že naše nehnuteľnosti sú situované v urbanisticky zastavaných častiach, investície na obnovu a zmenu objektov na energeticky udržateľné sú značne vysoké. Napriek tomu dokážeme v našom systéme vytvoriť z obnoviteľných zdrojov približne päť percent energií,“ dodáva Michal Švrček. Fotovoltické panely využíva 90 prevádzok v desiatich spotrebných družstvách Coop Jednoty.
Delia potraviny si priestory, v ktorých prevádzkuje predajne, prenajíma, preto je ťažké nájsť vhodnú alternatívu na energeticky účinné technologické investície. „Zameriavame sa na optimalizáciu vnútorných procesov a efektívnosť používaných zariadení, ako je napríklad výmena osvetlenia za LED, zníženie počtu osvetľovacích zariadení vzhľadom na dennú hodinu, zníženie počtu chladiacich zariadení v predajniach a skladoch, časové zapnutia niektorých zariadení, ako sú kávovary, chladiace agregáty, pece,“ konštatuje Jozef Berko s tým, že optimalizáciou interných procesov sa im podarilo znížiť spotrebu energií v predajniach o 20 % oproti roku 2021. Sieť aj do budúcna plánuje investovať do technológií šetriacich energiu, pretože podľa Jozefa Berka je pre ďalší vývoj nevyhnutné nájsť dodatočné možnosti na optimalizáciu nákladov.
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk