Platnosť legislatívy, na základe ktorej bude zverejňovanie nefinančných dát pre veľké spoločnosti povinné, sa síce priblížila, transparentnosť väčšiny veľkých firiem v oblasti podnikania sa ale nezvýšila. Spoločnosť Impact Metrics oslovila 22 veľkých obchodných reťazcov v Českej republike a na Slovensku, ale len sedem z nich, najmä potravinárske siete, poskytlo údaje o uhlíkovej stope, spotrebe energie, odpade a zamestnaneckých vzťahoch.

Z potravinových reťazcov dodali dáta na vytvorenie rebríčka, ktorý zverejnili Impact Metrics zostavil a prvýkrát zverejnil za rok 2019, za minulý rok iba spoločnosti Kaufland, Lidl, Makro, Albert a Globus a zo slovenských tiež Lidl a Kaufland. Z nepotravinových reťazcov zdieľali údaje aj Ikea a dm drogerie markt, tie sú ale neporovnateľné s potravinovými reťazcami. Väčšina nepotravinových reťazcov dáta neposkytla.

Od roku 2024 budú musieť maloobchodné reťazce, ako aj iné spoločnosti (alebo ich materské organizácie) zverejňovať nefinančné informácie podľa európskej smernice CSRD. Obchodníci, ktorí dáta nedodali, najčastejšie tvrdili, že ide o citlivé údaje.

„Je to nepochopenie situácie, nie sú to citlivé údaje. Transparentnosť je súčasťou podnikania. Ak niekto niečo skrýva, znamená to, že má v dátach neporiadok alebo sa snaží niečo skryť. Skutočnosť, že sedem obchodných reťazcov zverejňuje údaje a niektoré majú riporty, aj keď to nemusia robiť, ukazuje, že je to možné,“ uvádza Dan Heuer, CEO spoločnosti Impact Metrics. Údaje za rok 2021 poskytlo ešte menej reťazcov ako v poslednom porovnaní v roku 2019.

Európsky parlament nedávno schválil európsku smernicu o povinnom zverejňovaní nefinančných informácií. Ohlasovacia povinnosť pre spoločnosti sa začne postupne. Od 1. januára 2024 sa bude vzťahovať na najväčšie korporácie, ktoré už vykazujú správy podľa súčasných právnych predpisov o zverejňovaní nefinančných informácií. Veľké spoločnosti s viac ako 250 zamestnancami majú lehotu na nahlasovanie do 1. januára 2025. Kótované malé a stredné podniky sa pripoja k podávaniu správ od roku 2026, ale stále môžu využívať dvojročnú výnimku.

Prvý opäť Kaufland

V minulom roku boli obchodníci hodnotení na základe 17 kritérií vybraných na základe metrík ESG (vrátanekategórií environmentálnej, sociálnej a riadenia podniku). Prvé tri miesta obsadil český Kaufland, Lidl a Makro.

Prvý Kaufland má kontinuálne dobré výsledky vo všetkých kritériách. „Nestačí byť najlepší len z hľadiska uhlíkovej stopy alebo z hľadiska pomeru mužov a žien vo vedení,“ hovorí Dan Heuer a dodáva, že Kaufland zároveň poskytol najviac údajov.

Lidl je najlepší z hľadiska environmentálnych kritérií, má najnižšiu uhlíkovú stopu. Lidl však ťahali dole horšie výsledky v sociálnej sfére.

Na životné prostredie sa zameralo desať kritérií. Patrí sem spotreba energie, vody, odpadové hospodárstvo, podiel obnoviteľných zdrojov či zelené strechy. Štyri kritéria sa týkali sociálnej oblasti, ako je pomer mužov a žien, veková štruktúra zamestnancov alebo podiel osôb so zdravotným postihnutím. Tretie písmeno G, správa a riadenie spoločnosti, obsahovalo tri kritériá, a to transparentnosť, overovanie údajov a charitu. Všetkým kritériám bola pridelená rovnaká váha.

Tretie miesto obsadila spoločnosť Makro, ktorá produkuje najmenej odpadu z hodnotených reťazcov. „Macro si vo väčšine kritérií počínalo priemerne, jeho slabinou je charita, na ktorú poskytuje relatívne málo finančných prostriedkov, a tiež absencia riportu s dátami,“ hovorí Dan Heuer.

Špecifiká non-food reťazcov

Okrem obchodných reťazcov poskytli potrebné údaje aj nepotravinárske spoločnosti, a to IKEA a dm drogerie markt. Ostatné spoločnosti v tomto segmente údaje neposkytli. Spoločnosť Impact Metrics preto nezostavila samostatný rebríček.

„Veríme, že čoskoro pribudnú ďalšie spoločnosti, ktoré bude možné porovnať a ukážu, ako sa im darí,“ dúfa Dan Heuer. Z dát dvoch obchodných sietí je zrejmé, že majú nižšiu spotrebu energie a uhlíkovú stopu ako potravinové obchodné reťazce. Môže to byť spôsobené najmä tým, že nepotrebujú chladiace zariadenia a mrazničky na udržanie potravín v požadovanom stave a kvalite.

Lepšie Slovensko?

Pri zostavovaní rebríčka Impact Metrics hodnotil české a slovenské reťazce samostatne. Pri porovnaní všetkých dohromady by však prvé miesta obsadili slovenský Lidl a Kaufland.

„Riporty slovenského Lidlu a Kauflandu sú najlepšie z hľadiska dát, ktoré o sebe firmy aktívne zverejňujú. Oba reťazce ich majú tiež overené treťou stranou. Tieto aspekty, ktoré radíme do kategórie governancia, dokazujú, že slovenské reťazce riadia svoju udržateľnosť veľmi dobre,“ hovorí Dan Heuer.

České firmy, hoci z rovnakého reťazca, sa však nedajú úplne porovnávať so Slovenskom, pretože slovenské obchody majú vo všeobecnosti vyššie ceny a generujú aj vyššie tržvy.

Faktom však je, že napríklad slovenský Lidl pracuje prevažne na zelenej energii. Má preto rovnako dobré výsledky ako napríklad švédsky reťazec ICA, ktorý ťaží z úplne iného energetického mixu severskej krajiny.

Finálne porovnanie udržateľnosti firiem je založené na nasledujúcich kritériách:

Environmentálne:

– Množstvo odpadu na tržby,

– podiel recyklovaného odpadu v rámci spoločnosti na celkovom množstve odpadu,

– podiel recyklovaného odpadu externého dodávateľa na celkovom odpade,

– spotreba vody na tržby,

– spotreba energie na tržby,

– pomer elektriny z obnoviteľných zdrojov k celkovej spotrebe,

– Scope 1 + Scope 2 na tržby,

– hodnota uhlíkovej stopy S1 + S2,

– rozloha zelených striech na celkovú plochu.

Sociálne:

– Priemerná dĺžka zotrvania v zamestnaní,

– rozdiely medzi rôznymi vekovými skupinami,

– podiel žien v top manažmente,

– počet hodín školenia zamestnancov.

Governancia:

– Výška darovaných finančných prostriedkov na tržby,

– správa auditovaná treťou stranou,

– transparentnosť: Počet aktívne publikovaných metrík zo zhromaždených údajov.