Nežnú revolúciu z roku 1989 si každoročne pripomíname práve v novembrových dňoch. Pre Slovákov priniesla výrazné zmeny v ekonomike – v spotrebe a nakupovaní nevynímajúc. V aktuálnej analýze sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na to, čo sa v prípade obchodov, nákupov, ale i cien tovarov a služieb, za vyše tri dekády, zmenilo najviac.
V analýze sa dozviete:
- Akými zmenami prešli obchody, ale i nákupné správanie spotrebiteľov za posledné tri desaťročia?
- Môžu si jednotlivci zo svojich platov dovoliť viac tovarov a služieb ako kedysi?
- Na kúpu ktorých tovarov musia Slováci odpracovať kratší alebo dlhší čas ako v roku 1989?
- Čo od nakupovania očakávajú zákazníci dnes a na čo už iba spomínajú?
Vďaka nákupným centrám je predajná plocha obchodov štvornásobne väčšia
V súčasnosti majú Slováci oveľa viac možností, kde a ako nakupovať. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR (sieť maloobchodu za organizácie s 20 a viac zamestnancami) predstavovala v roku 2020 predajná plocha obchodov 3,73 milióna štvorcových metrov. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,69 štvorcového metra z plochy obchodu. Úplne iná situácia bola v porevolučných rokoch, nakoľko v roku 1993 predajná plocha obchodov bola štvornásobne menšia ako teraz, a to vo výmere 0,93 milióna štvorcových metrov. Na jedného obyvateľa našej krajiny tak vtedy pripadalo iba 0,18 štvorcového metra z plochy obchodu.
Koncom deväťdesiatych rokov začali na Slovensku pôsobiť zahraničné reťazce, ktoré trh postupne rozšírili o supermarkety a hypermarkety. Na začiatku nového milénia malo Slovensko aj prvé moderné nákupné centrum v Bratislave, ku ktorému postupne pribúdali ďalšie. Nákupné centrá sa stali za posledné desaťročia pre ľudí nielen miestom na nákupy, ale aj zdrojom zážitkov – zábavy, kultúry či gastronómie pod jednou strechou. Sú neoddeliteľnou súčasťou nielen Bratislavy, ale aj krajských či väčších okresných miest.
Z platov si ľudia môžu dovoliť viac ako kedysi
Na nakupovanie vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška ich príjmov. Slováci začali reálne (teda po očistení o infláciu) zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 a 2008. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch, a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého cenového rastu v krajine. V súčasnosti ľudia zarábajú v priemere reálne cca o 35 % viac ako v roku 1989.
V minulom režime „byť bez práce“ takmer nebolo možné, avšak začiatkom 90. rokov vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. Vysoké úrovne nezamestnanosti pocítili Slováci aj v dôsledku hospodárskej krízy spred vyše desiatich rokov. Naopak, tesne pred vypuknutím pandémie (na prelome rokov 2019 a 2020) sa evidovanej miere nezamestnanosti na Slovensku podarilo dostať na historicky najnižšie úrovne pod 5 %. Koronakríza spôsobila jej nárast na úroveň 8 %, avšak v súčasnosti sa už nachádza tesne nad úrovňou 6 %.
Na nákupy dnes stačí odpracovať kratší čas. Na nové bývanie oveľa viac času.
Porovnaním priemerných nominálnych miezd (v roku 1989 na úrovni 3 142 Kčs a v prvom polroku 2022 na úrovni 1 252 eur) a cien konkrétnych produktov môžeme zjednosušene vyjadriť, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred vyše tridsiatimi rokmi a koľko v súčasnosti.
Na nákup mnohých potravín dnes stačí v priemere odpracovať kratší čas. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. Porovnateľný čas ako kedysi strávia ľudia v práci kvôli nákupom mliečnych výrobkov. Na kúpu chleba dnes však musia odpracovať o niekoľko minút viac ako kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes aj oblečenie a obuv. Kým kúpa „lodičiek“ stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes je to v priemere približne jeden pracovný deň.
Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na kúpu farebného televízora museli v roku 1989 odpracovať približne 8-násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe, pri potrebe zaobstarať si LCD televízor. Ak si Slováci pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo ich to päťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas.
Na druhej strane za byty a domy dnes platia podstatne viac ako pred revolúciou. Kým v roku 1989 jeden meter štvorcový nehnuteľnosti určenej na bývanie vychádzal na 5 dní strávených v práci, tak v súčasnosti je to deväťnásobne viac – až 46 dní.
Pochopiteľne, takéto porovnanie nezohľadňuje ekonomické rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska. V rámci krajiny sú najvyššie platy a zároveň najnižšia miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji, vďaka čomu sa vyznačuje najvyššou kúpnou silou obyvateľov. V regióne metropoly je zároveň najvyššia koncentrácia obchodov a nákupných centier a realizuje sa v ňom dlhodobo aj najviac nákupov.
Obchody už nie sú iba o tovaroch. Slováci chcú popri nakupovaní i zážitok
Najvýraznejšie zmeny v nákupnom správaní Slovákov za posledných 30 rokov:
- Slováci majú možnosť nakupovať online, nakoľko e – shopy sa stali za posledné desaťročia vhodným doplnkovým predajným kanálom pre kamenné predajne
- Z nakupovania chcú mať zákazníci zážitok. Aj preto na popularite za posledné desaťročia získali nákupné centrá, ktoré pod jednou strechou ponúkajú nielen nákupovanie, ale aj možnosť stravovania sa, zábavy, relaxu či stretávania sa s rodinou a priateľmi
- Z fenoménu sa realitou stala aj nákupná turistika do zahraničia. Pre našu ekonomiku to ale nie je dobrá správa.
- Čoraz častejšie sa kladie dôraz na uvedomelý prístup k nakupovaniu a to z dôvodu snahy nevytvárať zbytočný odpad, neplytvať energiami a teda aj pri nakupovaní čo najmenej ekologicky zaťažovať našu planétu
