Najprv ich životaschopnosť preverila pandémia, teraz si budú musieť poradiť s vysokými cenami energií a infláciou. Navyše, dlhodobým rivalom je pre nich internetový predaj, ktorý poskytuje nakupovanie z pohodlia domova. Obchodné centrá však svojou silou stále priťahujú množstvo zákazníkov. Ak chcú pre spotrebiteľov ostať atraktívne aj v budúcnosti, nevyhnú sa inováciám, ktoré menia nakupovanie na zážitok a prinášajú pridanú hodnotu.

Na budúci rok v apríli otvorí najväčšie obchodné centrum na Slovensku. Bratislavská Eurovea nedávno oznámila, že po dokončení svojho rozšírenia ponúkne na predajnej ploche 85-tisíc metrov štvorcových 320 obchodov, reštaurácií a barov. Niektorí súčasní nájomcovia zväčšia svoje predajne a pribudnú aj nové značky. Koncom septembra bolo zazmluvnených viac ako 80 % nových plôch. Bezpochyby najväčším lákadlom druhej fázy nákupného centra na brehu Dunaja bude írsky predajca fast fashion Primark, ktorý tu otvorí prvú prevádzku na Slovensku.

„Naším cieľom je posilniť pozíciu centra ako atraktívnej destinácie pre každodenné nákupy, služby a zábavu. Staviame na tom, čo si zákazníci u nás obľúbili a to rozširujeme,“ hovorí lízing manažérka obchodného centra Eurovea Katarína Paule. Dvojnásobne sa nafúkne stravovacia zóna, ktorá bude mať po novom 3 700 metrov štvorcových a takmer 1 200 miest na sedenie. Súčasné kino s deviatimi sálami sa zväčší o ďalších osem premietacích sál. „Veríme, že budúci rok otvorením druhej fázy sa Eurovea stane najväčšou komerčnou a oddychovou zónou na Slovensku, kde sa budú návštevníci aj naďalej radi vracať,“ dodáva Katarína Paule.

Eurovea sa stane najväčším obchodným centrom počtom obchodov. Najväčšiu prenajímateľnú plochu ponúka Avion Shopping Park, a to 101-tisíc metrov štvorcových. Súčasťou obchodného centra je aj IKEA, ktorá má v Bratislave obchodný dom s rozlohou 36 700 metrov štvorcových. Avion má dovedna 178 predajní. „Návštevnosť Avionu tento rok oproti pandemickému obdobiu výrazne vzrástla a je na podobnej úrovni ako pred pandémiou. Tržby rastú od začiatku roka kontinuálne a zatiaľ nevnímame výkyvy,“ uvádza Andrea Aujeská. Ako pokračuje, ešte je predčasné hovoriť v súvislosti s infláciou o zmene zákazníckeho správania. Zrejme sa rastúce ceny prejavia na nákupnom správaní zákazníkov až v nasledujúcich mesiacoch.

Návrat do „shoppingov“

Počas prvých siedmich mesiacov tohto roka maloobchodné tržby v stálych cenách medziročne vzrástli o 9,2 %. Tržby pritom narástli takmer všetkým oblastiam maloobchodu vrátane špecializovaných predajní s ostatným tovarom, ako napríklad s obuvou, oblečením či drogériou. „Bolo to ovplyvnené efektom odloženej spotreby, ktorý spočíva v úsporách. Tie spotrebiteľom vznikli počas pandémie – v čase, keď boli zatvorené obchody a nefungovali služby. Tieto finančné prostriedky Slováci v tomto roku využívajú na väčšie nákupy, a to aj napriek vyšším cenám tovarov,“ vysvetľuje analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská.

Ako ďalej pokračuje, dôležitým faktorom sú tiež otvorené kamenné obchody. Vlani totiž až do 19. apríla boli fyzické prevádzky zatvorené. Výnimku vtedy tvorili iba predajne s potravinami, drogériou či lekárne. Všetok ostatný tovar si museli zákazníci objednávať z internetových obchodov. „Tohtoročné čísla maloobchodných tržieb ukazujú, že e-commerce nedokáže úplne nahradiť existenciu fyzických prevádzok. Pochopiteľne, online nakupovanie má svoje dôležité miesto v schéme nakupovania. No skúsenosť z ostatného obdobia potvrdzuje, že z dlhodobého hľadiska je e-commerce ideálny v kombinácii s klasickým nakupovaním,“ vysvetľuje analytička.

Sieť dm drogerie markt potvrdzuje, že vníma návrat zákazníkov z iných lokalít do obchodných centier. V porovnaní s covidovým obdobím nakupujú menšie objemy, avšak výrazne častejšie. „Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že zákazníci sa vrátili k nákupnému správaniu z predcovidového obdobia. Z pohľadu sortimentu vnímame, že zákazníci po odložení rúšok majú opäť záujem o sortiment z oblasti beauty. Naďalej pretrváva aj vysoký záujem o sortiment zdravia a zdravej výživy,“ uvádza oblastná manažérka siete drogérií Simona Kukučková. Zároveň pokračuje, že aktuálne nevnímajú negatívny vplyv inflácie na výkon predajní v obchodných centrách.

Andrea Aujeská potvrdzuje, že po pandémii silnie potreba ľudí stretávať sa osobne. V Avione vidia veľký záujem návštevníkov nielen o nakupovanie, ale aj o eventy, výstavy, zábavné či špeciálne nákupné akcie so zľavami a súťažami. „Ľudia aj v budúcnosti budú vyhľadávať najmä také centrá, kde nielen pohodlne nakúpia, ale vybavia si naraz rôzne služby ako poštu, kaderníka či banku a zároveň sa zabavia s priateľmi a rodinou,“ vysvetľuje.

Budúcnosť patrí pripraveným

O budúcnosti nákupných centier sa začalo oveľa hlasnejšie hovoriť práve počas pandémie. Spomedzi maloobchodu ich protipandemické opatrenia spolu s opatrnosťou ľudí zasiahli azda najtvrdšie. Zavreli sa detské kútiky, kiná, food courty, zrušili podujatia, obchody so spotrebným tovarom zatiahli mreže. Otvorené ostali iba potraviny, drogérie či lekárne. Zákazníci sa presunuli do online priestoru a mnohí si na pohodlný nákup z domova zvykli.

„Od vypuknutia pandémie obchodné centrá a kamenné prevádzky čelia najmä otázkam, či prežijú a či ešte dokážu konkurovať e-commerce. Realita naznačuje, že dokážu. A to hlavne tie, ktoré sa orientujú na inovácie a zážitok,“ vysvetľuje Eva Sadovská. Ako pokračuje, v súvislosti s budúcnosťou nákupných centier sa považuje za kľúčový pojem „destination footfall“. Zámerom je prilákať nielen okoloidúcich, ale aj návštevníkov, pre ktorých je samotné centrum cieľovou destináciou.

„Prieskumy navyše ukazujú, že dôveryhodnosť značiek je vyššia, ak majú aj svoje kamenné pobočky. Vo svete sa tak stále viac objavujú hybridné prevádzky, ktoré kombinujú online a offline nakupovanie,“ hovorí s tým, že v online prostredí je veľmi náročné a drahé získať pozornosť zákazníka, a preto mnoho značiek zo sveta e-commerce otvára v nákupných centrách showroomy alebo výdajné miesta.

Nákupné centrá sú podľa Evy Sadovskej „mikrosvetom“ maloobchodu. Aj v nich je evidovaný návrat k normálnemu správaniu spotrebiteľov. Veci dennej spotreby, módu a zábavu ľudia stále chodia radšej kupovať do obchodných centier. Dokonca aj pri elektronike majú nákupné centrá odsledované, že ak si zákazník objedná tovar napríklad online, príde si poň radšej osobne do predajne. „V tomto roku tak nákupné centrá pocítili silný opätovný nárast počtu návštevníkov, ktorí v nákupných centrách možnosť nakupovania, vybavenia viacerých služieb pod jednou strechou a trávenia času so zážitkom doslova vyhľadávajú,“ hodnotí analytička.

Menšie náklady a väčšie plochy

O čosi odlišný príbeh píšu retailové parky. Počas pandémie boli oproti nákupným centrám v miernej výhode. V rámci uvoľňovania protipandemických opatrení mohli malé obchodné centrá do maximálne 35 obchodov či služieb otvoriť skôr ako veľké obchodné centrá. Vďaka tomu, že prevádzky majú samostatný vchod, zákazníci nemuseli mať pri návšteve vybranej predajne obavy z koncentrácie ľudí na chodbách. Ani im sa však pokles záujmu zákazníkov nevyhol.

Ako uvádza Erik Molčan, property manažér spoločnosti MVGM Slovakia, pokles návštevnosti retail parkov a „low mass“ obchodných centier, teda takých, ktoré sú určené pre nižšiu až strednú príjmovú skupinu, osciluje približne od 20 do 25 % a obraty klientov v celoročnom priemere poklesli o 10 % v porovnaní s predcovidovým rokom 2019. „Pozitívne trendy sledujeme u silných sieťových retailparkových klientov a je možné predpokladať, že k dorovnaniu celoročného obratu z roku 2019 dôjde ku koncu roka 2022. Obchodné centrá a retail parky, v ktorých podstatnú časť plochy tvoria silní sieťoví hráči s obsadenosťou väčší problém nemajú a je vysoký predpoklad, že aj napriek stúpajúcim nákladom na energie a aktuálnej miere inflácie budú skokanmi retailového trhu,“ konštatuje.

Požiadavky jednotlivých nájomcov v retail parkoch sa menia, no podľa Erika Molčana u viacerých z nich zaznamenávajú snahu o zväčšenie predajnej plochy. Napríklad značka Tedi sa v posledných rokoch dokázala zväčšovať, sieť Pepco aktuálne prevádzkuje omnoho väčšie predajne v porovnaní s plochami, ktoré si prenajímala v čase vstupu na trh a rovnako evidujú nové siete vstupujúce na trh s požiadavkou na 1 000 metrov štvorcových a viac.

Vzhľadom na vývoj súčasnej celosvetovej situácie Erik Molčan predpokladá príliv klientely do segmentu retail parkov a nákupných centier orientovaných na diskontné predajne a nízke ceny a, naopak, stagnáciu či pokles prémiových obchodných centier. „Väčšinu obyvateľstva tvorí nižšia až stredná príjmová vrstva, odhadujeme, že predajcovia s nízkymi cenami budú na trhu stále dominantnejší. Niektorí predajcovia taktiež menia stratégiu a začínajú expandovať do centier s nízkopríjmovou klientelou,“ uzatvára.

Koncept retail parkov je pre nájomcov z hľadiska nákladov navyše lákavejší. Nemusia sa podieľať na kúrení či osvetlení spoločných priestorov a chodieb, keďže v retail parkoch absentujú a aj náklady na marketing sú nižšie než v prípade prémiových obchodných centier. Zvyšovanie cien energií, ktoré budú mnohí prenajímatelia premietať do nájomných zmlúv, a rastúca inflácia spojené so šetrením zákazníkov preveria ekonomickú silu nájomcov a rozhodnú aj o tom, pre akú lokalitu sa obchodníci rozhodnú.

Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk