Za posledné dve desaťročia si spotrebitelia, obchodníci i politici zvykli na to, že ceny rastú približne dvojpercentným tempom. Ani v roku 2008, keď pád americkej banky Lehman Brothers spustil po celom svete ekonomickú krízu, to nebolo s infláciou také dramatické ako dnes. Prečo dochádza k výraznému rastu cien a ako na to bude reagovať spotrebiteľ, odpovedal na 19. kongrese Samoška analytik think tanku INESS Martin Vlachynský.
Hlavnou témou posledných mesiacov je vysoká inflácia. Štatistický úrad SR každý mesiac informuje o zdražovaní, ktoré láme niekoľkoročné rekordy. Medziročná miera inflácie v máji tohto roka dosiahla úroveň 12,6 % a analytik Martin Vlachynský predpokladá, že situácia sa nasledujúce mesiace nezlepší. Hoci sa na prvý pohľad môže bežným spotrebiteľom zdať, že ide o zložitú problematiku, podľa jeho slov to až také zložité na pochopenie nie je. Ako skvelé vysvetlenie súčasnej situácie odporúča esej Ekonomika zajateckého tábora od R. A. Radforda. Autor eseje sa ako príslušník americkej armády počas druhej svetovej dostal do nemeckého zajatia. Pre vyštudovaného ekonóma to však bola zároveň príležitosť nahliadnuť do akéhosi laboratória, v ktorom pozoroval ako z ničoho veľmi rýchlo vznikla uzavretá ekonomika medzi vojakmi a zajatcami tábora. V eseji autor opisuje, ako vznikli burzy, ako fungovali pôžičky i ako sa z cigariet stali peniaze. V tábore sa prejavilo mnoho monetárnych javov, napríklad aj inflácia. Stačilo, že prišla nová zásielka tabaku z Červeného kríža a ceny išli rýchlo hore.
Jednou z ústredných postáv rozprávania je kaplán, ktorý sa vždy snažil obsah balíčka z Červeného kríža v tábore vymieňať. Jeden mal rád fazuľu, druhý nefajčil, niekto chcel veľa čokolády. Vo vymieňaní bol v niektoré dni taký úspešný, že ráno začal s kompletným balíčkom a večer mal tie balíčky dva. Napriek tomu boli všetci v tábore spokojní, lebo každý, s kým prišiel do kontaktu, dostal niečo, čo si cenil viac než to, čo mal pôvodne. „Je to krásna ukážka toho, aká je úloha obchodníka v ekonomike. V Európe je, bohužiaľ, obraz obchodníka poznačený čiastočne kresťanstvom a čiastočne marxizmom-leninizmom. Obchodník má spoločensky veľmi nepopulárnu úlohu, v ktorej je považovaný za parazita medzi tým, čo vyrába, a tým, čo spotrebúva. A čím menej obchodníkov, tým lepšie,“ vysvetľuje Martin Vlachynský. Ako pokračuje, práve tento príbeh o kaplánovi v tábore ukazuje, že obchodník dokáže spoločnosti generovať hodnoty bez toho, aby fyzicky muroval alebo kopal zemiaky. Úloha obchodníka je veľmi dôležitá, aby rástol blahobyt a spokojnosť spoločnosti.
Cesta k rýchlemu rastu
Európa bola dlhé obdobie zvyknutá na to, že ceny rástli na úrovni okolo 2 %. Okolo roku 2008 po páde americkej banky Lehman Brothers nastal väčší výkyv, keď inflácia dosahovala 4 %, ale potom sa opäť prepadla. Následne rast cien síce kolísal, ale vždy sa držal v zóne 0 až 2 %. Za posledných 11 mesiacov však došlo k nevídanému dvojcifernému rastu cien. Takáto situácia sa netýka iba Európy, ale prakticky celého sveta. V Turecku dosahuje inflácia 19 %, v Argentíne 52 % a v Spojených štátoch 8 %, čo je rekord za viac ako 40 rokov.
Vývoj cien na Slovensku bol divokejší pred vstupom do Európskej únie, čo bolo dané nielen slovenskou korunou, ale aj transformačným obdobím po roku 1989. Na začiatku 90. rokov bola medziročná inflácia okolo 30 – 40 %. Okolo roku 2000, keď sa koruna a bankový systém dostali do veľkých problémov, to bolo približne 17 %. „Inflačná pamäť je u nás sviežejšia ako v západnej Európe a USA, pretože veľkú infláciu sme zažili aj pred 20 rokmi. Ale od roku 2009 inflácia nad úrovňou dvoch percent je pomerne výnimočná. Rastie nielen medziročná inflácia, ale aj medzimesačná, čiže rast cien sa zrýchľuje z mesiaca na mesiac, čo je unikátna situácia,“ konštatuje Martin Vlachynský. Na tomto raste sa štatisticky najviac podieľajú závodné jedálne, palivá, rekonštrukcie domov či plyn. Za posledný rok a pol (od mája 2021) sa však vytrvalo zrýchľuje aj rast cien potravín, ktorý v apríli dosiahol 14 %.
Ako pripomína Martin Vlachynský, na Slovensku dlho platilo, že rast miezd predbiehal rast cien. Napriek tomu, že ceny sa zvyšovali, reálne mzdy zamestnancov ostávali kladné a spotrebitelia si mohli dovoliť viac. „V roku 2022 to tak s najväčšou pravdepodobnosťou nebude. Za prvý kvartál v nadpolovičnej väčšine sledovaných sektorov reálne mzdy poklesli. Nominálne mzdy síce narástli, ale tento rast nestačil tempu rastu cien spotrebných statkov,“ uvádza. Ministerstvo financií navyše nedávno odhadlo, že tento rok príde k poklesu reálnych miezd o 1,5 %. „To sme nezažili minimálne desať rokov a nie som si istý, či toto číslo nie je ešte príliš optimistický odhad,“ tvrdí analytik.
Čo sa zmenilo
Prečo nastala súčasná situácia? Existuje množstvo príkladov, ktoré prispievajú do celosvetovej skladačky rastúcich nákladov. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo od 60. rokov sleduje index cien svetových potravín. V tomto roku bude pravdepodobne najvyšší, odkedy ceny sledujú. Narástli ceny dreva, lodnej dopravy, elektriny, z čipov je nedostatkový tovar. „Vojna do horiaceho ohňa priliala ďalší sud s benzínom,“ vysvetľuje Martin Vlachynský. Ceny sú však tvorené dvoma stranami – tovarom a peniazmi na ich výmenu. Je potrebné sledovať nielen či je menej tovarov na svetových pultoch, ale aj koľko peňazí je vo vreckách spotrebiteľov.
Po páde banky Lehman Brothers začali centrálne banky uvoľňovať peniaze. Predpokladalo sa, že ceny začnú stúpať. Lenže to sa nestalo a ceny sa vyvíjali pokojne. Peňažné zásoby v peňaženkách a na účtoch spotrebiteľov boli v roku 2008 lineárne. Na rozdiel od toho, peňažné zásoby okolo roku 2020 poskočili hore. Podľa analytika sa tentoraz zmenila rýchlosť obehu peňazí, ľudia naskočili do ekonomiky a začali rýchlo nakupovať, pretože dlho odkladali spotrebu. Prvýkrát prišli helikoptérové peniaze, keď takmer každá rodina v USA dostala niekoľko šekov na tritisíc dolárov bez akýchkoľvek otázok.
„Niektorí zamestnanci u nás počas pandémie dostávali takmer úplnú náhradu mzdy. Ekonomika síce nevyrábala, ale napriek tomu ľuďom naskakovali peniaze na účtoch. To po páde Lehman Brothers nebolo. Pritom pandémia nebola kríza spotreby, ale kríza ponuky. Problém bol, že fabriky stáli a ľudia nechodili do práce. Napriek tomu bola reakcia všade rovnaká – zvýšenie verejných výdavkov,“ tvrdí Martin Vlachynský. Do toho prišiel tretí efekt v podobe vojny na Ukrajine, ktorá má vplyv na ceny komodít.
Prečo je inflácia problém? „Nemáme radi, keď rastú ceny, ale inflácia má za následok hlbšie problémy. Spôsobuje zmenu relatívnych cien – nie všetky tovary a služby rastú tempom 12 percent, v skutočnosti niektoré rastú tempom 30 percent a iné jedno percento,“ uvádza analytik. Ak niekto práve stavia rodinný dom, tak sa musí vysporiadať s infláciou stavebných materiálov vo výške 30 %. Inflácia navyše vytvára zombie spoločnosti, ktoré sú nesolventné, ale dokážu prežiť, lebo si z nových peňazí dokážu financovať svoj dlh, ako napríklad aerolínie. „Mnohí robia v takejto situácii pomýlené investičné rozhodnutia. Vidia, že keď majú na účte 10-tisíc eur, každý mesiac im z nich ubudne dvesto eur. Rozhodnú sa investovať do akcií, ale môžu sa popáliť,“ vysvetľuje.
V takejto neľahkej situácii je podľa analytika ľahšie politikom poradiť, čo nerobiť, ako čo robiť na zastavenie inflácie. „Moja rada číslo jeden je neregulovať ceny. Je to veľmi lákavé a zároveň veľmi škodlivé. Toto opatrenie nezmení nič na tom, že ceny komodít sú najvyššie za 30 rokov, naopak, vyvolá poruchy v celom systéme. Vysoké ceny sú už iba reakciou trhu na problém nedostatku tovaru alebo prebytku peňazí. Dôležité je stabilizovať štátny rozpočet, aby sme dokázali cez dlhopisy refinancovať verejný dlh, lebo nám bude hroziť bankrot,“ dodáva Martin Vlachynský.
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk