Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu na Slovenskej technickej univerzite, ale celý život sa venuje budovaniu malých firiem. Pred desiatimi rokmi sa rozhodol založiť sieť potravín, kde zákazníci nebudú musieť čítať etikety, lebo budú vedieť, že tam nenájdu potravinami s nepotrebnými aditívami. Reťazec Starý Otec sa časom pustil aj do výroby vlastných pekárenských, mäsových a mliečnych produktov, aby tieto požiadavky dokázal ľahšie splniť.
Starý Otec sa rozhodol v lete zavrieť štyri predajne. Sieť dopláca na to, že ju strach z inflácie pripravil o časť zákazníkov. Napriek tomu verí, že stále dokáže presvedčiť dostatok spotrebiteľov, aby siahali po poctivých potravinách. Do konca roka totiž otvorí dve predajne v nových lokalitách.
Inflácia niekoľko mesiacov láme rekordy. Ako vás to ovplyvňuje?
Momentálne ťaháme za kratší koniec. Nezačalo sa to potravinami, ale slovami. Najväčší predajca na Slovensku hovorí, že má najlepší pomer kvality a ceny. To, samozrejme, nehovorí nič o tom, akú má kvalitu, ale o tom, čo najviac Slovákov chce. A to sú lacné produkty. V skutočnosti medzi kvalitou a cenou nie je taká vysoká korelácia, ako je každý presvedčený. Človek sa môže skutočne dobre najesť za nízke peniaze. Ale je pravda, že sa dá urobiť lacná potravina, ktorá naozaj nie je dobrá. Spotrebiteľ preto musí premýšľať, hľadať a informovať sa.
Nie všetci o to majú záujem.
Už od začiatku som sa snažil vytvoriť pre ľudí obchod, kde nad tým nemusia rozmýšľať. Kde prekročia prah dverí a budú si istí, že v potravinách nie sú stužené tuky, látky spôsobujúce hyperaktivitu detí či antibiotiká. Veľká sieť to nevie zabezpečiť, lebo ani 90-percentná šunka nie je 90-percentná šunka. Záleží totiž na tom, z čoho je tých 90 percent.
Ako na váš koncept reagujú zákazníci?
Doposiaľ to šlo, teda do minulého roka. Budovali sme si cieľovú skupinu, ktorá rozumela nášmu prístupu. Urobili sme šialené veci pre to, aby sme si boli istí potravinami, ktoré predávame. Pôvodne sme nechceli vyrábať nič, ale rozprával som sa s mäsiarom o klobásach. Pýtal som sa ho, prečo sú tam fosfáty. Vraj, aby sa rozvinula bielkovina a mäso držalo viac pokope. Prečo je tam vitamín C? Aby klobása neoxidovala. Prečo je tam sóda bikarbóna? Lebo od vitamínu C je chuť kyslejšia a musí ju zneutralizovať. Hovorím si, to predsa nie je normálne. Normálna klobása je z mäsa, cesnaku, červenej papriky, čierneho korenia a soli. Toto spôsobilo, že sme sa pustili do výroby.
Hovoríte, že to šlo do minulého roka. Čo sa zmenilo?
V decembri minulého roka sa rozohrala hra o ceny. Ak reťazec, ktorý má najväčší trhový podiel, urobí anketu, kto má najlepší pomer ceny a kvality, zvíťazí. Pochopiteľne, keďže si jeho zákazníci myslia, že robia správny nákup. Lenže je chybné z toho vyvodzovať závery o kvalite ponúkaných produktov. Najhoršie je, že pod vplyvom mediálnej hystérie z inflácie ľudia, ktorí si doposiaľ cenu nevšímali, si dnes myslia, že musia nakupovať lacné potraviny. To spôsobilo, že nám dramaticky klesol počet zákazníkov. Snažíme sa predávať vysokokvalitné potraviny v atmosfére, keď sa ľudia boja, že umrú od hladu.
Predpokladám, že tlak prichádza aj zo strany dodávateľov.
Každý týždeň mi niekto zavolá, že zdražuje. Napríklad dodávateľ múky. Pýtam sa ich prečo. Veď v skladoch majú obilie, ktoré si zožali vlani a teraz ho iba melú na múku. Ako jedni z posledných robíme makovú plnku z maku. Keď sme dodávateľovi zariadení povedali, že chceme mlynček na mak, tak netušil, že niečo také existuje. Všetci výrobcovia pečiva nakupujú makovú plnku, ktorá je vyrobená z vylisovaného maku, pretože makový olej vykupuje farmaceutický priemysel. A tak sme v pasci. Keď nám zavolá producent maku a povie, že mak ide hore o 30 percent, tak nemáme na výber.
Ako vám stúpli náklady vo výrobe?
Šialene. Mliekareň je v permanentnej strate. Teraz nám skončila v mäsovýrobe zmluva na elektrinu, čo znamená, že nám poskočia náklady na energie na dvojnásobok.
Do akej miery ste zvýšené náklady premietli do spotrebiteľských cien?
Naši zákazníci si kúpia najviac produktov v cene od dvoch do štyroch eur. Ale problém je, že trojeurový produkt dnes nie je ten istý, čo pred rokom, pretože si to už nevieme dovoliť. Napríklad mrkvové šatôčky predáme za rovnakú cenu na gram v polovičnom balení, pretože ich cena stúpla nad tri eurá, čím sa dostali do zóny, keď ich už ľudia nebudú kupovať. Takto si ich môžu kúpiť aj ľudia, ktorým stačí menší počet. Znižuje sa nám vnútorná marža aj počet zákazníkov.
Vášho zákazníka si však predstavujem ako človeka, ktorý hľadá poctivé potraviny a dokáže si za ne priplatiť. Čo sa stalo?
Obchodné systémy, ktoré sú založené na nízkej cene, nechutne zneužili situáciu tak, že sme všetci zblbnutí. Bojíme sa, že umrieme od hladu a chodíme nakupovať najlacnejšie produkty. Všetky veľké siete boli nútené urobiť to isté. Všetci nám tvrdia, že sa nedokážeme slušne najesť za málo peňazí, čo je čistá lož.
Jednotlivé štáty sa snažia znížiť vplyv inflácie rôznymi spôsobmi. Ako by podľa vás mala vláda zasiahnuť?
Štát musí uvoľňovať čo najmenej peňazí. Čím viac peňazí sa rozhádže, tým dlhšie bude inflácia trvať. Už je jasné, že všetci schudobnieme, ale nie je jasné o koľko. Ak za rok schudobnieme o 15 percent, je veľký rozdiel v tom, či to bude trvať dva, alebo štyri roky.
Starý Otec má predajne iba v Bratislave. Súvisí to s kúpnou silou hlavného mesta?
Nesúvisí, ide o efektivitu logistiky. Keby sa svet vyvíjal tak ako v minulom roku, boli by sme pokračovali do Trnavy a ďalej. V súčasnej situácii však budeme musieť opustiť nejaké predajné miesta. Naším plánom je prežiť.
Ktoré prevádzky to budú?
V lete zavrieme štyri predajne, a to na Dolných Honoch, Herlianskej ulici a v komplexoch Rozadol a SkyPark. Ten by sme zavreli tak či tak, je to mŕtve miesto, pretože v tých bytoch nikto nebýva. Na jeseň zas otvoríme ďalšie dve predajne, a to v Jarovciach a Záhorskej Bystrici, čiže ich budeme mať 22.
Nie je riskantné otvárať nové predajne?
Je, ale už tam máme podpísané kontrakty.
Vaše predajne sú väčšinou na adresách nákupných centier či v nových komplexoch. Je to zámer?
U nás je 40 až 60 percent zákazníkov spontánnych, čo znamená, že sa k nám nevyberú cielene, ale idú okolo. Potrebujeme preto predajne na miestach, kde je vysoká frekvencia ľudí.
Bude zatváranie predajní pre vás znamenať aj zníženie výroby?
Momentálne hľadáme tretie strany na odber. Čo stratíme v našich obchodoch, azda predáme synergickým partnerom. Už teraz dodávame pečivo do niektorých predajní Tesca a mliečne výrobky do Kauflandu.
Skúšali ste e-shop alebo rozvoz potravín donáškovými službami?
To je rieka, do ktorej permanentne vstupujeme a zakaždým z nej s veľkými stratami vystúpime. E-shop sme vyskúšali už asi trikrát, skúšali sme spoluprácu s Boltom. Jednoducho to nejde. Ľudia si veľmi ťažko kúpia mäsový produkt, ktorý nevideli. Môžete si objednať balené, trvanlivé potraviny. Ibaže nám tvoria 50 percent produkty, ktoré si sami vyrábame.
Aké sú vaše kritériá na dodávateľov na pulty predajní?
Ide nám v prvom rade o zloženie, ale zaujíma nás aj technológia. Tá veľká totiž potravinu naozaj zničí. Najlepšie je k dodávateľom skočiť a pozrieť sa, ako to robia.
Aké máte vzťahy? Viete si v tejto situácii pomôcť?
Tlak na cash je extrémny. Každý má vo svojom portfóliu aj reťazce a tie majú takú vyjednávaciu pozíciu, že keď chce dodávateľ zmeniť cenu, trvá to dva mesiace. Lenže ceny na vstupe rastú dramaticky. Dodávatelia múky menia ceny každé dva týždne, dodávatelia mlieka každý mesiac. Výrobca má nejakú cenu a stojí pred rozhodnutím, či opustiť zákazku, alebo predávať tie dva mesiace, kým sa nedohodnete na novej cene, so stratou.
Toto je trochu filozofická otázka, ale máme tu pandémiu a infláciu. Aký z týchto udalostí vzíde maloobchod a zákazník?
Schudobnieme. Podľa mňa dosť. Ak to bude o polovicu, naozaj budeme rozmýšľať, ako čo najlepšie uvariť zemiaky. Otázka je, či aj malý koncept dokáže povedať ľuďom „nejedzte zlé potraviny, lebo zomriete“. Verím, že áno.
Ceny sa začali zaokrúhľovať. Spôsobilo vám to nejaké problémy?
V deň, keď sa to spustilo, nám do piatej nefungovala pokladnica. Celý systém padol a mnoho zákazníkov odišlo. Softvérová firma to zvaľovala na eKasu, ale to neviem posúdiť. Máme tiež veľa prebytkov mincí, ktorých sa zákazníci chceli zbaviť.
Dotazník:
S kým najčastejšie/najradšej nakupujem: S manželkou.
Akým spôsobom nakupujem: Offline. Mám však v garáži vláčik a veci k nemu nakupujem na internete, všetko ostatné v kamenných obchodoch.
Môj najobľúbenejší obchod: Starý Otec v Slnečniciach. Tento výber súvisí s diaľnicou.
Aký som zákazník: Som mimoriadne verný. Keď raz vojdem do Baumaxu a majú, čo chcem, nikdy z neho neodídem.
Čo ma na nakupovaní baví/nebaví: Jediná vec, ktorá ma môže baviť, je, že získam, čo chcem. Nebavia ma fronty pri pokladniciach.
Bez čoho z obchodu neodídem: To by som nemal hovoriť. Bez Coca-Coly Zero, lebo som od nej závislý, ale nemyslím si, že je to zdravé. V našej predajni nie je žiadna vec s umelým sladidlom. To je prvá vec, ktorú kontrolujeme.
Na predajnej ploche s Hansom Faltysom
Mrkvové šatôčky sa radia medzi bestsellery siete.
Špekáčiky Starého Otca neobsahujú mleté kože a chrupavky.
Najmladšia z výrob Starého Otca je mliečna výroba, ktorá produkuje jogurty, tvaroh a maslo.
Starý Otec používa v pekárni vlastný kvások.
Sieť si dodávateľov vyberá podľa zloženia ich produktov, ako aj technológie výroby.
Predajne ponúkajú mnoho výrobkov podľa tradičných receptúr.
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk
