Akútny nedostatok potravín na Slovensku nehrozí. Zároveň však platí, že vojna na Ukrajine výrazne ovplyvňuje ich výrobu prakticky na celom svete. Vypadli, meškajú alebo zdraželi vstupné suroviny, zvýšili sa ceny energií a pohonných hmôt. Spolu s problémami, ktoré spôsobil covid-19, tak vojnový konflikt prispieva k rastu inflácie. Producenti i obchodníci musia hľadať riešenia na ďalšiu nečakanú krízovú situáciu. Na druhej strane sa im však naskytuje možnosť zamestnať ľudí, ktorí utekajú pred konfliktom na Slovensko.
Maximálny odber na jeden nákup je päť litrov. Aj takýto oznam môžu spotrebitelia nájsť v týchto dňoch na regáloch s rastlinnými olejmi. Podľa údajov ministerstva pôdohospodárstva sa až 97 % tohto produktu na slovenský trh dováža zo zahraničia, teda iba 3 % rastlinných olejov sa lisujú na Slovensku. A to napriek tomu, že sa na slovenských poliach ročne vypestuje vyše 400-tisíc ton repky olejnej. Nevyrába sa z nej totiž rafinovaný olej potravinárskej kvality, ale spracováva sa na technický olej či kŕmnu surovinu a približne polovica sa vyváža do zahraničia. Vojna na Ukrajine a mimoriadne vysoký nárast cien komodít sa preto ľahko podpísali pod problémy s jeho dodávkami či vysoké ceny.
Situácia na trhu s olejmi bola napätá už pred udalosťami na Ukrajine, pretože celosvetovo rastie spotreba olejov, najmä v Číne. Problém môže v najbližších týždňoch ešte viac skomplikovať zákaz vývozu palmového oleja z Indonézie. Aj keď je otázne či má krajina dostatočné skladové zásoby a napokon nebude musieť zákaz zrušiť. „Výrobcovia sa spoliehajú, že túto zložku nahradia napríklad repkovým alebo slnečnicovým olejom, pokiaľ to pri danom produkte bude možné. Alebo je ešte možnosť nahradiť indonézsky olej olejom vyrobeným napríklad v Malajzii, aj keď táto krajina bude mať pravdepodobne problémy s množstvom exportovaného palmového oleja pre výpadok pracovnej sily v krajine spôsobený covidom,“ vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.
Odkedy spoločnosť Palma ukončila v bratislavskom závode výrobu olejov a pretransformovala sa na obchodnú spoločnosť, Slovensko až na zopár výnimiek v podobe špeciálnych olejov nemá spracovateľa na rafinovaný potravinársky repkový olej. Ministerstvo pôdohospodárstva by chcelo zabezpečiť výrobu ročnej spotreby na slovenskom trhu, ktorá predstavuje okolo 50-tisíc ton jedlého oleja. So spoločnosťou Poľnoservis podpísalo v apríli memorandum, ktoré má tento cieľ pomôcť naplniť. Poľnoservis je slovenským spracovateľom repky olejnej a vyše desať rokov sa zaoberá lisovaním oleja a výrobou kŕmnych surovín. V memorande sa zaviazal, že do deviatich mesiacov vyvinie maximálne úsilie, aby upravil prevádzkovanie svojej existujúcej linky na výrobu surového repkového oleja v súlade s hygienickými požiadavkami pre potravinársku prevádzku.
Úrodná čierna zem pod paľbou
Ukrajina sa tradične označuje za obilnicu Európy, pretože má spomedzi európskych štátov najväčšiu rozlohu ornej pôdy. Je celosvetovo najväčším vývozcom slnečnice a slnečnicového oleja, štvrtým najväčším producentom jačmeňa i žita, piata priečka jej patrí v produkcii kukurice, medu a pšenice. Vypuknutie vojny vyvolalo obavy, či bude môcť zasiať tohtoročnú úrodu, respektíve na akej veľkej ploche. Ukrajina od ruskej invázie pozastavila vývoz raže, ovsa, prosa, pohánky, soli, cukru, mäsa a dobytka a zaviedla vývozné licencie na pšenicu.
Export dôležitých surovín zabrzdila aj ruská blokáda ukrajinských prístavov. Problémy majú tiež vlakové vagóny na hraniciach s Úniou. Ukrajinské koľaje sú totiž širšie ako tie európske, a tak sa tovar musí prekladať, čo predlžuje vybavenie. Európska komisia v máji predstavila opatrenia, ktorými chce krajine pomôcť s vývozom. Vzniknúť by mali koridory solidarity, teda alternatívne logistické trasy, ktorými poputuje produkcia z Ukrajiny do sveta a humanitárna pomoc či iné produkty na Ukrajinu.
Potravinárska komora Slovenska uvádza, že vyše 91 % potravín a surovín dovezených na Slovensko pochádza z krajín Európskej únie. Podobne v slovenskom exporte dominuje vývoz do členských krajín, pretože predstavuje až 96 %. Komora však očakáva, že vojenský konflikt bude mať vplyv na ceny a dostupnosť energií, pohonných hmôt, ako aj surovín do potravinárskej výroby.
Ako uvádza Jana Holéciová, vojna na Ukrajine sa v našich končinách prejavuje najmä rapídnym tlakom na ceny surovín a vstupov – energií, pohonných hmôt. Je to preto, že Slovensko nie je primárne závislé od dovozov agropotravinárskych komodít ani z Ruska, ani z Ukrajiny. „V agropotravinárstve zatiaľ teda vo všeobecnosti nepociťujeme nedostatok surovín. Pokiaľ sú nejaké individuálne problémy, firmy sa situáciu snažia operatívne riešiť,“ približuje.
Na začiatku konfliktu však bolo možné v obchodoch sledovať znižovanie zásob, hlavne olejov a múky. „Z nášho pohľadu to však nebol problém množstva tovaru na trhu, ale logistický problém s dodávkami do obchodov a išlo len o prechodný jav. Aj preto naďalej vyzývame spotrebiteľov, že dnes nie je dôvod na žiadnu nákupnú paniku a zásobovanie sa potravinami,“ hovorí Jana Holéciová.
To, že vojna prerušila dodávateľské reťazce, potvrdzuje aj sieť Coop Jednota Slovensko. Netýka sa to však iba surovín, ale aj obalových materiálov, logistiky či presunov výroby z Ruska a Ukrajiny do iných krajín. „Reťazec Coop Jednota je plynule zásobovaný. Drobné problémy s posunutím závozov sa vyskytli v kategóriách olej, mäso, cukrovinky, nápoje, mlynské výrobky, ale dennodenne rokujeme s dodávateľmi, aby bolo zásobovanie našich predajní čo najviac plynulé,“ konštatuje hovorkyňa spoločnosti Zuzana Peiger Ačjaková.
Ceny stúpajú neustále hore
Index cien potravín Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo v apríli zaznamenal ďalší medziročný rast, ale v porovnaní s rekordným marcom sa ceny medzimesačne znížili o 0,8 %. Zapríčinil to mierny pokles cien rastlinných olejov a obilnín, ceny cukru, mäsa a mliečnych výrobkov, naopak, vzrástli. Ceny olejov v apríli medzimesačne poklesli vďaka lacnejšiemu palmovému oleju, pod ktorý sa podpísal utlmený globálny dopyt, ako aj slabší výhľad dopytu z Číny. Neistotu však vyvoláva zákaz exportu z Indonézie, čo zabránilo výraznejšiemu poklesu cien.
Podľa Štatistického úradu SR inflácia v apríli na medziročnej báze dosiahla nárast až 11,8 %. Oproti predchádzajúcim mesiacom to predstavuje ďalšie zrýchlenie tempa zdražovania. Potraviny a nealkoholické nápoje medziročne zdraželi o 13,9 %. Spotrebitelia si najviac priplatili práve za oleje a tuky, a to takmer o tretinu. Drahšie sa predávala zelenina (26 %), chlieb a obilniny (16,4 %), mlieko, syry a vajcia (13 %) a mäso (12 %). „V praxi to znamená, že kým v apríli 2021 urobili spotrebitelia nákup potravín za 100 eur, v apríli 2022 to už bolo takmer 114 eur. V košíkoch alebo vozíkoch pritom mali tie isté tovary,“ komentuje vývoj cien analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská.
Zdražovanie sa začalo už vlani, keď ho odštartovali následky dva roky trvajúcej pandémie covidu-19. „Najmä koncom minulého roka sa situácia skomplikovala a nárast vstupov sa prejavil na silnej prvej vlne zdražovania. Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa v priebehu pár dní skokovito zvýšili všetky ceny rozhodujúcich agropotravinárskych komodít, surovín a energií,“ uvádza Jana Holéciová. Zároveň pokračuje, že začiatkom leta očakávajú ďalšiu vlnu zdražovania, ktorá naplno ukáže dôsledky vojny na Ukrajine vo forme zvýšenia cien potravín.
„Naši poľnohospodári a potravinári sú nútení zvyšovať ceny, keďže všetko, čo sa podieľa na výrobe potraviny, zdražuje – od pohonných hmôt cez energie, obalové materiály, hnojivá, obilie, olejniny a ďalšie základné agrárne komodity. Očakávame preto, že v lete sa odbytové ceny opäť zvýšia a primárne sa to bude týkať sektora mlieka a mliečnych výrobkov, olejov, bravčového mäsa a pekárenských výrobkov,“ vyratúva.
Zvyšovanie cien avizovali aj dodávatelia Coop Jednoty vo viacerých produktových kategóriách. „Avšak snažíme sa k cenovej politike pristupovať takým spôsobom, aby sme v maximálnej možnej miere znižovali vplyv inflácie na našich zákazníkov,“ tvrdí Zuzana Peiger Ačjaková. Sieť sa prostredníctvom Zväzu obchodu SR pridala k podpisu Deklarácie o cenovej stabilite, čím sa zaviazala, že na základných potravinách nebude zvyšovať svoje marže.
Prepisovanie cenoviek smerom nahor má vplyv aj na nákupné správanie spotrebiteľov. Coop Jednota Slovensko už od čias koronakrízy eviduje nižší záujem o prémiové produkty, drahšie cukrovinky a drahší alkohol. „Zákazník sa vzhľadom na rastúcu infláciu rozhoduje pragmaticky a cena je naďalej jedným z najdôležitejších faktorov pri nákupnom rozhodnutí. Alternatívou v podobe výhodnejšej ceny, avšak nie na úkor kvality, sú pre našich zákazníkov produkty našej vlastnej značky, kde majú na výber z viac ako 740 druhov výrobkov,“ prízvukuje Zuzana Peiger Ačjaková.
Vhodná príležitosť pre obe strany
Vojna na Ukrajine zasiahla nejakým spôsobom prakticky celý svet. Vidieť to na pultoch predajní, ale zároveň sa to môže ukázať aj za nimi. Ľudia, ktorí utekajú pred vojnou, hľadajú útočisko aj na Slovensku. Na to, aby sa mohli opäť postaviť na vlastné nohy, potrebujú prácu a tú si môžu nájsť aj vo výrobe potravín a maloobchode.
Podľa Jany Holéciovej môžu Ukrajinci zohrať veľmi dôležitú úlohu v poľnohospodárskej prvovýrobe a aj pri spracovaní suroviny, teda v potravinárstve. Je všeobecne známe, že Slováci veľký záujem o prácu v agropotravinárstve nemajú. Môže za to najmä nízke finančné ohodnotenie, pretože poľnohospodári sú zaťažení vysokým daňovo-odvodovým zaťažením v porovnaním s inými krajinami EÚ.
„Naši poľnohospodári už aj pred vypuknutím vojny na Ukrajine dlhšiu dobu zvykli práve na sezónne práce využívať brigádnikov mimo krajín EÚ a často to boli okrem napríklad Srbov práve Ukrajinci. S Ukrajincami majú teda dlhodobo dobré skúsenosti,“ vysvetľuje. Práve dobré skúsenosti boli podľa jej slov jedným z dôvodov, prečo slovenskí agropotravinári ponúkajú prácu Ukrajincom od začiatku vypuknutia vojny. Okrem zamestnania im navyše naprieč celým Slovenskom vedia ponúknuť aj ubytovanie, v mnohých prípadoch aj pre deti.
Uplatniť sa však vedia aj v skladoch či na predajnej ploche. Občanom Ukrajiny, prichádzajúcim v týchto dňoch na Slovensko, vie napríklad Kaufland ponúknuť pracovný pomer na plný alebo čiastočný úväzok. „V spolupráci s kolegami v prevádzke a logistike aktuálne prispôsobujeme proces zapracovania tak, aby sme im dokázali poskytnúť plnohodnotné zapracovanie aj napriek jazykovej bariére,“ uzatvára hovorca spoločnosti Samuel Machajdík.
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk
Článok vyšiel aj v časopise Tovar&Predaj 5 – 6/2022.