Obchod bol v období pandémie súčasťou kritickej infraštruktúry, no napriek tomu nastali zmeny v nákupnom správaní ľudí a je potrebné hľadať nové spôsoby komunikácie, ako byť opäť bližšie k zákazníkovi. Keď v roku 2020 naplno prepukla pandémia koronavírusu, Slováci sa snažili realizovať nákupy na jednom mieste, pod jednou strechou a obmedzili frekvenciu nákupov v špecializovaných predajniach (napríklad pekárne). Zároveň pandémia podmienila samotný spôsob nákupu v podobe rozvoja online nákupu potravín.
Podľa údajov spoločnosti Tesco Stores SR, jej donášková služba počas pandémie covid-19 v medziročnom porovnaní od marca 2020 do marca 2021 zaznamenala zvýšený počet online objednávok približne o 170 %. V podmienkach Slovenska spoločnosť Tesco v tejto oblasti dlho nemala žiadnu konkurenciu, no dnes je už situácia iná. V súčasnosti v tejto oblasti pôsobí viacero spoločností a túto možnosť ponúka napríklad aj spoločnosť Delia, ktorej sa vlani v rámci e-shopu taktiež darilo. Dosiahli tržby 6,6 milióna eur, čo predstavuje nárast o 136 % oproti roku 2020.
Aký bude ďalší vývoj online nákupov potravín?
Energetická kríza a rast cien energií môže výrazným spôsobom ovplyvniť realizáciu online nákupov potravín. Logistický systém zabezpečenia rozvozu potravín a ceny pohonných hmôt predstavujú kľúčovú zložku, ktorá ma vplyv na cenu poskytovanej služby. V jednoduchosti povedané, ak niektoré spoločnosti umožňujúce online nákup potravín pri objednávke nad určitú hodnotu neúčtovali dopravu, pri súčasnom raste cien pohonných hmôt je možné predpokladať spoplatnenie tejto služby v rozsahu, ktorá odradí zákazníkov, pre ktorých je rozhodujúca cena. Podľa prieskumov za najčastejšie faktory, ktoré ovplyvňujú ľudí pri využívaní online nákupu potravín možno považovať rýchlosť doručenia, pohodlnosť z hľadiska výberu času doručenia, ale aj samotnú cenu služby. Samozrejme online nákupy potravín ovplyvnia aj ďalšie skutočnosti, ako je inflácia či zvyšovanie hustoty maloobchodnej siete potravín.
Situácia na Ukrajine vyvoláva neistotu
Dianie na Ukrajine vyvoláva neistotu, ktorá ovplyvňuje aj spotrebiteľskú náladu. Negatívne očakávania sú spojené najmä s obavou ďalšieho vývoja ekonomického rastu či inflácie, čo má vplyv aj na správanie spotrebiteľov vo forme prehodnocovania väčších nákupov či očakávania nižších úspor, keďže o niečo väčší podiel príjmu bude využitý na zabezpečenie bežných potrieb. Podľa štatistík žilo na Slovensku v roku 2020 13,8 % populácie pod hranicou chudoby (Powerty Line). Tento ukazovateľ predstavuje domácnosti, ktorých príjem je nižší ako 60 % národného mediánu (čo v roku 2020 činilo 8703 eur/rok), a to predstavovalo domácnosti s nižším príjmom ako je 5221,8 eur za rok, resp. 435,15 eur mesačne.
Napriek tomu, že priemerné mzdy rastú rýchlejšie ako inflácia, je potrebné si uvedomiť, že štatisticky sa chudoba pravdepodobne prehlbovať nebude, no z hľadiska hodnoty peňazí (spotrebiteľská inflácia) si budú môcť spotrebitelia dovoliť menej. Tento problém bude najzávažnejší u nízkopríjmových domácností, ktoré nespotrebúvajú luxusné statky. Zároveň nad očakávania rastú aj ceny energií, kde významný vplyv zohrávajú pohonné hmoty s očakávaným medzimesačným nárastom na úrovni 8 %, čo bude mať taktiež celospoločenský vplyv na zmenu nákupného správania.
Ako teda na „nových“ zákazníkov 2022?
Takzvaných nových zákazníkov môžeme veľmi zjednodušene rozdeliť na tri skupiny. Prvú tvoria tí, ktorí žijú pod hranicou chudoby. Tam napriek názoru mnohých odborníkov musí zasiahnuť štát, pretože ak si niekto nedokáže uspokojiť základné potreby, bude sa to prejavovať vo vzdore proti celému systému, čo vidíme už dnes cez skutočnosť, v akom stave sa nachádza nálada v spoločnosti a ak nenastane zmena, bude sa to ďalej prehlbovať. Druhú skupinu tvoria zákazníci, ktorých inflácia zasiahne v podobe určitého obmedzenia, že si dovolia menej, resp. zmenia svoje preferencie/návyky.
Tu však prichádza taktiež dôležitá úloha štátu a predajcov potravín. Zdražovanie nesmie byť na úkor konzumácie menej kvalitných potravín, pretože sa to spoločnosti vráti v podobe vyššieho zaťaženia zdravotného systému (napr. obezita = vyššie riziko kardiovaskulárnych a onkologických ochorení). Napriek tomu, že ekonomika vždy prebije zdravotný aspekt, je dôležité si uvedomiť, že aj pri kúpe nového auta ak chceme, aby vydržalo čo najviac bez poruchy, je nám odporúčané tankovať len prémiové palivá, a to isté platí aj o výžive ľudí. K znižovaniu cien a inflácie môže prispieť zvyšovanie hustoty obchodnej siete cez zdravú konkurenciu, s čím sa stotožňuje aj Slovenská aliancia moderného obchodu. Zároveň by mal obchod spotrebiteľom pomôcť aj ku kvalitnému, plnohodnotnému a zdravému životu. Tretiu skupinu tvoria zákazníci s vyšším príjmom, ktorí sú náročnejší a pre nich nestačí už len zážitok z nákupu, digitálny omnichannel, ale aj rýchlosť, personalizácia a pridaná hodnota.
