Dnešná doba je charakteristická búraním stereotypov. Nielen sociálnych, ale vo veľkej miere aj stravovacích. Ešte pred desiatimi rokmi sa na vegetariána mnoho ľudí pozeralo ako na atrakciu, dnes už pri slove vegán, frutarián či flexitarián nikto ani nemihne obrvou. A kým ešte pred desiatimi rokmi po bezlepkových potravinách siahali výhradne ľudia trpiaci celiakiou, dnes rôzne potravinové alternatívy s nálepkou free from nakupuje čoraz viac spotrebiteľov, ktorí chcú skúsiť niečo nové alebo sa snažia zdravšie stravovať.

„Najväčší rozdiel medzi bezlepkovými sušienkami pred desiatimi rokmi a tými dnes je v tom, že tie dnešné sa už dajú normálne jesť,“ zaznie rozhovor pri regáli s potravinami, ktoré sú určené pre ľudí s najrôznejšími potravinovými intoleranciami. Relatívne nová kategória, ktorá získala názov „free from,“ na Slovensku v posledných rokoch dynamicky rastie.

Aj keď boli tieto produkty zo začiatku určené ľuďom trpiacim intoleranciami a zdravotnými ťažkosťami, postupne sa záujem o free from potraviny rozšíril aj na bežných spotrebiteľov, ktorí alergiami netrpia. Siahnu po nich ľudia hľadajúci zdravšiu alternatívu a môžu byť tiež vyjadrením životného štýlu a vyhlásením uvedomelosti. Do tejto kategórie pritom môžeme zaradiť širokú škálu výrobkov, ktoré môžu byť bez laktózy, lepku, mlieka, mäsa, cukru, orieškov, sóje či GMO.

Zaujímavý biznis

„Výrobky bez laktózy sú jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich trendov na trhu potravín a drogérie. V roku 2021 zaznamenali nárast o viac ako 20 percent. Bezlaktózové výrobky na mliečnej báze oslovujú k nákupom až 57 percent slovenských domácností ročne, rastlinné alternatívy 52 percent. Najväčšie zastúpenie majú v mlieku. S nadpriemernou intenzitou ich nakupujú mladší jednotlivci a dvojice, ako aj domácnosti s dospelými členmi,“ hovorí Anna Kissová, tím líderka Spotrebiteľského panelu GfK.

Navyše na Slovensku ide v poslednom čase už aj o celkom zaujímavý biznis. Z údajov spoločnosti Euromonitor International vyplýva, že kým v roku 2019 sa predali na Slovensku free from výrobky v hodnote 40,5 milióna eur, v roku 2021 tržby za tieto produkty narástli na 52,3 milióna eur. Najdominantnejšími na trhu sú bezlaktózové výrobky nasledované produktmi alternujúcimi mäso.

„Na Slovensku sú tieto produkty omnoho populárnejšie než v okolí. Dôvodom je predovšetkým zabehnuté fungovanie spoločností ako Alfa Bio alebo Sojaprodukt. Navyše zlepšujúca sa kvalita a chuť mäsových alternatív znamená zvyšujúci sa záujem spotrebiteľov,“ vysvetľuje Lina Sidorenke, manažérka komunikácie spoločnosti Euromonitor International.

Budú mať stále miesto v košíkoch

Hľadanie náhrad za tradičné potraviny nie je ani zďaleka záležitosťou ostatných rokov. V deväťdesiatych rokoch si výraznú popularitu získali napríklad margaríny na úkor masla, no postupom času táto módna vlna opadla a spotrebitelia sa vrátili k tradičnému mliečnemu výrobku. Podľa výrobcov a distribútorov free from výrobkov však v tomto prípade podobný scenár nehrozí.

„Keďže celiakia je časté autoimunitné systémové ochorenie spôsobené lepkom, nie je možné bezlepkovú stravu označiť len za módny trend. Autoimunitné ochorenia majú vo svete vzrastajúci trend a celiakia nie je výnimkou,“ hovorí Patrícia Ráczová, marketingová špecialistka spoločnosti Penam Slovakia. Dodáva, že v portfóliu dnes majú 31 bezlepkových výrobkov a v tomto roku plánujú uviesť na trh ďalšie novinky.

Free from produkty síce nie sú v rámci kategórií dominantné, ale dostáva sa im čoraz viac pozornosti. „V kategórii mliečnych výrobkov ide o malú skupinu výrobkov, ktorá tvorí približne tri percentá kategórie. Každý rok však evidujeme rast a očakávame, že tento rastúci trend potrvá naďalej,“ vysvetľuje Jakub Špiller, manažér obchodného rozvoja spoločnosti Danone. Ani on si nemyslí, že by šlo len o módnu vlnu. „Za posledné roky však celkovo evidujeme zvyšujúci dopyt spotrebiteľov po zdravších produktoch, čo je veľmi pozitívne. Tieto výrobky často bývajú vnímané ako lepšia voľba v porovnaní s klasickými výrobkami,“ dodáva.

Ďalšie investície

Jedným z lídrov v oblasti free from výrobkov na Slovensku je spoločnosť Najtelo, ktorá sa zaoberá výrobou, distribúciou a predajom takzvaných bio, reform a bezalergénových výrobkov a takmer celé jej portfólio je vegánske. „Keďže vnímame dlhodobo rastúci trend free from výrobkov v našich predajoch, minulý rok sme sa rozhodli založiť prvú nielen bezlepkovú, ale aj bezalergénovú pekáreň na Slovensku menom Žitnoostrovská bezlepková pekáreň, kde nepoužívame ani droždie, ani kvások,“ vysvetľuje Erik Márton, výkonný riaditeľ firmy Najtelo.

Investície do tejto oblasti nedávno rozbehla aj slovenská firma McCarter, ktorá stojí za výrobkami na rastlinnej báze pod značkou Body&Future. V súčasnosti je ich na trhu sedemnásť a podľa slov predsedu predstavenstva Milana Pašmíka čoskoro uvedú na trh aj ďalšie. „Naša spoločnosť zastupuje na slovenskom trhu aj taliansku značku Schär, ktorá je v Európe lídrom v segmente ‚gluten free‘ a momentálne ponúkame až 107 výrobkov,“ dopĺňa.

Spolu či oddelene?

Všetky oslovené spoločnosti sa zhodujú v tom, že dopyt po free from výrobkoch rastie. Napríklad Penam Slovakia zaznamenala medzi rokmi 2020 a 2021 nárast predaja bezlepkových výrobkov o 7 %. „Najväčší rast však už prebehol,“ hovorí Patrícia Ráczová. Aj napriek tomu, že produkty na rastlinnej báze nájdeme najviac v alternatívach mliečnych produktov, agentúra GfK zaznamenáva ich rozširovanie aj v iných kategóriách. „Veľmi výrazne v nátierkach, ale tiež v mäse, hotových jedlách, mäsových produktoch,“ hovorí Anna Kissová.

Manažérka korporátnej komunikácie spoločnosti Nestlé Česko Tereza Skrbková upozorňuje na to, že si vo firme všímajú aj rastúci záujem spotrebiteľov o free from výrobky bez toho, žeby mali na to zdravotné dôvody. „Napríklad v prípade mliečnych výrobkov s označením ‚bez laktózy‘ sa niektorí ľudia mylne domnievajú, že ide o výrobok bez cukru. No v skutočnosti je v tomto výrobku len laktóza rozložená na dve ľahšie spracovateľné látky,“ hovorí.

Na nepochopenie hlavnej agendy free from výrobkov upozorňuje aj Lina Sidorenke z Euromonitor International. „Existujú určité mylné predstavy o niektorých segmentoch bez obsahu, ako napríklad bez lepku, pričom najmä sociálne médiá tvrdia, že bezlepkové potraviny pomáhajú pri chudnutí. Tento názor si mylne získal uznanie medzi niektorými spotrebiteľmi a ďalej zvýšil hodnotu predaja určitých výrobkov, napríklad bez lepku,“ hovorí.

Pomôže edukácia

Jedným z riešení tohto problému by mohlo byť zvyšovanie povedomia o samotných free from výrobkoch. Jakub Špiller zo spoločnosti Danone si myslí, že sa to dá dosiahnuť napríklad aj správnym vystavením výrobkov v predajni. „Z nášho pohľadu by nemali byť takéto výrobky oddelené. Spotrebitelia omnoho ľahšie nájdu tieto výrobky v rámci klasického regálu. Je to totiž šanca zasiahnuť viac spotrebiteľov, a tým zvýšiť povedomie o free from výrobkoch,“ hovorí.

Snahu obchodníkov vyčleniť samostatné miesto pre všetky free from výrobky si všíma aj Erik Márton. Z pohľadu spotrebiteľa však podľa neho nejde o šťastné riešenie. „Keď hľadám bezlepkové pečivo, nebudem ho hľadať medzi múkami, ale medzi pečivom. Aj horčica je bezlepková a určite by ste ju nedali na bezlepkový regál,“ glosuje.

Na druhej strane však Patrícia Ráczová argumentuje, že pre celiatikov sú nebezpečné už minimálne množstvá lepku. A pri skladovaní v rovnakom regáli s klasickým pečivom by mohlo dôjsť ku krížovej kontaminácii; bezlepkové výrobky by mali mať samostatný regál. „Umiestnenie regálu v kategórii ‚bezlepkové výrobky‘ by mohlo byť pre celiatikov vyhovujúcejšie,“ myslí si.

Špeciálne regály pre free from potraviny podporuje aj Milan Pašmík. Tvrdí, že to má zmysel aj z komerčného hľadiska. „Uvediem našu konkrétnu skúsenosť so značkou bezlepkových výrobkov Schär. Pokiaľ sú Schär produkty umiestnené spolu pri sebe v jednom bloku v regáli, tak ich predaj je o 50 percent vyšší, ako keď sú rozmiestnené podľa jednotlivých podkategórií v rôznych regáloch v rôznych častiach predajne,“ uzatvára.

Peter Kapitán, peter.kapitan@atoz.sk