Ešte donedávna za ne hrozili obchodníkom drakonické pokuty, čoskoro sa potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti budú môcť predávať. Ráta s tým novela zákona o potravinách, ktorá bola v čase uzávierky časopisu Tovar&Predaj v druhom čítaní na marcovej parlamentnej schôdzi. Aj takýmto spôsobom sa dá bojovať proti plytvaniu potravinami, s ktorým má moderná spoločnosť veľký problém. Vyhadzovať jedlo je nielen neekonomické a neekologické, ale aj neetické.

Hovoriť spotrebiteľovi: kúp si iba toľko, koľko naozaj zješ, je pre obchodníka tak trochu schizofrenické. Predajne sa snažia priniesť zákazníkom širokú ponuku čerstvých a bezchybných produktov celý deň a každý deň. K tomu patria aj plné regály, ktoré sú vyskladané po okraj, aby zákazníci nemali pocit nedostatku a nakúpili čo možno najviac. To prináša vyššie tržby, ale zároveň prispieva k plytvaniu potravinami.

Plánovanie je dôležité

Odhadnúť dopyt a prispôsobiť tomu ponuku tak, aby potraviny v predajni neprekročili stanovené dátumy spotreby a dátumy minimálnej trvanlivosti je veľké umenie. Dosiahnuť stav, aby ani jeden produkt neskončil „po záruke“ je snáď nemožné. Predajcovia venujú sledovaniu trvanlivosti potravín obrovskú pozornosť. Na jednej strane je snaha ponúkať zákazníkom to najlepšie, na druhej strane aj prevencia pred potenciálnymi pokutami, ktoré za predaj takýchto výrobkov obchodníkom hrozia.

Výsledkom sú stiahnuté potraviny, ktoré „sa nestihli“ predať. Kým produkty po dátume spotreby sú nevhodné na konzumáciu, s potravinami po dátume minimálnej trvanlivosti je to inak. Štátna veterinárna a potravinová správa uvádza, že potravina je ešte stále bezpečná na konzumovanie po uvedenom dni minimálnej trvanlivosti za predpokladu, že sú dodržiavané návody na skladovanie a balenie nie je poškodené. Aj preto sa mnohí spotrebitelia neboja ochutnať napríklad cestoviny či cukrovinky, ktoré našli po dlhšej dobe zastrčené vzadu v komore.

Nové pravidlá pre potraviny

Novela zákona o potravinách ráta s tým, že obchodníci budú môcť za určitých podmienok potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti predávať zákazníkom. Produkty musia byť bezpečné a najviac 45 dní od uplynutia minimálnej trvanlivosti. Obchodník ich môže ponúkať len vo vlastných prevádzkach konečnému spotrebiteľovi, nesmie ich predávať cez internet. Zároveň ich musí zreteľne oddeliť od ostatných potravín, označiť, že ide o potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti a tiež upozorniť na skutočnosť, že chuťové alebo výživové parametre môžu byť zmenené. Zakázané je predávať konzumné vajcia a mäsové konzervy či výrobky s poškodeným alebo deformovaným obalom.

Prevádzkovateľ, ktorý má obchod s predajnou plochou väčšou ako 400 metrov štvorcových, je povinný najneskôr dva dni predtým, ako začne takéto potraviny predávať spotrebiteľom, ponúknuť ich aspoň jednej charite, ktorá má oprávnenie s nimi nakladať. Obchodník ich môže začať predávať, ak ich charita odmietne, respektíve o ne v priebehu dvoch dní neprejaví záujem. Za bezpečnosť predávaných potravín zodpovedá obchodník.

Zmeny v pokutách

Novelizovaný zákon, ktorý by mal začať platiť od júna, má ambíciu i reálnu šancu predchádzať plytvaniu. „Zníži sa produkcia potravinárskeho odpadu a potreba jeho likvidácie, čo bude mať pozitívny vplyv aj na plytvanie zdrojmi pri produkcii surovín, výrobe a distribúcii potravín. Považujem to za významný environmentálny aspekt,“ myslí si Tamara Kohlmayerová, konateľka spoločnosti PPP Profit, ktorá pôsobí v konzultačnej a poradenskej oblasti potravinového práva. Zároveň pokračuje, že zákon odstráni dlhoročnú nespravodlivosť v sankciách za predaj potravín po dátume spotreby a dátume minimálnej trvanlivosti.

Kým tie prvé sú v zmysle platnej legislatívy nebezpečné, tie druhé mohli obchodníci i doposiaľ darovať charitám, ale sankcie za predaj boli v oboch prípadoch rovnaké. „Novela tento nepomer odstráni, zároveň zavedie nižšie sankcie za opakované porušovanie zákona o potravinách a zruší riziko ukladania likvidačných miliónových pokút,“ uvádza. Po novom sa najnižšia hranica sankcie za opakované porušenie zákona stanovila na 50-tisíc eur. Za negatívum novely považuje to, že ponecháva zodpovednosť za bezpečnosť potravín aj v neodôvodnených prípadoch na obchodníkoch. „Stále pretrváva tendencia správnych orgánov ukladať sankcie za spomínané porušenie potravinového práva obchodníkom a nie výrobcom alebo dovozcom, ktorí zistené porušenie zapríčinili,“ hovorí Tamara Kohlmayerová.

Radšej charite

Podpredseda predstavenstva Coop Jednoty Slovensko Filip Kasana za mínus rovnako považuje výlučnú zodpovednosť obchodu za bezpečnosť potravín po dátume minimálnej trvanlivosti. Sieť však novelu zákona vníma pozitívne, a to najmä v kontexte, že s predajom týchto potravín už nebude spojené riziko miliónových pokút. „Dlhodobo sme upozorňovali, že takéto potraviny nie sú zdraviu škodlivé, takže extrémne vysoké sankcie spojené s potravinami po dátume minimálnej trvanlivosti, ktoré sa mohli vyskytnúť na pultoch iba z nedbanlivosti, boli neprimeranou a bezdôvodnou represiou,“ vysvetľuje Filip Kasana. Z obchodného hľadiska však Coop Jednota možnosť predávať takéto potraviny nepovažuje za zaujímavú, keďže bezodplatná ponuka charite ostane zachovaná. „Počítame s minimálnym objemom takéhoto tovaru v predaji,“ dodáva.

Práve darovanie charitám bolo doposiaľ najrozumnejšou voľbou, ako nakladať s nepredanými výrobkami po dátume minimálnej trvanlivosti, pretože sa dostali k ľuďom a neskončili na skládkach. Sieť Tesco má dlhodobú spoluprácu s Potravinovou bankou Slovenska a jej lokálnymi partnermi a od roku 2019 sú do programu darovania zapojené všetky obchody reťazca. „Vďaka nášmu partnerstvu s Potravinovou bankou Slovenska sme za posledný rok darovali viac ako 2 000 ton potravín ľuďom v núdzi, čo predstavuje takmer päť miliónov porcií jedla. Potraviny sú jednoducho cennou pomocou, ktorou charitatívne organizácie zabezpečujú výživné jedlo pre ľudí v núdzi,“ vysvetľuje riaditeľka komunikácie Tesco Stores SR Katarína Pšenáková.

Zvládli by viac potravín

Občianske združenie Free Food, ktoré sa venuje efektívnemu prerozdeľovaniu potravinového prebytku z obchodov charitám, krízovým centrám či centrám pre ľudí bez domova, vníma pozitívny vývoj spolupráce reťazcov a charít. Jeho štatutárka Alexandra Kolarik však pripomína, že cieľom obchodníka nie je charitatívna činnosť, ale dosahovanie zisku. Preto sa každá spoločnosť snaží optimalizovať svoje procesy tak, aby dochádzalo k čo najmenšiemu plytvaniu či stratám. „Takáto optimalizácia – zefektívňovanie logistiky a objednávok – môže viesť k tomu, že množstvo potravín, ktoré sa charitám darujú z dôvodu uplynutia dátumu minimálnej trvanlivosti alebo ich vyradenia z iných dôvodov, sa potenciálne môže znižovať. Charity by určite dokázali využiť väčšie množstvo potravín,“ konštatuje Alexandra Kolarik.

Zároveň pokračuje, že aj z nedávnych rozhovorov s veľkými charitami vyplynulo, že množstvo ľudí v núdzi sa rapídne zvyšuje, či už pod vplyvom pandémie, alebo zdražovania. Pretrváva ťažká situácia na Ukrajine a nápor na potravinovú pomoc sa násobí každý deň.

Pomoc pre ľudí

Podľa jej slov by predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti mohol znížiť celkový objem potravín darovaných pre charity. „Je však dôležité podotknúť, že potraviny, ktorým uplynie dátum minimálnej trvanlivosti, tvoria veľmi nízke percento ‚odpadu‘ v porovnaní s potravinami čerstvými (pečivo, ovocie a zelenina či potraviny s dátumom spotreby). Práve táto skupina, ktorej darovanie nie je jasne regulované (okrem potravín s dátumom spotreby), násobne prevyšuje podiel potravín po dátume minimálnej trvanlivosti,“ hovorí.

Na druhej strane predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti by mohol pomôcť mnohým ľuďom v núdzi, ktorí sa hanbia potravinovú pomoc prijímať. „Zároveň sa takéto potraviny stanú dostupnejšími pre väčšie množstvo obyvateľov, keďže nie všetci núdzni sú klientmi nejakej charity či zariadenia. V každom prípade bude zaujímavé sledovať, koľko takých potravín sa dostane na pulty obchodov a aký bude odbyt,“ tvrdí Alexandra Kolarik.

Čo s potravinovým odpadom

Potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, ktoré nie sú poskytnuté na charitatívne účely, sa môžu v súčasnosti používať ako krmivo, súčasť kompostu či na výrobu bioplynu. Potraviny po dátume spotreby sa nesmú poskytovať na ľudskú spotrebu, pretože sú považované za nebezpečné. Dajú sa však využiť na kŕmne účely, výrobu bioplynu a kompostu alebo spracovať v kafilérii. Bývalé potraviny rastlinného pôvodu a malé množstvá potravín živočíšneho pôvodu, na ktoré sa vzťahuje legislatívna výnimka, sa do konca tohto roka môžu ukladať na skládkach, po Novom roku však obchodníci budú musieť hľadať alternatívne možnosti nakladania s nimi.

V prvom rade môžu znížiť množstvo produkovaného odpadu. „Už dnes sú u obchodníkov zavedené postupy s cieľom znižovať potravinársky odpad prostredníctvom optimalizácie stavu zásob, optimalizácie ponuky nebalených/rozvažovaných potravín zvlášť na lahôdkarských pultoch, znižovaním cien potravín pred koncom trvanlivosti, respektíve ich dopredaj v posledný deň záruky za symbolickú cenu,“ vysvetľuje Tamara Kohlmayerová. Namiesto skládky sa podľa jej slov dá odpad likvidovať prostredníctvom separovaného zberu biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý sa bude dodávať na výrobu kompostu alebo bioplynu. „Na tento účel je vhodné využiť spoluprácu a zbernú sieť biologicky rozložiteľného odpadu z domácností, ktorú zaviedli samosprávy. Osobitnou možnosťou je poskytovanie potravinárskeho odpadu na kŕmne účely alebo výrobu krmív pre zvieratá,“ dodáva.

Faktory, ktoré spôsobujú plytvanie

Nedostatočné plánovanie nákupov a varenie i akcie v obchodoch ako „dva za cenu jedného“ vedú k nákupu alebo príprave príliš veľkého množstva jedla.

Nepochopenie rozdielu medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti vedie k vyhadzovaniu jedlých potravín.

Štandardizované veľkosti porcií v reštauráciách a jedálňach.

Ťažkosti s predvídaním počtu zákazníkov v stravovacích zariadeniach.

Riadenie zásob výrobcov a maloobchodníkov.

Požiadavky na vysokú kvalitu napr. pre výrobky predávané v maloobchode.

Nadprodukcia alebo nedostatok dopytu po určitých výrobkoch v určitých obdobiach roka, poškodenie výrobkov a obalov.

Neadekvátne skladovanie/preprava vo všetkých fázach potravinového reťazca.

Zdroj: Európska komisia

Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk

Článok vyšiel aj v časopise Tovar&Predaj 3 – 4/2022.