Slovensko sa pridalo k odvážnym krajinám, ktoré sa rozhodli zvýšiť triedenie obalov z nápojov zálohovým systémom. PET fľaše a plechovky sa od januára vracajú späť do obchodov. Keďže platí prechodné obdobie, v predajniach sa zálohované aj nezálohované obaly budú objavovať až do konca júna. Spotrebitelia tak môžu byť spočiatku zmätení a musia si zvyknúť na to, čo patrí do žltého kontajnera a čo môžu priniesť späť do predajne, aby dostali nazad svoj záloh vo výške 15 centov za jeden obal s označením „Z“.
Na jednej strane stáli ekologickí nadšenci, ktorí sa tešili na prvé vrátené fľaše, na druhej strane vystresovaní obchodníci, ktorí sa obávali, ako budú narýchlo lepiť cenovky s výškou zálohy. Spustenie zálohovania plastových fliaš a plechoviek od Nového roka však nenaplnilo predstavy ani jednej skupiny. Ešte v polovici januára bolo v mnohých predajniach nemožné nájsť fľaše s logom „Z“, ktoré označuje obaly patriace do systému zálohovania.
Na slovenský trh sa každý rok dostane približne miliarda PET fliaš a zhruba 345 miliónov plechoviek. Triedeným zberom sa darí vyzbierať asi 62 % fliaš, pri plechovkách štatistika neexistuje. Skúsenosti zo zahraničia hovoria, že zálohovanie je oveľa účinnejšie. Vďaka nemu sa do systému vráti viac ako 90 % fliaš, a tak sa výrazne redukuje množstvo voľne pohodeného odpadu v prírode. To sú dáta, ktoré stáli na začiatku slovenskej snahy o čistejšie prostredie a lepšie triedenie odpadu z nápojov.
Vychytávanie detailov
Napriek tomu, že ide o projekt obrovských rozmerov, na jeho prípravu mali zúčastnené strany dva roky, ktoré navyše poznačila pandémia. Spustiť zálohovanie sa podarilo načas. Nezaobišlo sa to však bez menších či väčších zmätkov. „Viackrát sa zákazníci pokúšali vrátiť obaly bez príslušného označenia „Z“. Stroj ani naši zamestnanci tieto obaly neprevzali. Zákazníci ich však na pobočkách nechali, čo spôsobilo vyťaženie predajní,“ opisuje marketingový manažér spoločnosti Terno real estate Marek Koštrna.
Coop Jednote Slovensko meškajú dodávky niektorých automatov do predajní, ktoré sa chceli do zálohovania zapojiť dobrovoľne. „Zakontrahovali sme ich hneď po verifikačnom procese Správcu, ale dodávatelia automatov, s ktorými sme v intenzívnom kontakte, nám avizovali, že čelia logistickým problémom – nedostatku vodičov v kamiónovej doprave, surovinovej kríze, nedostatku čipov aj covidu-19,“ vysvetľuje riaditeľ obchodnej sekcie Coop Jednoty Slovensko Branislav Lellák.
Okrem toho zaregistrovali komplikácie pri dodávkach vriec a plomb od Správcu zálohového systému, ktoré mali byť dodané v minulom roku. Ako pokračuje, tiež sa im stalo, že zákazníci chceli vracať nezálohované obaly z dôvodu slabej vzdelávacej kampane o zálohovaní zo strany Správcu zálohového systému. „Edukáciu spotrebiteľov výrazne supluje náš personál intenzívnou komunikáciou so zákazníkmi,“ dopĺňa.
Riaditeľka pre vonkajšie vzťahy a komunikáciu Správcu zálohového systému Lucia Morvai hovorí, že narazili na drobné technické nedostatky, ale so všetkým si vedeli v spolupráci s partnermi poradiť a nájsť riešenie. „Máme za sebou len prvé týždne ostrej prevádzky, systém zatiaľ funguje z pohľadu zákazníka, čo je dôležité – zálohomaty aj ručné skenery odoberajú zálohované obaly a odmietajú tie nezálohované. Celá práca sa začína najmä teraz. Až reálne fungovanie zálohového systému ukáže, kde sú slabiny, ktoré treba riešiť,“ vysvetľuje.
Správca zachytil zopár prípadov, keď výrobca uviedol na trh zálohované obaly nápojov, ktoré neboli u neho registrované. Distribútor – obchodník má zo zákona povinnosť požiadať výrobcu, aby sa preukázal potvrdením o registrácii obalov v zálohovom systéme a distribuovať len preukázateľne registrovaný zálohovaný obal. „Ak výrobca povinnosť splnenú nemá, distribútor bezodkladne túto skutočnosť nahlási Správcovi. Výrobca porušuje zákon aj zmluvu so Správcom, ak uvádza na trh obal, ktorého registrácia nie je ukončená,“ tvrdí Lucia Morvai.
Postupné spúšťanie systému
Zálohovanie sa týka takmer všetkých nápojov, ktoré sú balené v plastových fľašiach či plechovkách a majú objem 0,1 až 3 litre. Výnimkou sú obaly od mlieka a mliečnych nápojov, sirupov a alkoholických nápojov s obsahom alkoholu viac ako 15 %. Výška zálohu bola stanovená na 15 centov a obchodník ho musí uvádzať oddelene od ceny produktu na cenovke i na pokladničnom bloku. Zákazník môže zálohovanú PET fľašu či plechovku vrátiť v ktoromkoľvek obchode, ktorý obaly vykupuje, bez ohľadu na to, kde ju kúpil. Avšak vrátený záloh môže minúť iba v prevádzke, kde fľaše vrátil.
Výrobcovia a dovozcovia nápojov môžu uvádzať nezálohované obaly na trh do konca januára, obchodníci ich môžu predávať do konca júna. Prechodné obdobie spôsobilo, že v januári nebolo pre spotrebiteľa ľahké nájsť zálohované obaly, ktoré sú označené písmenom „Z“. Situácia by sa mala meniť, keď jednotliví obchodníci dopredajú zásoby nápojov, ktorých obaly sa nezálohujú, ale patria do žltých kontajnerov.
Lucia Morvai hovorí, že od spustenia systému sa k 27. januáru vyzbieralo takmer 70-tisíc zálohovaných obalov a toto číslo bude rásť tak, ako budú na pultoch pribúdať obaly s označením „Z“ a textom zálohované. Branislav Lellák predpokladá plný nábeh zálohovania pred Veľkou nocou. „V našom centrálnom sklade sme v januári zaznamenali naskladnenie niektorých druhov nápojov v zálohovaných obaloch. Po vypredaní zásob v predajniach sa tak postupne objavia priamo v prevádzkach Terno a Kraj,“ uvádza Marek Koštrna.
Spoločnosť Budiš sa na zálohovanie pripravovala niekoľko mesiacov a výrobky s označením „Z“ vyrába už od decembra minulého roka. Keďže obchodníci dopredávajú zásoby, prvé nápoje v zálohovaných obaloch značky sa na pultoch obchodov objavili v druhej polovici januára. „Niektoré obchodné siete zálohovanie odkladajú a nezálohované produkty plánujú dopredávať čo najdlhšie. Je však potrebné povedať, že väčšina trhu sa snaží na nový zálohovací systém prejsť čo najskôr,“ myslí si riaditeľ nealko segmentu spoločnosti Budiš Juraj Slaninka.
Zatiaľ je ešte priskoro predpovedať, ako nový systém, ktorý si vyžaduje pri nákupe zaplatiť záloh a po vypití nápoja vrátiť obal do obchodu, ovplyvní spotrebiteľské správanie. Niektorí zákazníci sa môžu rozhodnúť, že obaly nevrátia a prídu o záloh, ďalších to môže aspoň spočiatku odradiť od nákupu takýchto nápojov. „Môže dôjsť k miernemu poklesu predaja nápojov v PET fľašiach a plechovkách. Veríme však, že tieto obaly už na uliciach a v prírode voľne pohodené neuvidíme,“ konštatuje Marek Koštrna. Budiš má vo svojom portfóliu hlavne minerálne vody a Juraj Slaninka si myslí, že pre pozitívne zdravotné účinky nie je možné ich len tak jednoducho vymeniť za pitnú vodu z vodovodu. „V tomto prípade treba myslieť aj na obsah a nielen obal daného nápoja,“ hovorí.
Systém potrebuje tisícky odberných miest
Na začiatku januára bolo pripravených takmer dvetisíc odberných miest po celom Slovensku. „Povinne zapojené prevádzky, ktoré majú predajnú plochu väčšiu ako 300 metrov štvorcových, sú zapojené všetky, teda približne 1 100 predajní, zvyšok tvoria menšie predajne zapojené do odberu dobrovoľne,“ vysvetľuje Lucia Morvai. Ako pokračuje, podľa predbežných analýz by ideálna odberná sieť mohla zahŕňať celý organizovaný trh a časť neorganizovaného trhu, čo je sieť približne 6 000 odberných miest. „Zahustenie odbernej siete je dôležitou úlohou a mnohí obchodníci avizujú, že chcú svoje prevádzky postupne zapájať, aby vyšli v ústrety zákazníkom a nestratili konkurenčnú výhodu,“ dopĺňa.
Viacerí menší predajcovia, ktorí sa nemusia zapojiť do systému zálohovania, sa obávajú odlivu nakupujúcich. Ak im neposkytnú možnosť vrátiť zálohované obaly, ich kroky logicky povedú do väčších predajní, kde fľaše a plechovky nielen vrátia, ale môžu si pohodlne urobiť aj ďalší nákup. Zriadiť výkupové miesto si však vyžaduje od obchodníkov nemalé investície. Ak tak urobiť musia alebo sa pre to rozhodnú dobrovoľne, na výber majú tri možnosti, ako môžu zálohované obaly od spotrebiteľov zbierať.
Prvým spôsobom výkupu obalov je automatizovaný zber cez takzvané zálohomaty. Druhou možnosťou je ručný zber v obchodoch, kde sa predpokladá odber približne 70 až 200 kusov denne. V takejto prevádzke má obsluha ručný skener s malou tlačiarňou, ktorá kupón za vrátené obaly vytlačí. Možný je aj spôsob poloautomatizovaného zberu, kde sa využíva ručný skener a zároveň kompaktor – špeciálne vyvinuté zariadenie, ktoré obal po odobratí stlačí. Pri ručnom zbere s pomocou skeneru nesmie obchodník zabudnúť na to, že obaly sa preberajú nestlačené a nestlačené sa aj prepravujú. V prípade automatizovaného zbierania obalov zálohomat dokáže obaly roztriediť na plastové fľaše a plechovky a stlačiť.
Predajne sa pridávajú aj dobrovoľne
Aj keď ide o povinnosť navyše a zavedenie nového systému stojí nemalé úsilie, výkonný riaditeľ spoločnosti Tomra Collection Slovakia Roman Postl hovorí, že od obchodníkov prichádzajú informácie o aktívnom záujme a ústretovom prístupe k systému. „Svedčí o tom napríklad to, že niekoľko retailerov a reťazcov spustilo po dohode so Správcom zálohového systému pilotné projekty ešte pred oficiálnym spustením systému, aby si zákazníci a zamestnanci mohli na systém zvyknúť,“ vysvetľuje.
„Keďže ide o dosť veľkú zmenu, ktorá prináša aj nemalé investičné náklady do obstarania technológie, postoj obchodníkov sa mohol spočiatku zdať ako neistý či rozpačitý. No postupom času a s rastúcim záujmom verejnosti o ekologické riešenia sa situácia začala meniť a aj menší obchodníci, ktorí nemajú zákonnú povinnosť, nás stále viac oslovujú a chcú sa do systému zálohovania zapojiť dobrovoľne,“ vysvetľuje Ladislav Procházka, riaditeľ slovenskej pobočky spoločnosti Envipco.
Ako pokračuje, cena zariadení na výkup obalov je pre obchodníkov, prirodzene, mimoriadne dôležitý parameter. „Nie je prekvapivé, že spočiatku bola najčastejšou otázka, aké najlacnejšie zariadenia ponúkame. Myslím si však, že čas a správanie spotrebiteľa nás presvedčí aj o komplexných riešeniach, kde už budú rozhodovať iné parametre – či už rýchlosť spracovania, pomer veľkosti automatu k zhutneniu obalu a podobne,“ dopĺňa.
Ladislav Procházka uvádza, že aj malé prevádzky pochopili, že ak zákazník nebude u nich môcť vrátiť zálohovaný obal, tak jednoducho prídu o veľkú časť svojich tržieb. „Dnešný spotrebiteľ je veľmi náročný, pričom sa dá predpokladať, že z pohľadu pohodlnosti pôjde a bude peniaze míňať tam, kde mu vrátia jeho vopred zaplatenú zálohu,“ dodáva.
Z 2 100 predajní združených v obchodnom systéme Coop Jednota sa do zálohovania postupne zapojí takmer 1 300. Z toho vo viac ako 900 prevádzkach bude nainštalovaný automat a takmer 400 predajní bude využívať ručný zber. Legislatívna povinnosť zálohovať sa týka 321 predajní, ostatné predajne sa zapoja dobrovoľne. „Na prípravu a vybudovanie odberných miest na zálohovanie investuje maloobchodná sieť Coop Jednota približne 15 miliónov eur,“ približuje Branislav Lellák. Zber obalov prebieha vo všetkých predajniach Terno a Kraj, pričom tie menšie využívajú ručný zber. Podľa Mareka Koštrnu sa celkové investície súvisiace so zberom nápojových obalov vyšplhali na 3,4 milióna eur.
Náklady by sa však mali obchodníkom v dlhodobom horizonte vrátiť cez manipulačný poplatok. Ten dostávajú od Správcu ako odmenu za to, že sa so zberom zálohovaných obalov namáhajú. V tomto roku je vo výške 0,02 centa pri plnoautomatizovanom a poloautomatizovanom zbere a 0,015 centa pri ručnom zbere.
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk
