Mliečne výrobky, respektíve ich alternatívy za posledných tridsať rokov prešli dynamickým vývojom. Na začiatku deväťdesiatych rokov sa stali obrovským módnym trendom margaríny a rôzne rastlinné náhrady masla. O desať rokov neskôr boli veľkým hitom šľahačky v spreji vyrobené na rastlinnej báze a popritom sa do popredia drali nízkotučné výrobky. Všetky spomenuté trendy spája jeden fakt. Ako na trh prišli, tak sa z neho postupne vytrácajú, hoci svojich priaznivcov stále majú. Výrobcovia mliečnych výrobkov sa domnievajú, že podobne dopadnú aj súčasné bezlaktózové a vegánske alternatívy.
Akokoľvek vydarená kópia nie je originál. Platí to všade, či už ide o umenie, alebo potraviny. Predovšetkým pri mliečnych produktoch, na ktoré si spotrebitelia na Slovensku zvlášť potrpia, je veľmi dôležité, aby sa pri alternovaní pôvodných zložiek a surovín zachovala chuť, ktorú zákazník pozná. „Takmer všetky výrobky sa dajú vytvoriť na rastlinnej báze. Záleží však na tom, či to má zmysel a či je výroba stále efektívna a udržateľná. V neposlednom rade je taktiež dôležité, aby výrobky boli chutné. Chuť totiž u českých a slovenských spotrebiteľov hrá zásadnú rolu,“ hovorí riaditeľ obchodného rozvoja v spoločnosti Danone Jakub Špiller.
V súčasnosti existujú dva hlavné prúdy mliečnych alternatív: bezlaktózové produkty a rastlinné náhrady mlieka a mliečnych výrobkov, orientované predovšetkým na spotrebiteľov, ktorí preferujú produkty neživočíšneho pôvodu. No kým tvorba bezlaktózových výrobkov je pomerne jednoduchá – počas výroby totiž stačí pridať enzým laktáza, ktorý štiepi laktózu na jednoduchšie, ľahšie stráviteľné cukry –, pri rastlinných alternatívach je to iné. „Výroba rastlinných výrobkov je iná kapitola, na ktorú je potrebná najmä oddelená výroba a takisto iné výrobné zariadenia, ktorými v súčasnosti my nedisponujeme, a preto o výrobe týchto produktov nateraz neuvažujeme,“ uvádza Dominika Skačanová, vedúca marketingu v spoločnosti Levické mliekárne.
O výrobkoch na rastlinnom základe neuvažujú ani vo firme Madeta. „Dopyt po rastlinných alternatívach a bezlaktózových produktoch existuje. Istá časť spotrebiteľov je motivovaná zdravotnými dôvodmi, ďalšiu časť motivuje presvedčenie. A potom sú tu ľudia, ktorých motivuje len módny trend, čo podľa mňa časom prestane. Tieto výrobky budú na trhu aj naďalej, nepochybne majú zmysel. Ale nemyslím si, že by sa o nich dalo hovoriť ako o zásahu do kategórie, ide proste o doplnkový predaj,“ myslí si Jan Teplý, riaditeľ obchodu a marketingu v spoločnosti Madeta.
Naopak, spoločnosť Danone, ktorá už dnes má na trhu rôzne výrobky na čisto rastlinnom základe, ako napríklad šľahané dezerty na pistáciovej a mandľovej báze, sa nových výziev v tejto oblasti neobáva. „V rastlinných alternatívach vidíme veľkú príležitosť. Táto kategória rastie okolo 30 percent ročne a každý rok sa zvyšuje počet domácností, ktoré tieto výrobky pravidelne kupujú. Táto skutočnosť je dnes zásadná pre rast kategórie,“ hovorí Jakub Špiller.
A hoci sa zdá, že bezlaktózové či rastlinné výrobky sa nikdy nestanú dominantnými, neznamená to, že v nich nie je potenciál. Podľa súčasných odhadov môže laktózovou intoleranciou na Slovensku trpieť až 20 % populácie a to je rozhodne trh, ktorý môže byť zaujímavý. „Rast rastlinných náhrad je v Európe oveľa výraznejší ako na Slovensku. My to stále vnímame ako úzko špecializovaný trh, ale určite je do budúcna zaujímavý a máme ho v hľadáčiku. Je to trend, ale je otázne, či je za tým skutočne aj relevancia toho, že rastlinné je lepšie ako mliečne,“ konštatuje riaditeľka predaja Zvolenskej mliekarne Zuzana Žubor Kágerová.
Jogurty idú menej
Dáta agentúry GfK ukazujú, že typická domácnosť si mliečne výrobky, medzi ktoré sa radia maslo, syry, smotany, kondenzované mlieka, smotanové nátierky, tvarohy, fermentované mliečne nápoje, mliečne dezerty a jogurty, do svojho nákupného košíka vkladá 129-krát za rok a celkovo na ne za toto obdobie minie 448 eur. Najintenzívnejšími kupujúcimi mliečnych produktov sú rodiny s tínedžermi, ktoré za posledných 12 mesiacov minuli na tento sortiment až 564 eur. Počas roka dosahujú výdavky na mliečne produkty najvyššie čísla pred Veľkou nocou a v predvianočnom období.
„Takmer polovica celkových výdavkov domácností na mliečne výrobky je určená na nákup syrov. Syry zároveň nakupujeme aj najčastejšie z celého sortimentu mliečnych výrobkov, a to 75-krát do roka. Niektorý zo syrov si aspoň raz ročne zakúpia všetky slovenské domácnosti. Výdavky jednej domácnosti na syry sú na úrovni 207 eur za rok,“ hovorí konzultantka Spotrebiteľského panelu GfK Nina Páleníková.
Slovenský trh je už dlhodobo zasýtený veľkým množstvom jogurtov, od bielych cez ochutené, ovocné či grécke. Napriek tomu, že táto kategória patrí medzi obľúbené potraviny, maloobchodné údaje spoločnosti NielsenIQ z trhu obchodov s potravinami a zmiešaným tovarom ukazujú medzi novembrom 2020 a októbrom 2021 mierny pokles v spotrebe aj v tržbách. „Medziročná spotreba klesla o dve percentá a dosiahla úroveň viac ako 42,1 milióna spotrebovaných kilogramov s tržbami na úrovni 101,9 milióna eur. Pokles tržieb ovplyvnila klesajúca spotreba, ako aj klesajúca priemerná cena (−1 %), ktorá sa pohybuje na úrovni 2,42 eura za kilogram,“ uvádza konzultantka agentúry NielsenIQ Miriam Brynzová.
Medzi spotrebiteľmi je najobľúbenejší jogurt bieleho typu, ktorý tvorí 21 % všetkých tržieb. Druhá v poradí je príchuť jahoda na úrovni 16 % a tretia v poradí je príchuť čokoláda, ktorá si ukrajuje z hodnotového koláča 13 %. „Čo sa týka veľkosti, dlhodobo si drží dominantné postavenie segment 125 až 149 gramov, ktorý tvorí 40-percentnú významnosť a za posledných 12 mesiacov sa jeho tržby vyšplhali na úroveň viac ako 40,8 milióna eur. Ďalšie v poradí je balenie 150 gramov s významnosťou 26 percent. Tretie v poradí sú balenia 200 – 499 g a berú si z tržieb 13-percentný podiel,“ pokračuje Miriam Brynzová.
Kategória jogurtov poklesla napriek tomu, že podľa údajov agentúry GfK, ktorá sa orientuje na správanie a preferencie spotrebiteľa, si niektorý z jogurtov aspoň raz ročne domov z obchodu prinesie každá domácnosť, spravidla raz za deväť dní. „Na jogurty míňajú najviac viacčlenné dospelé domácnosti, 48 eur ročne. Pätina výdavkov na jogurty smeruje na nákup neochutených jogurtov. Neochutené jogurty nakupuje 80 percent domácností. V rámci sortimentu ochutených jogurtov míňajú domácnosti najviac na príchute jahoda, čokoláda a čučoriedka,“ dopĺňa Nina Páleníková.
Dáta spoločnosti NielsenIQ ukazujú, že dlhodobo najvýznamnejší kanál pre predaj jogurtov sú hyper- a supermarkety, kde prebieha viac ako polovica predajov kategórie jogurtov. Tržby v týchto formátoch však za posledných 12 mesiacov klesli o 4 % a celkovo dosiahli hodnotu viac ako 51,9 milióna eur. Tržby jogurtov zaznamenávajú pokles vo všetkých predajných formátoch. Najrýchlejšie však klesajú v neorganizovaných potravinových predajniach, a to o 8 %.
Ceny už neklesnú
Jedným z mliečnych výrobkov, na ktorý sú spotrebitelia zvlášť citliví a zároveň ho pokladajú za bernú mincu cenovej hladiny, je maslo. Nakupuje ho deväť z desiatich domácností a v priemere si ho spotrebitelia prinesú domov raz za 19 dní. „Celkový ročný objem nákupov masla u jednej domácnosti predstavuje 8,2 kilogramu, čo je približne 33 balení po 250 gramov. Pri nákupe masla vyhľadávajú domácnosti v nadmernej miere zvýhodnené cenové podmienky. Takmer 69 percent objemu masla v minulom roku sa nakúpilo v akcii,“ konštatuje Nina Páleníková.
Aj toto je neklamným znakom toho, že spotrebitelia sú na cenu masla veľmi citliví. Už dávnejšie pritom v nejednom obchode cena za štvrtku masla prekročila psychologickú hranicu troch eur. Výrobcovia sa zhodujú v tom, že za súčasných podmienok je nepredstaviteľné, aby ceny klesali. „Na rast ceny mliečnych produktov má v súčasnosti najvyšší vplyv nárast ceny vstupnej suroviny – mlieka, rast ceny energií, obalových materiálov a takisto rast ceny práce. Cena masla odzrkadľuje spomínané rastúce vstupné náklady,“ hovorí Dominika Skačanová. To, že na vyššie ceny si budú musieť spotrebitelia zvyknúť, potvrdzuje aj Jakub Špiller. „Chceme, aby si naše výrobky udržali vysokú kvalitu a chuť. Niektorí spotrebitelia, tak ako pri každej vysokej inflácii, zmenia svoje správanie a ešte viac budú sledovať výhodné akciové ponuky alebo vymenia kvalitné značkové potraviny za menej kvalitné,“ predpovedá.
Peter Kapitán, peter.kapitan@atoz.sk