Pred pandémiou zákazníci uprednostňovali jedno- až dvojdňové nákupy menších košíkov, aby si dopriali čo možno najčerstvejšie potraviny. Počas pandémie sa to zmenilo na tzv. one-stop shopping, teda nákup pod jednou strechou. Napriek tomu, že sa ťažko predpovedá, čo bude po pandémii, dá sa odhadnúť, že istý čas takéto nákupné správanie ostane nezmenené. Pretože zvyk je železná košeľa. Obchodníci však nemusia zúfať. Posledné mesiace síce boli náročné, ale priniesli im do kás aj vyššie tržby. Dáta o správaní spotrebiteľov počas pandémie predstavila spoločnosť NielsenIQ na kongrese Samoška, ktorý sa uskutočnil v októbri.
Podľa meraní NielsenIQ sa slovenskému maloobchodu darí. Rast tržieb v minulom roku dosiahol úroveň 6,7 %. Bol to najvyšší rast od veľkej finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009. „Samozrejme, prispeli k tomu panické nákupy po nástupe pandémie covidu-19. V marci minulého roka sme sa začali zásobovať. Niektoré kategórie sa stali na čas nedostupnými, ľudia nakupovali do zásob napríklad trvanlivé potraviny alebo toaletný papier,“ vysvetľuje Pavol Zajac, client business partner spoločnosti NielsenIQ.
Podobne ako skoro v každej krajine Európy aj na Slovensku vyvolali panické nákupy v prvom kvartáli 2020 nárast tržieb o viac ako 10 %. Po pokojnejšom druhom kvartáli však zvyšné dva štvrťroky vlaňajška priniesli maloobchodu rast tržieb o viac ako 6 %. „V aktuálnom roku rast pokračuje, a to aj v porovnaní so silným minulým rokom. To nás radí na popredné priečky medzi európskymi krajinami. Rast je ťahaný väčšími nákupnými košíkmi. Domácnosti sa zmenili na reštaurácie, školské jedálne a pracovne. Ľudia doma trávia viac času,“ vysvetľuje. Trh FMCG si v prvom štvrťroku pripísal rast o 1,9 %, v druhom štvrťroku o 3,4 %.
Ľudia síce viac nakupujú, ale nie všetci obchodníci sa môžu tešiť rovnako. „Momentálne je situácia taká, že spotrebiteľ sa snaží nakúpiť všetko pod jednou strechou. Trend obľúbenosti veľkých hypermarketov dlhodobo klesal od roku 2008 do roku 2019, ale covid-19 týmto formátom pomohol. Tržby najviac rastú vo formáte hypermarket a supermarket vrátane Lidla, a to medziročne za posledných 12 mesiacov k júnu tohto roka o 6,2 percenta,“ uvádza Pavol Zajac. Menšie predajne s predajnou plochou do 400 metrov štvorcových na organizovanom trhu, teda tie, ktoré sú súčasťou nejakej siete, rástli o 2,2 %, zatiaľ čo predajne do 400 metrov štvorcových neorganizovaného trhu dokonca zaznamenali pokles tržieb o 0,7 %.
Nálada spotrebiteľov sa v Európe pomaly vracia do normálu. Avšak slovenskí zákazníci ostávajú opatrnejší. Kým pred vypuknutím pandémie sa ich nálada vyvíjala dlhodobo nad priemerom Európskej únie, dnes nie sú až tak pozitívne naladení ako v minulosti. „Európski spotrebitelia sa tvária, že je všetko v poriadku a ich nálada opäť stúpla. Slovenskí zákazníci sú pesimistickejší a momentálne deklarujú, že nie sú spokojní so stavom svojich financií ani pracovnými vyhliadkami,“ uvádza Pavol Zajac.
Ako sa darí tradičnému obchodu?
Počet obchodov s predajnou plochou do 400 metrov štvorcových organizovaného trhu má klesajúci trend. Podobne sú na tom aj predajne neorganizovaného trhu. „Tento trend nie je spôsobený pandémiou, ale je to dlhodobý vývoj,“ uvádza Júlia Klukanová, retail services consultant spoločnosti NielsenIQ. Ani tento rok nebude výnimkou a kým ešte v roku 2018 bolo na organizovanom trhu 4 240 predajní do 400 metrov štvorcových, k júlu tohto roka to bolo 3 980 obchodov. Obchodníci v rámci neorganizovaného trhu ešte v roku 2018 prevádzkovali 3 449 predajní, tento rok už iba 2 788.
Pri pohľade na celý organizovaný trh s potravinami je pre obchodníkov z hľadiska tržieb najdôležitejšia Bratislava plus západné Slovensko. Práve tento kraj si pripisuje 46 % podiel na tržbách a pred pandémiou v roku 2019 rástol o 3 %. Stredné Slovensko prispelo necelou tretinou tržieb a rastom 2,1 % a východ štvrtinovým podielom a rastom 5,2 %. „Počas vlaňajška sme mohli sledovať dvojnásobné rasty tržieb všade okrem Bratislavy. Je to spôsobené tým, že zamestnávatelia umožnili zamestnancom pracovať z domu a ľudia sa presunuli do iných lokalít. Východné Slovensko dosiahlo nárast až 9,3 percenta,“ vysvetľuje Júlia Klukanová.
Tento rok ku koncu augusta ťahala Bratislava za kratší koniec a zaznamenala pokles tržieb o 2,4 %. V ostatných častiach Slovenska nie sú nárasty až také veľké, ale stále v plusových hodnotách. „Košice a Košice-okolie prešli podobným vývojom ako Bratislava. Kým Košice tento rok rástli na tržbách o tri percentá, Košice-okolie približne o deväť percent. V Košiciach a Bratislave platí rovnaký princíp. Veľa ľudí momentálne pracuje, stravuje sa a nakupuje nie v meste, ale vo svojom bydlisku,“ vysvetľuje Pavol Zajac.
Ako pokračuje, na zobrazenie vplyvu covidu-19 na maloobchod stačí jedna informácia. Ľudia majú od roku 2008 viac disponibilného príjmu, čo znamená, že životná úroveň sa zvyšovala a spotrebitelia nakupovali drahšie potraviny. Počet transakcií pomaly stúpal tiež. Potom však prišla pandémia a nožnice sa výrazne otvorili. „Začali sme nakupovať menej často, ale keď sme v obchode, nakúpime oveľa viac. Podstatnou informáciou je to, že správanie spotrebiteľov sa od začiatku pandémie nezmenilo a je také doteraz,“ vysvetľuje Pavol Zajac.
Znížená mobilita spotrebiteľov aj ich snaha vyhýbať sa preplneným obchodom počas pandémie posilnila význam online predajného kanála. NielsenIQ na Slovensku ešte nemeria internetový predaj potravín a drogérie, ale v Česku už áno. „Na ilustráciu: už pred covidom tržby za potraviny a drogériu rástli o 132 percent, pandémia rast podporila a podľa jednotlivých vĺn a obmedzení rástli tržby v online o 150 až 230 percent,“ približuje Pavol Zajac. Neformálne informácie hovoria o tom, že na Slovensku sa internetové tržby za FMCG v roku 2020 zdvojnásobili. V tomto roku za prvých 36 týždňov opäť narástli zhruba o 70 % oproti silnému minulému roku.
Najobľúbenejšie položky v košíkoch
Práca a vyučovanie z domu znamenali, že ľudia viac varili. To sa odrazilo aj na kategóriách, ktorých tržby rástli vlani medziročne na tradičnom trhu (organizované predajne do 400 metrov štvorcových a neorganizované predajne) najviac. „Najvyšší rast si pripísal alkohol, ktorému sa darí aj mimo pandémie. Potom to však boli mrazené polotovary, kuchynské oleje a cukor,“ približuje Júlia Klukanová.
Spomedzi drogistických kategórií to boli batérie, krmivo pre zvieratá a vitamíny. Súvisí to s prácou z domu či snahou o posilnenie imunity a s väčším záujmom o vlastné zdravie. „Spotrebitelia preferujú nákupy granúl a vlhkého krmiva na internete alebo v špecializovaných obchodoch pre zvieratá, avšak na tradičnom trhu sa darilo viac kategóriám ako napríklad pochúťky pre mačky a žuvacie produkty pre psy,“ hovorí Júlia Klukanová.
Od nového roka čaká Slovensko zálohovanie jednorazových plastových fliaš a plechoviek. Na slovenskom maloobchodnom trhu a čerpacích staniciach sa od augusta 2020 do júla 2021 predalo 477 miliónov PET fliaš, čo predstavuje medziročný nárast predaných kusov o 2,5 %. V prípade plechoviek to bolo 424 miliónov predaných kusov s rastom 10 %. Pre minerálne vody, sladené nápoje či ľadové čaje sú plastové obaly kľúčové. „Napríklad minerálky sa takmer výlučne (99 %) predávajú v plastových fľašiach a 93 % energetických nápojov v plechovkách,“ približuje Júlia Klukanová.
Z dát spoločnosti NielsenIQ plynú jednoznačné závery. Nákupné správanie sa od vypuknutia pandémie nezmenilo. Spotrebitelia chodia do obchodov menej často, ale robia väčšie nákupy. V predajni sa chcú zdržať čo možno najkratšie a nakúpiť všetko pod jednou strechou. Vážia si zdravie a dávajú si pozor, čo nakupujú, do košíkov si viac kladú vitamíny a doplnky stravy. „Nerobíme predikčné modely, ale môj osobný názor je, že situácia tento rok a v prvú polovicu ďalšieho roka, ak nie dlhšie, sa bude vyvíjať podobne. Aj keď bude vyššia zaočkovanosť, menej covidu, správanie má zotrvačný efekt. Žijeme takto už dva roky, stal sa z toho zvyk. Spotrebitelia si zvykli a zase bude trvať nejaký čas, kým si odvyknú,“ uzatvára Pavol Zajac.
Tatiana Kapitánová