Pandémia koronavírusu sa prejavuje aj na finančnom správaní Slovákov. Agentúra Focus v spolupráci s mBank zrealizovala prieskum, ktorý preukázal zmenu správania spotrebiteľov v prístupe k financiám. Väčšina obmedzila svoje výdavky, začala míňať menej peňazí a mnohí začali s pravidelným sporením.
Z prieskumu agentúry Focus vyplýva, že až 33 % spotrebiteľov v dôsledku pandémie začalo míňať menej peňazí. Ďalších 13 % respondentov si začalo pravidelne sporiť, šesť percent začalo investovať vo fondoch a rovnako ďalších šesť percent si zrušilo nejaký typ poistenia. O odklad splátok požiadali štyri percentá opýtaných a tri percentá uzatvorili životné alebo neživotné poistenie.
Druhá polovica opýtaných nezaznamenala v súvislosti s pandémiou koronavírusu žiadnu zmenu. V porovnaní s výsledkami z roku 2020 je finančné správanie Slovákov podobné. Veľmi mierne sa znížil podiel tých, ktorí míňajú menej – z 37 % na 33 % a tých, ktorí si pravidelne sporia – z 15 % na 13 %. Koronakríza negatívne ovplyvnila i výšku osobného mesačného príjmu takmer tretine opýtaných (32 %). O celý alebo takmer celý príjem prišlo šesť percent Slovákov, osem percent prišlo o väčšinu svojho príjmu a takmer pätina (18 %) uviedla, že prišla o menšiu časť svojho osobného mesačného príjmu.
Koronakríza zasiahla najmä sociálne ohrozenejšie domácnosti
Z výsledkov prieskumu vyplýva, že o svoj celý alebo takmer celý príjem prišli najmä tí, ktorí pochádzajú z nízkopríjmových domácností – odpovedala tak takmer pätina (19 %) respondentov z domácností s čistým mesačným príjmom do 600 EUR a 13 % opýtaných s čistým príjmom v domácnosti od 601 do 900 EUR. „To len poukazuje na fakt, že koronakríza má negatívny dopad najmä na tých, ktorí už pred jej začiatkom patrili k sociálne ohrozenejším, alebo horšie finančne zabezpečeným skupinám obyvateľstva. Preto by sa aj pomoc štátu mala adresne orientovať predovšetkým na tieto skupiny obyvateľov,“ konštatuje Martin Slosiarik, sociológ a riaditeľ agentúry Focus.
Viac než polovica Slovákov disponuje finančnou rezervou
Pozitívnou správou je, že takmer dve tretiny Slovákov vo veku 18 až 60 rokov v súčasnosti disponujú finančnou rezervou (63 %). Viac ako pätina (21 %) opýtaných má vytvorenú finančnú rezervu vo výške približne jedného mesačného platu a približne ďalšia pätina (18 %) vo výške dvoch až troch mesačných platov. Peniaze pre prípad núdze na úrovni štyroch až šiestich mesačných platov má odložené necelá desatina (9 %) a 15% Slovákov má dokonca financie vo výške viac ako šiestich mesačných príjmov.
Naopak, viac ako tretina (37 %) obyvateľov nemá odložené žiadne peniaze, čo môže byť pre nich ohrozujúce najmä v prípade náhleho výpadku príjmu. V porovnaní s rokom 2020 sa mierne znížil podiel tých, ktorí finančnou rezervou disponujú a to o 6 % – zo 6 9% v roku 2020 na 63 % v roku 2021. Viac ako polovici (57 %) respondentov pandémia príjem neovplyvnila a ostal približne rovnaký ako bol pred začiatkom koronakrízy. Viac ako desatina (11 %) opýtaných uviedla, že sa jej príjem dokonca zvýšil. Oproti výsledkom z prieskumu z novembra 2020 sa znížil negatívny dopad koronakrízy na výšku mesačného príjmu opýtaných o 8 % – zo 40 % v roku 2020 na 32 % v roku 2021.
