Svetovými veľmocami v oblasti pestovania a exportu kakaových bôbov, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou akýchkoľvek čokoládových cukroviniek, sú Pobrežie Slonoviny a Ghana, kde sa vypestuje viac ako 65 % celosvetovej produkcie kakaa. A hoci slovo veľmoc automaticky implikuje bohatstvo, pri čokoláde to ani zďaleka neplatí. Podľa informácií portálu BBC v roku 2020 pracoval priemerný farmár na kakaových plantážach za menej než jedno euro na deň. Aj preto výrobcovia a predajcovia cukroviniek stále viac zdôrazňujú „fairtrade“, férový prístup k obchodu od prvého farmára až po koncového spotrebiteľa.
Pojem fairtrade sa vo verejnom priestore síce objavil už dávnejšie, no napriek tomu ani na konci roka 2021 nestráca na aktuálnosti. Dosiahnutie spravodlivého prístupu ku všetkým článkom dodávateľského reťazca je totiž dlhodobá záležitosť. Hoci sa tento pojem často vyskytuje pri káve či pri banánoch, práve kakao a čokoláda je jednou z oblastí, kde je celosvetový problém najvypuklejší. „Priemerná farmárka na kakaovej plantáži za deň zarobí 30 centov, čo ešte zvýrazňuje rozdiely medzi mužmi a ženami v celosvetovom čokoládovom priemysle,“ uvádza britský portál BBC. Ani lepšie platení farmári zďaleka nepresiahnu úroveň 1,65 eura za deň, ktorá predstavuje hranicu extrémnej chudoby. Tieto čísla a informácie dlhodobo vytvárajú tlak na výrobcov či distribútorov čokoládových výrobkov, ktorí by mali robiť všetko preto, aby sa vykorisťovanie farmárov vytratilo.
„Je to mimoriadne dôležitá téma. Nestlé spolupracuje s organizáciu Rainforest Alliance, ktorá certifikuje udržateľnosť pestovania a získavania kakaa. Naše čokolády Orion už dnes obsahujú certifikované, udržateľným spôsobom získavané kakao a postupne pribudnú aj ďalšie výrobky. Do konca roku 2025 chce Nestlé dokončiť prechod na udržateľné kakao pre všetky výrobky v portfóliu,“ odkazuje hovorca spoločnosti Nestlé Česko Robert Kičina.
Okrem samotného zlepšovania postavenia pestovateľov kakaových bôbov je fairtrade aj nálepka, ktorá priťahuje pozornosť spotrebiteľov. Veľmi dobre tak môže fungovať aj ako marketingový ťahák, čo pripúšťa aj obchodný riaditeľ spoločnosti Chocoland Attila Virág. „Spotrebiteľ to určite vníma pozitívne. Hlavne mladšia generácia, ktorá už sleduje zloženie a pôvod surovín. Je to pre ňu zároveň jedno z rozhodujúcich kritérií pri nákupe,“ hovorí.
Na druhej strane sú však aj producenti, ktorí nesúhlasia s marketingovým nánosom okolo férového podnikania. „Každý náš obchod bol založený na férovom podnikaní. Nie však fairtrade, my sa s touto značkou nestotožňujeme. Keďže sme osobne prítomní na plantážach a sme v kontakte s farmármi, ponúkame im reálnu podporu, nie len finančnú. Považujeme férové podnikanie za niečo úplne kľúčové bez ohľadu na to, či nám to zvyšuje predaje, alebo nie. Možno v určitých chvíľach to môže byť naša konkurenčná nevýhoda, keďže máme vyššie náklady ako naša konkurencia či iní spracovatelia. V konečnom dôsledku to však prináša aj iné ovocie ako je to finančné krátkodobé,“ hovorí Karol Stýblo, spolumajiteľ spoločnosti Lyra.
Pandémia sa neprejavila
Sladkosti patria medzi veľmi časté položky, ktoré sa zjavujú v košíku spotrebiteľov. Na ich odbyt nemala zásadný vplyv ani pandémia, hoci niektorí výrobcovia zaznamenali zmenu v štruktúre predaných tovarov. Attila Virág hovorí, že si v spoločnosti Chocoland všimli prepad prémiových sladkostí, no na druhej strane v kategórii tradičných výrobkov či výrobkov pod privátnymi značkami zaznamenali zvýšený dopyt.
„Hoci bol minulý pandemický rok pre mnohých náročný, predajnosť kategórie sušienok a oblátok to veľmi neovplyvnilo. Napriek 6-percentnému rastu tržieb spred dvoch rokov kategória za posledných 12 mesiacov zostala stabilná a tržby dosiahli úroveň viac ako 189 miliónov eur, čo predstavuje 30,2 milióna spotrebovaných kilogramov sušienok a oplátok,“ hovorí konzultantka spoločnosti NielsenIQ Miriam Brynzová.
Segment oblátok tvorí podľa spoločnosti NielsenIQ 56 % všetkých tržieb z kategórie oblátok a sušienok. „Zároveň je jediný, ktorý spomedzi ostatných medziročne rastie, a to o dve percentá. Druhým v poradí je segment sušienok, ktorý si ukrajuje takmer tretinu všetkých predajov. Trojicu uzatvára segment piškóty/trubičky, ktorého tržby za posledných 12 mesiacov klesajú o tri percentá a dosiahli úroveň 28,6 milióna eur,“ hovorí Miriam Brynzová.
Oblátky a sušienky si podľa údajov agentúry GfK zákazníci kupujú v priemere raz za osem dní, čo z nich robí najfrekventovanejšiu kategóriu sladkostí. Jedna domácnosť minie na ich nákup v priemere 79 eur ročne a takmer každé druhé euro smeruje na nákupy v akciovej cene. „Najviac na sušienky a oblátky míňajú domácnosti s tínedžermi,“ dodáva Nina Páleníková, konzultantka Spotrebiteľského panelu GfK.
Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že akýkoľvek typ cukroviniek má medzi spotrebiteľmi svojich priaznivcov. Z dát agentúry GfK vyplýva, že čokoládové tyčinky si aspoň raz za rok kúpi každá domácnosť, cukríky, bonboniéry a pralinky si aspoň raz ročne kúpi deväť z desiatich domácností. „Cukrovinkám sa darí najmä koncom roka. V minulom roku si cukrovinku s vianočnou tematikou zakúpilo takmer osem z desiatich slovenských domácností. V nákupoch dominujú rôzne čokoládové figúrky, adventné kalendáre či salónky, ale vianočný motív nájdeme aj medzi bonboniérami, oblátkami, perníčkami alebo na tabuľkovej čokoláde,“ uvádza Nina Páleníková.
Menej cukru a viac ovocia
Hoci dáta z prieskumných agentúr ukazujú, že spotrebitelia na Slovensku maškrtia veľmi radi, výrobcovia cukroviniek potvrdzujú, že si všímajú jeden zásadný trend. Tým je postupné znižovanie obsahu cukru v ich výrobkoch. „V našom čokoládovom biznise sme si už pred troma rokmi stanovili, že zredukujeme obsah cukru v našich produktoch na maximálne 30 percent. A na tom systematicky pracujeme. Je to momentálne trend aj v západnej Európe. Rovnako v našich produktoch používame trstinový alebo kokosový cukor, a tak sa snažíme robiť produkty čo najzdravšie,“ vysvetľuje Karol Stýblo zo spoločnosti Lyra.
Zásadnou výzvou pre výrobcov však v tomto prípade je fakt, že zákazníci pri znižovaní obsahu citlivo vnímaných zložiek – cukrov, tukov a soli – očakávajú zachovanie rovnakej chuti. „Ide o komplikovaný a dlhotrvajúci proces, pretože chceme minimalizovať vplyv zmeny receptúry na výslednú chuť výrobku. Nedávno sme znížili obsah cukru v Lentilkách, predtým napríklad v tyčinke Margot a Sójových rezoch,“ hovorí Robert Kičina za spoločnosť Nestlé Česko.
Hoci pri cukre sa snažia spotrebitelia čoraz častejšie obmedzovať, vo všeobecnosti to pri čokoládovej hmote ani zďaleka neplatí. Za všetko hovoria údaje spoločnosti Mondelez, ktorá v Bratislave prevádzkuje čokoládovňu spojenú najmä so značkou Figaro. Ročne fabrika vyprodukuje až 50-tisíc ton čokoládovej hmoty a čokoládových výrobkov. „Celkovo Mondelez International v Bratislave investoval do rozvoja výroby a inovácií viac ako 100 miliónov eur. Okrem sortimentu, strojov či výrobných postupov sa najviac zmenil prístup k výrobe z pohľadu šetrnosti k životnému prostrediu, kvalite a bezpečnosti,“ uvádza riaditeľ továrne Miroslav Lörincz.
Okrem samotnej čokoládovej hmoty sú pre spotrebiteľov však dôležité aj ďalšie zložky, ktoré sa v nej nachádzajú. „Vidíme trend vo zvyšovaní podielu ovocných zložiek,“ hovorí Attila Virág zo spoločnosti Chocoland. Podobne aj vo firme Nestlé vnímajú zvýšený dopyt spotrebiteľov po pridaných kúskoch ovocia, ale napríklad aj kakaových bôbov.
Experimenty fungujú, no nie ružové
Vo všeobecnosti platí, že spotrebitelia radi objavujú nové chute inšpirované aktuálnymi trendmi. Radi ochutnajú aj menej tradičné kombinácie, a tak každú sezónu nie je na poli cukroviniek o nevídané novinky núdza. „Stále je potrebné ponúkať spotrebiteľom novinky alebo limitované edície. Aj preto sme pripravili špeciálne edície – Toffifee Cocoa Intense a Merci Black&White,“ hovorí marketingový manažér spoločnosti Storck Pavel Vojta.
Zatiaľ posledným veľkým okamihom v oblasti vývoja čokolády a čokoládových výrobkov bolo uvedenie nového druhu ruby čokolády, teda ružovej čokolády s jemne ovocnou chuťou. Tá sa získava len prirodzenou fermentáciou a nie pridávaním prísad. Nestlé krátko po uvedení tejto novinky na trh ponúklo spotrebiteľom ruby verziu tyčinky KitKat, no narazilo. „Mala vyššiu cenu a predaje zaostali za očakávaním. Momentálne výrobky s ruby čokoládou nemáme na Slovensku v ponuke,“ hovorí Robert Kičina.
Podobne sa na to pozerá aj Attila Virág z firmy Chocoland, ktorý považuje slovenský trh za príliš konzervatívny na tento typ ružového experimentu. „Ružové čokolády budú patriť skôr do portfólia menších výrobcov. Experimentovať sa určite oplatí, viac-menej si však treba zachovať chladnú hlavu a experiment správne kombinovať s klasickým prístupom k marketingu,“ hovorí.
Jeho slová potvrdzuje Karol Stýblo zo spoločnosti Lyra. „Charakterizoval by som Lyra čokolády ako konzervatívne inovatívnu firmu. Znamená to, že neprinášame experimenty za každú cenu – ako napríklad čokoládu s oškvarkami. Naši zákazníci však od nás očakávajú, že svetové trendy prinesieme ako prví, a tak sme aj boli prví na Slovensku, ktorí ponúkali, spracovávali a predávali produkt s ruby kakaovými bôbmi, čiže ružovú čokoládu, hoci si nemyslím, že by z komerčného hľadiska mohla ohroziť mliečnu alebo horkú čokoládu,“ uzatvára Karol Stýblo.
Peter Kapitán, peter.kapitan@atoz.sk
