Pandémia, klimatická kríza, drahšia práca i pohonné hmoty. Keď sa spojí viacero rozhodujúcich faktorov v rovnakom čase, je z toho celosvetové zdražovanie potravín, ktorému sa nevyhne ani slovenský trh. Obchodníci hlásia, že o zvyšovanie nákupných cien žiadajú všetci dodávatelia. Ak sa ich rozhodnú akceptovať, majú na výber dve možnosti. Buď rast cien pohltia sami cez svoju maržu, alebo zvýšia spotrebiteľské ceny. Keďže náklady stúpajú aj im, zákazníci sa musia pripraviť na zdražovanie.

Oveľa kratšie by trvalo vymenovať, čo všetko nedražie. Aj menej pozorní spotrebitelia si môžu všimnúť, že za porovnateľný nákup, aký urobili na jar, platia v súčasnosti výrazne viac. Zatiaľ čo začiatkom roka boli potraviny medziročne lacnejšie približne o jedno percento, od leta sa ich ceny výrazne zvyšujú. Októbrová inflácia dosiahla trinásťročné maximum na úrovni 5,1 %, pričom ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne vzrástli o 3,9 %.

Na to, aké cenovky visia na pultoch predajní, pritom vplýva nespočetne veľa faktorov. Pre komplexný obraz je potrebné sa na ne pozrieť z globálneho hľadiska. So zvyšovaním nákladov sa totiž boria všade vo svete, čo sa zákonite premieta do rastu cien aj na Slovensku. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN uviedla, že svetové ceny potravín v októbri medziročne narástli až o tretinu. Podpísali sa pod to hlavne vyššie ceny obilnín a rastlinných olejov, čo tvrdo pociťujú aj slovenskí potravinári.

Ako pripomína hovorkyňa Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komory Jana Holéciová, mlynský priemysel je závislý predovšetkým od suroviny, pretože 70 až 80 % nákladov na výrobu múky tvorí obilie. Jeho cena však od začiatku roka neobvykle rýchlo rastie. Kým na konci septembra sa na parížskej burze tona potravinárskej pšenice predávala za 257,50 eur, začiatkom novembra to bolo 294,50 eur za tonu, čo predstavuje mesačný nárast ceny 14,3 %. „V sektore hydiny pociťujú naši chovatelia a spracovatelia najmä vysoký nárast nákupných cien kŕmnych zmesí, ktoré sú medziročne vyššie až o pätinu. Náklady na krmivá pritom predstavujú 59 percent všetkých nákladov spojených s výkrmom hydiny a 45 percent všetkých nákladov pri produkcii vajec,“ uvádza Jana Holéciová. Cukrovary v Seredi a Trenčianskej Teplej sú zas v rámci potravinárskeho priemyslu na Slovensku najväčšími spotrebiteľmi zemného plynu, preto ich postihne najmä jeho zvyšujúca sa cena.

Potraviny je potrebné vyrobiť aj dopraviť

Takto sa dá pokračovať naprieč všetkými odvetviami, pretože vyskočili ceny mnohých vstupov. Výrazne sa navýšili ceny agrárnych komodít, zdraželi hnojivá, obalové materiály, papier, fólie a technológie. Stúpli ceny energií a pohonných hmôt, ako aj náklady na prácu. „Pri cenách potravín je vždy dôležité počasie a jeho vplyv na úrodu – najmä rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat, pretože je ich potrebné nakŕmiť,“ hovorí analytička Wood & Company Eva Sadovská. Ako pokračuje, stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na burzách a skôr či neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch u nás. Ďalším dôvodom je rastúca cena ropy a pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť. V prípade mäsa svoju rolu trvalo zohrávajú mory, ktoré postihujú chovy zvierat.

Výrobcovia i obchodníci znášajú vyššie náklady na hygienické a bezpečnostné opatrenia spojené s pandémiou covidu-19, ale aj trendom ekológie a udržateľného podnikania. „Rastu cien takpovediac praje aj pretrvávajúci dopyt spotrebiteľov po potravinách. Ľudia ich majú kde nakupovať (rovnako to bolo aj počas každej vlny pandémie) a ukazuje sa, že ich majú aj za čo nakupovať (výrazný nárast úspor v bankách),“ vysvetľuje Eva Sadovská. Podľa analytičky možno celoročnú infláciu na tento rok očakávať na úrovni okolo troch percent. Predpokladá, že tempo zdražovania sa do konca roka ešte zrýchli v prípade potravín a nealkoholických nápojov, pričom na prelome rokov si za ne spotrebitelia budú priplácať navyše približne 5 %. V prvom štvrťroku 2022 by dokonca inflácia potravín mohla atakovať úroveň 6 %.

„Momentálne dochádza k zdražovaniu takmer vo všetkých tovarových skupinách. Najviac však rastú ceny na čerstvých a mliečnych kategóriách,“ uvádza konateľ siete Delia potraviny Jozef Berko. Zároveň pripomína, že pre nedostatočné zásoby základných surovín na výrobu sa dokonca očakávajú výpadky niektorých tovarov. Podľa údajov Štatistického úradu si zákazníci v októbri medziročne priplatili za oleje a tuky (11,9 %), zeleninu (10,3 %), ovocie (5,5 %), mlieko a syry (4,0 %), chlieb a obilniny (3,6 %) a mäso (2,7 %). Pre vyššiu spotrebnú daň boli drahšie tabakové výrobky (15 %) a viac stál aj alkohol a víno.

Zdražovaniu sa nedá vyhnúť

Spoločnosť Nestlé ohlásila, že pre vyššie náklady a rastúce ceny vstupných surovín musí zvýšiť ceny svojich výrobkov naprieč hlavnými kategóriami, pretože je len čiastočne schopná ich kompenzovať z rastu a vnútorných rezerv. Upravené ceny podľa výrobcu zabezpečia stabilitu výroby a dodávok na pulty slovenských obchodov pri zachovaní kvality produktov. „Nárast cien komodít najviac ovplyvnil segment kávy, pričom cena arabiky a robusty vzrástla o desiatky percent v dôsledku sucha a mrazov v Brazílii a vyšších nákladov na dopravu. Klimatické zmeny viedli tiež k zvýšenému dopytu a následnému nárastu cien pšenice a kukurice, ktoré sú hlavnými zložkami najmä cereálií,“ uvádza hovorca Nestlé Česko a Slovensko Róbert Kičina. Zároveň pokračuje, že výrazne vzrástla cena olejov, ktoré sa používajú pri výrobe širokej škály potravín. Nedostatok cukru zas ovplyvnil výrobu čokolády a cukroviniek. „Horšia dostupnosť a nárast cien obalových materiálov sa dotkli výrobkov vo všetkých kategóriách. Súčasná ekonomická situácia nás núti zvyšovať ceny vybraných kategórií výrobkov o 4 až 13 percent,“ konštatuje.

Slovenskí výrobcovia potravín, ktorí zastupujú viaceré odvetvia, už v týchto dňoch rokujú so svojimi odberateľmi o možnej úprave odbytových cien za svoje výrobky. Ako hovorí Jana Holéciová, snažia sa im odbornými argumentmi vysvetliť, prečo musia pristúpiť k úprave odbytových cien. Zároveň veria, že tieto rokovania budú mať riešenie a skončia sa pre výrobcov potravín pozitívne. „Niektorí potravinári pritom už v predchádzajúcom období potvrdili, že sa im už o niečo podarilo navýšiť odbytové ceny za svoje potraviny,“ konštatuje.

Odbytové ceny závisia od vzájomnej dohody dodávateľa a odberateľa. Obchodníci však deklarujú, že s požiadavkami výrobcov väčšinou súhlasia. „Zvyšovanie cien sme akceptovali vo väčšej miere, lebo je to objektívna situácia na trhu. Neakceptovanie by malo za následok nedodania zo strany dodávateľov z objektívnych ekonomických dôvodov a znamenalo by to následný výpadok na našich pultoch pre zákazníkov,“ vysvetľuje Pavol Mikušiak, generálny riaditeľ siete CBA Verex a predseda predstavenstva skupiny CBA SK. Ako pokračuje, takúto situáciu so zdražovaním si za svoje pôsobenie v obchode nepamätá.

Konateľ siete dm drogerie markt Martin Podhradský hovorí, že s dodávateľmi veľmi intenzívne rokujú o adekvátnom zdražení. Zvyšovanie cien sa snažia do konca roka oddialiť, po Novom roku sa mu však pravdepodobne nevyhnú. Oprieť sa zatiaľ môžu o silnú privátnu značku, avšak na úkor časti svojej marže. Zdražovanie vo výške 3 až 10 % však prechádza cez celý drogistický sortiment. Sieť Delia potraviny nie je iniciátorom zdražovania, ale sleduje cenovú politiku väčších nadnárodných sietí. „Aktuálne sa riadime predajnými cenami na trhu, ktorým sa prispôsobujeme,“ vysvetľuje Jozef Berko.

Podľa predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu Martina Krajčoviča bude v tejto situácii dôležité nielen rokovanie o cenách s dodávateľmi, ale aj schopnosť jednotlivých obchodníkov pohltiť cenové zvýšenia. „Aj tento rok je inflácia pri potravinách nižšia ako priemerná inflácia na Slovensku. Je to práve preto, že obchodníci už tento rok absorbujú časť stúpajúcich nákladov a nepremietajú to do pultových cien,“ hovorí. Navýšiť odbytové ceny chcú podľa jeho slov dodávatelia v každom segmente výroby potravín. „Treba však pre objektivitu povedať, že slovenskí producenti žiadajú v priemere vyššie navýšenia cien ako ich konkurencia zo zahraničia. To len potvrdzuje naše slová o slabej podpore domácich producentov, a preto môžu mať do budúcna ešte väčšie problémy s konkurencieschopnosťou,“ myslí si.

Boj potravinárov sa zostrí

To môže znamenať, že sa zhorší pozícia slovenských potravín na pultoch predajní. Ak dokážu zahraniční výrobcovia absorbovať vyššie náklady lepšie ako domáci producenti, rastie riziko väčšieho dovozu. „Faktom je, že slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo je roky poddimenzované a cesta k stabilnému odvetviu výroby potravín aj v časoch zvyšujúcich sa cien vedie jedine cez podporu štátu smerom k tomuto odvetviu a k akceptovaniu vyšších odbytových cien samotnými obchodníkmi,“ uvádza Jana Holéciová.

Štát však dlhodobo nepodporuje domácich potravinárov, tak ako napríklad Česko, Poľsko alebo Maďarsko. Slovensko má najvyššiu DPH na potraviny v porovnaní s okolitými štátmi a vysoké odvodové zaťaženie. „Toto sú problémy, ktoré spôsobujú, že slovenskí potravinári sú menej konkurencieschopní v porovnaní s kolegami zo susedných krajín, ktorí aj v súčasnosti dostávajú oveľa väčšiu podporu. Ak štát nevytvorí rovnakú štartovaciu čiaru pre domácich producentov, tak sa tieto problémy budú ďalej prehlbovať a cyklicky sa vracať s príchodom každej krízy,“ vysvetľuje Martin Krajčovič. Ako pokračuje, obchodníci pôsobia na spoločnom voľnom európskom trhu, ktorý prináša veľké benefity. Slovenské agropotravinárstvo sa však nevie dostatočne etablovať na tomto trhu a prepadá oproti konkurencii napríklad v porovnaní s Českom, odkiaľ prichádza na Slovensko najväčší import potravín.

Skupina CBA SK sa bude podľa Pavla Mikušiaka snažiť pomôcť slovenským producentom tak, ako to robí dlhé roky – uprednostniť ich výrobky na svojich pultoch a dúfa, že to ocenia aj zákazníci. „Naďalej budeme spolupracovať so slovenskými producentmi a podporovať ich, prípadný zvýšený dovoz zo zahraničia môžu využiť väčšie nadnárodné reťazce,“ tvrdí Jozef Berko.

Vyššie cenovky na potravinách môžu viesť spotrebiteľov k tomu, že si budú do svojich košíkov vkladať lacnejšie potraviny. Slovenské domácnosti sú citlivé na ceny potravín aj preto, že im z rodinných rozpočtov ukrajujú až pätinu, zatiaľ čo priemerom v Európskej únii je 13 %. „Už koronakríza spôsobila, že spotrebitelia sa síce neobmedzujú v množstve, ale siahajú po produktoch s nižšou pridanou hodnotou. Cena potraviny je v regióne strednej Európy veľmi určujúci faktor pri predaji a inflácia väčšinou tento trend iba potvrdí. Dlhodobo upozorňujeme na vysokú DPH na potraviny a uvítali by sme jej plošné zníženie, čím by sa vytvoril priestor na lepšiu absorpciu inflácie v celom potravinárskom reťazci,“ uvádza Martin Krajčovič. Jozef Berko očakáva, že spotrebitelia začnú po Vianociach viac šetriť. „Zákazník sa bude správať podľa možností svojej peňaženky. Dúfam však, že to nebude na úkor kvality a uprednostňovania produkcie z dovozu pre nižšiu cenu,“ dodáva Pavol Mikušiak.

Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk